Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská un

ani

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací al. rozlučovací vzťah v záporných vetách: nemal už otca a. matky; nemám a. čas, a. vôľu; neprišiel a. sa neozval

2. a. nie (tak) – ako (skôr) stupňovací vzťah: a. nie tak deti, ako skôr rodičia ...

B. podraď. vyj.

1. prirovnávací vzťah, ako: hladký a. sklo; robota ide a. po masle dobre

2. a. čo by, a. keby význ. krajnej podmienky: neprezradil by, a. čo by/keby ho lámali

II. čast.

1. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz: nepovedať a. slovo; nemám a. haliera; ako sa máš? – a. sa nepýtaj! nie dobre

2. nadväzuje na situáciu a vyj. nerozhodnosť: budeš obedovať? – a. veľmi nie

a. za → svet, a. za nič (na svete) za nijakých okolností


anilín [-n-l-] -u m. chem. bezfarebná jedovatá kvapalina použ. na výr. farbív a liekov;

anilínový príd.: a-é farby


animovaný [an-] príd.: a. film kreslený al. bábkový


anión -a/-u m. fyz. záporne nabitý ión, op. katión


aníz [an-] -u m.

1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum

2. jej drobné voňavé plody použ. ako korenie a liečivo;

anízový príd.: a-á vôňa, a-é pečivo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

anilín [an-l‑] ‑u m.; anilínový
animálny; animálne prísl.; animálnosť ‑i ž.
animizmus ‑mu m.; animista ‑u m.; animistka ‑y ‑tiek ž.; animistický
ani spoj. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako ani spoj. priraďovacia


ani – ani spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


ani čoby, ani čo by spoj. podraďovacia


ani keby spoj. podraďovacia


ani nie takako skôr spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


ani spoj. priraďovacia

ani spoj. podraďovacia

ani čast.


nielenale ani spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenžeale ani spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

anibohovi, pís. i ani bohovi čast. hrub. ▶ vyjadruje silný zápor, v nijakom prípade: a. nepôjdem; vrátiš sa? - a.


anilín [-n-] -nu pl. N -ny m.arab. ‹ sanskr.⟩ chem. ▶ bezfarebná olejová jedovatá kvapalina, základná surovina v gumárenskom priemysle používaná na výrobu plastov, farbív, liečiv, výbušnín a pod.


anilínový [-n-] -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na anilín; obsahujúci anilín; vyrobený z anilínu: anilínové farbivo; topánky z anilínovej kože; anilínová čerň; anilínové farby nie sú vhodné pre deti


ani1 spoj. priraďovacia 1. ako súčasť dvoj- a viacčlennej spojky ani - ani - (ani) v záporných vetách ▶ vyjadruje zlučovací vzťah: neviem ani spievať, ani tancovať; nebola ani vôľa, ani čas; Ani chlieb, ani syr, ani víno a ani nič gurmánskeho v živote nejedli. [InZ 2002]
2. i ako súčasť dvojslovných spojok a ani, ako ani v záporných vetách ▶ vyjadruje (zdôraznený) zlučovací vzťah: nezavolal včera ani dnes; nevidel mikrofón ani reproduktory; nevie po anglicky a ani po francúzsky; nenavštívili sme Belgicko, ako ani ostatné štáty Beneluxu
3. ako súčasť dvoj- a viacčlennej spojky ani - ani (ani) ▶ spája do jedného celku dve slová al. dve vety, pričom vyjadruje vylúčenie al. nivelizáciu obidvoch možností: človek ani dobrý, ani zlý; nedalo sa ísť ani doprava, ani doľava; Nebola to ani voda, ani vietor. [F. Švantner]; Deň pekný, voda ani veľká, ani malá. [V. Ferko]
4. ako súčasť dvojčlennej spojky ani tak - ako (skôr) v záporných vetách ▶ vyjadruje stupňovanie, odstupňúvanie: ani tak žena ako skôr deti; Nejde mi ani tak o poslancov, ako skôr o občanov. [Pd 1994]
fraz. ani ryba, ani rak neprejavuje sa vyhranene, jednoznačne; nemá to ani hlavu/hlavy, ani pätu/päty je to zmätené, nedáva to zmysel

ani2 spoj. podraďovacia i ako súčasť dvojslovných spojok ani keby, ani čo by ▶ uvádza porovnávací výraz al. vetu; syn. ako, akoby: bojuje ani o život; bol mocný ani dub; zvonia, ani čo by horelo; vyskočil, ani čo by ho had bol uštipol

ani3 čast. v záporných vetách ▶ zdôrazňuje krajnosť nasledujúceho výrazu: nemá ani korunu; nefajčí ani len potajomky; neobstojí ani jedna pripomienka; ani len slovko nepovie; nepokryť ani len výrobné nákladyani nie (v odpovedi na otázku) nie veľmifraz. ani muk/muknúť! al. ani slova! al. ani škrk! nehovor(te)!, buď(te) ticho!; [nevedieť, nepovedať] ani [mäkké] f/ň vôbec nič; [nemať niečoho] ani za mačný mak/máčik al. ani za necht vôbec nič; ani za nič al. ani za [živého] boha al. ani za otca al. ani za svet al. ani počuť al. ani pri najlepšej vôli al. ani nápad za nijakých okolností; hovor. ani ma nemá nie (neurobím niečo); ani na krok a) nikde b) vôbec nie; ani raz nikdy; ani noha al. ani živá duša nikto; ani najmenej al. ani zďaleka al. ani vo sne vôbec; ani sa nenazdáš zrazu; [niet po ňom/tom] ani stopy/pamiatky stratil sa, stratilo sa; ani chýru, ani slychu po/o niekom, niečom žiadne správy; ani muche neublíži je dobrý; ani okom nemihnúť ostať pokojný


Anna Anny Anien [aňien] ž. ⟨hebr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) menoparem. okolo Anny páli ako chlebová pec (26. júl) ▷ dom. Hana Hany Hán, Anča Anče Ančí, Anica -ce Aníc, Anina -ny Anín, Anuľa, Hanuľa -le -núľ; zdrob. Anka, Hanka -ky -niek, Anička, Hanička -ky -čiek

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-aní/253863±120 4.65: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 121 baraní/46 vraní/24 potkaní/17 havraní/15 (7/19)

-aní/253863±120: verbá nedok. 3. os. sg. 45 haní/35 straní/10

-ani/436461±56: konjunkcie 88917 ani/88917

-ani/436461±56 1.65: substantíva m. živ. N pl. 6771 chalani/2769 Taliani/1690 dekani/196 župani/185 barani/164 narkomani/157 skokani/146 furmani/132 šamani/128 toxikomani/113 kameramani/106 tyrani/101 gólmani/78 (48/806)

-ani/436461±56 46.98: adverbiá 1. st. 18370 vlani/17837 predvlani/531 (1/2)

-i/14021679±12186 33.88: partikuly 449007 ani/268381 asi/110342 i/50897 vari/13798 či/3638 hoci/1535 kvázi/384 čajsi/24 (2/8)

-ni/691687±858: konjunkcie 88917 ani/88917

-ni/691687±858: partikuly 268381 ani/268381

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

anihilácia -ie ž. ‹l› fyz. jav spočívajúci v premene častice a jej antičastice na iné antičastice;

anihilačný príd.: fyz. a-é žiarenie


anikterický príd. ‹g› lek. a-á žltačka prebiehajúca bez žltého sfarbenia bielka a pokožky


anilín -u m. ‹port < arab < sanskrit› chem. organická aromatická zlúčenina vyrábaná redukciou nitrobenzénu, základná chemická surovina na výrobu farbív, herbicídov, fungicídov, plastických látok, liečiv, výbušnín a i.;

anilínový príd.: a-é farbivá


anima candida [ka-] neskl. i a-y c-y ‹l› kniž. čistá duša, nepoškvrnená zlými myšlienkami, nízkymi záujmami a pod. (podľa Horácia)


anima -y ž. ‹l› filoz. duša, v scholastike „prvý životný princíp“, ktorý oživuje telo


con anima [kon á-] prísl. ‹t› hud. oduševneno, s citom

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviťpoet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvárikniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postupani kebyani čo byako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženilinár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka)nár. žebože

2. p. ako 2


ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a aniako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonovalba aniba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek)ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2


nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


nijaký 1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo • žiadenžiadny: nedostal nijaký, žiaden, žiadny list; nemal nijaké, žiadne peniazeani jedenzried. niktorý: dnes nevypočítal nijaký, ani jeden príklad; buď sa ožení s ňou, alebo s niktorounulový: výsledok námahy bol nulovýnijakovský: neprinútiš ma nijakovským spôsobomfraz. ani takýani onaký: neoblečiem si ani taký, ani onaký kabáthovor. expr. horký (obyč. v menných vetách): horká (tam) jeho pomoc

2. p. neurčitý


nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek • nik: nikto, nik tam nebolani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásilžiadenžiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomoholexpr. zried.: praniktopranikpoet. zastar.: nižiadennižiadny (Rázus)fraz.: ani živá dušaani živá noha

2. p. niktoš 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

anilín, -u m. chem. olejnatá jedovatá tekutina, vyrábaná z nitrobenzolu, používaná hlavne na výrobu farieb;

anilínový príd.: a-é farby


animálny príd. živočíšny, zvierací: hosp. a-e hnojivo;

pren. zmyslový: človek a-eho typu;

animálne prísl.: a. žiť;

animálnosť, -ti i animalita, -y ž. živočíšnosť; zmyslovosť


animato [vysl. -má-] prísl. (tal.) hud. oduševnene (o spôsobe prednesu hudobných skladieb)


ani spoj. i čast.

1. spoj. spája záporné vety al. ich členy; často býva pred obidvoma členmi na zdôraznenie záporu (pred spojkou ani píšeme čiarku, keď nasleduje celá veta al. keď zdôrazňujeme): Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. (porek.)Nemá to ani hlavy, ani päty. — Červenák bol úplná sirota, ani otca už nemal. (Ondr.)

2. spoj. vyjadruje prirovnávanie medzi dvoma predmetmi, vlastnosťami al. dejmi (= ako): Ľad bol hladký ani sklo. (Ondr.) Držia spolu ani reťaz. (Kuk.) Ležal ani mŕtvy. (Jégé) Práca nám pôjde ani po masle. (Urbk.); žart. detí ani smetí veľa;

3. čast. zdôrazňuje al. zosilňuje záporný význam slova, pred ktorým stojí al. záporný význam celej vety: Jerguš nepovedal ani slova. (Ondr.) Ani kura darmo nehrabe. (prísl.) Neprekvapí ho to ani mak. (Ráz.) Nemá ani haliera.

ani za svet, ani za nič vôbec nie, za nijakých podmienok nie; hovor. ani slova!, ani muk! nehovoriť!, ticho!

4. v spojovacom výraze ani čo byvýznam spojky akoby: Ani čo by dlaňou plesol, potvory zmizli v tme. (Ondr.) Oči sa mu počali lesknúť, ani čo by si bol dobre vypil. (Tat.)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

analín p. anilín


ani
I. spoj.
A. priraď. csl (pri dôraze opakovaná) vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách: Konope sa ňesiaľi veľmi husto aňi veľmi rietko (Detva ZVO); Viacej som ja ani nepočula, ani neviďela (Kráľ. Lehota LM); Dáš tam ňigdi ňepršává aňi sňech (Jásová HUR); Ani robid neste, ani jello sa mu nepáčí (Val. Belá PDZ); Pres pozd ňebuľi muziki, aňi śpivadz ňeśľebodno bulo (Rankovce KOŠ); Ja teraz ňemožem jezdz aňi hovedzinu, aňi slaňinu, aňi kurinu, aňi vobedz ňič (Buglovce LVO)
B. podraď.
1. strsl, čiast. zsl a spiš vyjadruje porovnávací vzťah pri význame rovnakosti; ako: Tučná bola tá krava aňi prasa (Parížovce LM); Aňi takí batoch son mau̯ hlavu (Turíčky LUČ); Ja tak spím, ani čo bi ma zabiu̯ (Hriňová ZVO); Sucho bolo, to horelo aňi pušnej prach (Lešť MK); Hlavičku malo, ani uhľí_kej viťa̋hnuu̯ s pahrebi (Žaškov DK); Ďeťi bežaľi za riečičkami aňi ďivé (V. Maňa VRB); Leťí aňi hrom (Koniarovce TOP); Robíž, aňi čo bi si ma ňeviďela (Čičmany ŽIL); źima aňi f Siberiji (Studenec LVO)
2. v zlož. spoj. ani keby, ani keď by, ani čo by csl vyjadruje krajnú podmienku: Už bi já tam ňešieu̯, aňi kej mi dávaľi ťisíc korún (Dol. Lehota DK); Mi bi zmo cudzia nezveli, ani šva bi šva bulo (Mníšany REV); Ľepšiej (ženy) ňenájdzeš, aňi kej bi si jako hľadal (Podmanín PB)
II. čast. csl zdôrazňuje popieranie platnosti výrazu (expr. ani len): Prú o ňemocňici sa u náz ňedalo aňi počuť (Kľak NB); A za kravu mi ňedaľi aňi len na jednu cigaretlu (Parížovce LM); Kračúm bez oplátke, to e aňi Kračúm ňi! (Čelovce MK); Kozi, ti sú, aľe už aňi tích tag modz ňeňi (Podmanín PB); Chto ňebol pasovani za paropka, ňešmel še strimovadz aňi f karčme (Rozhanovce KOŠ)


anilín m. i anilína ž. (analín, anuľina) remes. anilínová farba: Opaski som farbiu̯ analínom (Hybe LM); anuľina (Kys. N. Mesto)


anišvorc p. ajzenšvarc


aníz m. (ániz, anajz, onajz) csl poľnohospodárska rastlina príbuzná rasci, bot. bedrovník aníz (Pimpinella anisum); jej semená, používané ako korenina: Onajz vari máš? Hodz za hrsť! (Pukanec LVI); anajz (Donovaly BB); ánis (Branovo HUR); anízový príd.: Onajzová vuoňa je príjemná, preto zme onajz dávaľi do sľúkoviho ľekváru (Pukanec LVI); Anízoví kvet, tí líski sa obírali na jakúsik farbu (Brestovany TRN)


anulina p. anilín


onajz p. aníz

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ani, aniž(e)
I. spoj prir vyj. v záporných vetách zlučovací vzťah a niekedy aj zápor, v kladných vetách zápor: s toho my nedaly penieze any pocztu (ŽK 1453); malzenstwy twe czystě wzdy zachoway, ani srdczem czyzych zen zaday (VD 1532); ja T. prisaham skrze Boha zyweho, ze ya zadne pre wedome a potworne, ktere by byli nesprawedliwe, hore neweznem, any wedle takowych pry proty prawom tohoto kralowstwi Uherskeho staty a mlowiti budem (TURIEC 1575); aby (pán) nebantowal, ani nehamowal zadneho panskeho kmete (D. STRHÁRE 1601); lýstek na nem nevwaďňe, anyž z neho dolú spaďňe (CC 1655); ponewacz se tehda dobre pan nasseho rodu zaryekol, any my z geho rodu do nasseho rodu dceru giss nezadame (ŠTÍTNIK 1692); to fatens newie, ani neocžul (BECKOV 1732); ňykdy žadniho praedicanta w temšto panstwy any zgawňe, anyže potagemni držat nebudeme (S. TURÁ 1724); je súčasťou dvojčl., resp. viacčl. spoj. ani - ani (-ani), aniže - aniže, kt. vyj. zdôraznený zápor: zeby tomu zadny po mey smrti neodpiral, ani muoy syn, ani zadny ginssy muog pritel, ani moge zena (P. ĽUPČA 1509); sobe sme nykdy nebranyly, any ony nam, any my gym (TRENČÍN 1583); lakomstwi nikdi nemuže nasiczene biti, aniže se Boha bogi, aniže se lidi stidi (TC 1631); ani čerweni, ani bernawi (BARDEJOV 1653); on nikoho any neozbigal, any nezabil (BELÁ 1664); zatjm se plátno odložj, kam ani miš, ani gjnj žiwotžjch, ani mráz nedogde (HRANOVNICA 18. st)
F. ani do rady, ani do zwady o človeku, s kt. sa nemožno dohodnúť; ani be, ani me nijako sa nevyjadriť (SiN 1678); any wjcég, any meňég (KS 1763) iba toľko; je súčasťou zlož. spoj. a ani, ani též, ani také, kt. vyj. zosilnený zápor: any naymenssy przyslussenstvy zienam svym bud vienovaczy, any tez prodati nemajy (TRNAVA 1512 SLL); acz byl Petr Vher ziadal y take przyslibil, potom vstupiti nechtiel, ani take pravem jeho hledal jest (TRNAVA 1543 SLL); ale že ništ ona s tim blatom nerobila, a anyi druhemu robit nedala (TRENČÍN 1740)
II. čast zdôrazňuje al. zosilňuje záporný význam výrazu: ani geden z nassych toho by nesmel vcziniti (HLOHOVEC 1555) žiaden; aniž tak hraube negedeny zemdliwa yako nespany (KoA 17. st); us pat noci, čo sem ani ocu nezatworila (RADVAŇ 1705); tu anj za čztiry roky nebude koncza (MARTIN 1731)
F. w nižniem (mlyne) nedostalo se ani zhola ničeho nisst (ŽILINA 1711) celkom nič


anihilovať ndk lat práv čo rušiť: niyakym spuosobem gedna y druha stranka ge (conclusiones) annihilowati nemohla (RUŽOMBEROK 1605); gine wsseligake praetensie z gedney y z druhey stranky se annihilugi a cassirugy (KRUPINA 1691); proces w nicz uwozugeme, mortificugeme a anihilugeme (N. MESTO n. V. 1732); (contract) som potrhala, s tymto mym psanjm ho cassugem a annihilugem (OBSOLOVCE 1766)


animadvertovať ndk adm na koho dávať pozor, pozorovať: domesticus magistratus na pekaruv a pekarki animadvertuge (B. BYSTRICA 1704)


animadverzia ž lat
1. adm pozornosť, starostlivosť: pod weliku animadversiu milostiweg wrchnosti (TRENČÍN 1713)
2. práv potrestanie: panu Ján Jánosowi, gako tež y p. Sextiusowi sa zapowida, aby do toho času trus na zem woziti nedali; ginačeg gestli sa oprotiwko zakazu niekdo opowažj, prjčinu ku animadversij nech sobe pripisuge (JELŠAVA 1746)


animálsky príd živočíšny, zmyslový: kdežto mnohonasobne doswečugj, že lapis ma swug pruchod a pochazj z gedneg animalskeg wecy (OCh 17. st)


animovať ndk lat koho prehovárať, nahovárať; povzbudzovať: gjch animowal a nahowaral Martinus, skolnik gegjch, ze bj za neho praczowalj (MOŠOVCE 1643); haidusy geho animowaly (KRUPINA 1741)


aniverzár m lat zádušná omša slúžená vo výročný deň úmrtia: utrovel som na aniversar pana Balassa Gabora panu paterovi (ORLOVÉ 1723)


aníz [-z, -ž] m
1. gr/lat bot bedrovník aníz Pimpinella anisum: pelinek, rozmarin, kogownyk, anýz (MT 17. st); anisum: anyz (GrP 1771); aniss a rutu a dobre seno spolu stluc (RG 18. st)
2. jeho aromatické plody ako korenie a liečivo: (z) anizu med (TRENČÍN 1647); anys sussenj a prigati stawuge stolice (RN 17.-18. st); anyz. We wode lebo we wine wareni a piti, zwenku na žaludek tepli wo wrecku priloženi (Zel 18. st)
L. indyánsky anyz (TT 1745) semená anízu hviezdicovitého Ilicium anisatum; -ový, -kový príd: anyzowé semeno: anyzowy duch (TT 1745) destilát; tri krupegky anyžoweho olege (HT 1760); anisowe wino (VK 1764)
L. a-á voda, vodka a-ková výťažok z anízu: anyzowa woda (KLe 1740); budess wrch geho hlawy, tema, z wodkow aniskowow polgewat (PR 18. st)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Aňisko Aňisko Aniz_1 Aniz Aniz_2 Aniz aňiž aňiž aňi_1 aňi aňi_2 aňi

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Anička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Anička
G (bez) Aničky
D (k) Aničke
A (vidím) Aničku
L (o) Aničke
I (s) Aničkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) Aničky
G (bez) Aničiek
D (k) Aničkám
A (vidím) Aničky
L (o) Aničkách
I (s) Aničkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ANIČKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Priezvisko ANIČKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 1×;

Priezvisko ANINA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 17×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 4×;
KOSTOLNÁ-ZÁRIEČIE, okr. TRENČÍN – 3×;
KUBRÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 3×;
IVANOVCE, okr. TRENČÍN – 2×;
SOBLAHOV, okr. TRENČÍN – 2×;
TRENČIANSKE BOHUSLAVICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
ŠTVRTOK, okr. TRENČÍN – 1×;

Priezvisko ANINOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
IVANOVCE, okr. TRENČÍN – 4×;
KUBRÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 4×;
SOBLAHOV, okr. TRENČÍN – 4×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
KOSTOLNÁ-ZÁRIEČIE, okr. TRENČÍN – 2×;
TRENČIANSKE BOHUSLAVICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;

Priezvisko ANISOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ANIČKIN PARK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZÁPAD (KOŠICE)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani dom ani chatrč ni maison ni hutte
ani jar, ani jeseň ni printemps ni automne
ani kone, ani povozy ni chevaux, ni voitures
ani kupcom, ani statkárom ni marchand, ni agriculteur
ani nenávisť, ani láska ni haine ni amour
ani pušky ani pištole ni fusils ni pistolets
dosť bohatý, ani dosť assez riche ni assez
niekoľko dní, ani neskôr quelques jours, ni plus tard
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu