Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi čast. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, približnosť) k vete al. výrazu, možno, azda, hádam: už a. nepríde; a. pred hodinou, a. dvadsať približne


asimilácia -ie ž.

1. asimilovanie (sa): národnostná, jazyková, násilná a.; lingv. spodobovanie hlások podľa znelosti, miesta artikulácie ap.

2. biol. prijímanie látok organizmami na výstavbu tela a na životné funkcie;

asimilačný príd.: a-á schopnosť


asimilovať nedok. i dok.

1. prispôsobovať, prispôsobiť: národnostne a. pôvodné obyvateľstvo

2. nedok. biol. (o rastlinách) vykonávať asimiláciu

// asimilovať sa prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: a. sa v cudzom prostredí


asistencia -ie ž. asistovanie; osoby zúčastnené na ňom: a. pri operácii; za a-ie riaditeľa; primár s a-ou


asistent -a m. pomocný odb. pracovník; ped. al. výskumný pracovník s nižšou kvalifikáciou: a. réžie; (odborný) a. na katedre, v nemocnici;

asistentka -y -tiek ž.: pôrodná a. zdrav. pracovníčka;

asistentský príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asibilácia ‑ie ž.; asibilačný
asi čast.
asignácia ‑ie ž.
asignovať ‑uje ‑ujú dok. i nedok.
asimilácia ‑ie ž.; asimilačný
asimilovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.; asimilovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asibilácia -ie ž.


asibilovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. i dok.


asibilovať sa -luje sa -lujú sa -loval sa -lujúc sa -lujúci sa -lovaný -lovanie sa nedok. i dok.


asi čast.


asignácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.


asignačný -ná -né príd.


asignant -ta pl. N -ti I -tmi m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi čast. 1. ▶ vyjadruje pravdepodobnosť výrazu al. výpovede; syn. možno, zrejme, pravdepodobne: chybu si asi nikto nevšimol; asi by sa nám vysmiali; priateľka neprišla, asi zmeškala vlak; dnes asi dostanem poštu; poznáme sa? - asi nie
2. ▶ vyjadruje približnosť miery, množstva, dĺžky trvania (obyč. pred číselným výrazom); syn. približne: hlboký asi jeden meter; dostať asi desať percent; v sume asi dvesto korún; vrátiť sa asi o päť minút; bolo to asi pred dvoma rokmi; dievčatko malo asi šesť rokov; odpoveď prišla asi po týždni


asignácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨fr.⟩ fin. 1. ▶ poukážka oprávňujúca určitú osobu vyzdvihnúť pohľadávku od inej osoby: vojnové asignácie
2. ▶ právo občana rozhodnúť o použití určitej sumy (časti svojej dane) na konkrétny účel, napr. pre inštitúciu, nadáciu: zaviesť daňovú asignáciu


asignant -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨fr.⟩ fin.osoba, ktorá vystavuje peňažnú al. platobnú poukážku, poukazca


asignovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok. ⟨fr.⟩ fin. (čo) ▶ určovať, určiť, aby sa určitá suma peňazí poukázala na konkrétny účel: a. obrovské sumy na výrobu zbraní; asignovanie časti dane


asimilácia -ie ž.lat.⟩ 1. etnogr. ▶ prispôsobovanie sa až postupné splynutie menej početnej skupiny (kultúrnej, etnickej, jazykovej, rasovej a pod.) s dominantnou skupinou: prirodzená a. Slovákov v Amerike; násilná a. národa; a. menšín; podľahnúť asimilácii; Malá komunita je odsúdená na postupnú asimiláciu. [NB 2002]
2. bot. ▶ zložitý proces, pri ktorom rastlina prijíma z vonkajšieho prostredia látky a energiu a prispôsobuje ich vlastnému zloženiu
3. lingv. ▶ vzájomné prispôsobovanie sa artikulácie spoluhlások v prúde reči, spodobovanie: znelostná a.


asimilačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s asimiláciou, prispôsobovaním sa; založený na asimilácii: a. tlak; asimilačné koncepcie; asimilačná politika štátu
2. bot. ▶ týkajúci sa asimilácie: a. proces; asimilačná schopnosť; asimilačné pletivá


asimilovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. i dok.lat.⟩ 1. (koho, čo) ▶ prispôsobovať, prispôsobiť prostrediu, podmienkam, kultúre: postupne a. Indiánov; násilne a. imigrantov; Ďaleký východ asimiloval budhistické umenie
2. iba nedok. bot. (čo) ▶ (o rastlinách) prijímať látky z vonkajšieho prostredia a prispôsobovať ich vlastnému zloženiu: a. vzdušný kyslík


asimilovať sa -luje sa -lujú sa -luj sa! -loval sa -lujúc sa -lujúci sa -lovaný -lovanie sa nedok. i dok.lat.⟩ 1. ▶ strácať, stratiť špecifické črty; meniť sa, zmeniť sa v zhode s novými (vyhovujúcimi) podmienkami; podliehať, podľahnúť asimilácii, prispôsobeniu, splynutiu; syn. prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: nemienil sa a.; rómske obyvateľstvo v obci sa postupne asimilovalo; rastliny sa asimilujú
2. lingv. (ø; na čo; čomu) ▶ (o spoluhláskach) prispôsobovať sa, prispôsobiť sa vo výslovnosti nasledujúcej spoluhláske al. pauze; syn. spodobovať sa, spodobiť sa: znelá spoluhláska „b“ v slove „dub“ sa na konci slova asimiluje na „p“

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-asi/110814: partikuly 110342 asi/110342

-asi/110814: pronominá (adjektívne) ž. N sg. 145 čiasi/145

-asi/110814 8.63: substantíva m. živ. N pl. 305 valasi/190 Valasi/57 mamľasi/35 trkvasi/17 (2/6)

-asi/110814: substantíva (nesklonné) s. 20 šasi/20

-i/14021679±12186 33.88: partikuly 449007 ani/268381 asi/110342 i/50897 vari/13798 či/3638 hoci/1535 kvázi/384 čajsi/24 (2/8)

-nt/183221±413 1.71: substantíva m. živ. N sg. 74229→74326
+115
−103
prezident/27231 pacient/6142 študent/4255 klient/3774 reprezentant/3166 asistent/3068 agent/2641
+56
−62
Vincent/2288 viceprezident/1554 seržant/1456 Grant/1403 absolvent/1331 Valent/1311 (143/14706)

-si/1657097±13 12.15: partikuly 110372 asi/110342 čajsi/24 (1/6)

-t/1435200±5655 22.11: substantíva m. živ. N sg. 177329→178206
+1082
−1295
prezident/27231 brat/14244 Robert/9087 pacient/6142 Róbert/6107 Ľudovít/5250 policajt/4430 študent/4255 kamarát/4188 klient/3774 kandidát/3366 reprezentant/3166 asistent/3068 Poirot/2986 agent/2641
+56
−62
(351/78271)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asibilácia -ie ž. ‹l› lingv., fon. postupné oslabovanie záveru sprevádzané vznikom trecieho šumu; historická zmena hlások ť, ď na ć, dź a ś, ź v poľštine a lužickej srbčine;

asibilačný príd.: a-á artikulácia


asibiláta -y ž. ‹l› lingv., fon. spoluhláska vzniknutá asibilačnou artikuláciou zubnej spoluhlásky, na počutie jednotná (napr. c, č)


asibilovať nedok. i dok. ‹l› lingv., fon. mať asibiláciu; (čo) dodávať, dodať (spoluhláske) asibiláciu;

asibilovať sa nedok. i dok. lingv., fon. podliehať, podľahnúť asibilácii


asiento -a s. ‹šp› hist. zmluva, ktorou špan. koruna poskytovala určitej osobe al. korporácii obchodné práva a monopoly, aj povolenie monopolu na dovoz otrokov do špan. kolónií


ASIFA skr. ‹f: Association internationale du film d’animation› Medzinárodné združenie animovaného filmu


asigmatický príd. ‹g› lingv. a. aorist tvorený bez príznaku, bez pripojenia hlásky s (op. sigmatický)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhrubaviac-menej: spravili to viac-menej rovnakoskorotakmertemer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otecokrúhlookrúhlezaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlenehrubo: hrubo odhadnutý ziskkniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asizhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korúnokolozo: chlapec mal okolo, zo desať rokovasi takhovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korúnokrúhlookrúhlezaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcovplus-mínushovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuviskorotakmertemer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var'variže: Vari, variže sa ho bojíš?azdahádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?čičo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var'možnoazdahádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasipravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtušímnebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

3. p. prípadne 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý; nízka, ale dosť rozložitá izba; pomaly, ale iste; b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i)význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky); zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár.význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)


asibilácia, -ie ž. fon. zmena niektorých záverových spoluhlások na afrikáty al. sykavky


asibiláta, -y, -lát ž. fon. afrikáta


asibilovať sa, -uje, -ujú nedok. i dok. fon. meniť sa, zmeniť sa na afrikátu al. sykavku (o niektorých spoluhláskach)


asi čast.

1. býva pred číselnými výrazmi a dodáva im významový odtienok približnosti, približne, okolo: asi desať, asi tridsaťročná žena;

2. hádam, azda, možno, pravdepodobne: drobné škvrny na blúzke, asi od sĺz. (Reis.) Neprišiel. Je asi chorý.


asignácia, -ie ž.

1. peňaž. poukaz, doklad, na ktorý banka vyplatí asignované peniaze;

2. hist. papierový peniaz v Rusku koncom XVIII. stor.


asignant, -a m. peňaž. kto vydáva asignáciu, poukazujúci dlžník, poukazca

asignácia ž. čiast. strsl, bán poukaz na odber niečoho (obyč. dreva): A uš si vibavila tú asignáciju u toho horára? (Ležiachov MAR); Mau̯ zo päďesiad asignácijí na drevo (Prievidza); Dostali zme do meskéj hori asignáciju, pójďeme si pre drevo (Bánovce n. Bebr.); asignácija (Hor. Lehota DK)


asi i asik čast. strsl, čiast. zsl vyjadruje hodnotiaci postoj s odtienkom
a. pravdepodobnosti; hádam azda: To asi ňie šäďe takie pora̋tki (Zábrež DK); Asik príďem k vám pozreť (Košťany n. Tur. MAR); Oťiedz je asi ňezdraví, keď ňeprišou̯ (Bánovce n. Bebr.); Takí starí už asi nechodzá u nás tak tancuvat (Kostolné MYJ)
b. približnosti; približne, okolo: Odbehnú odo mna asi na šesto krokou (Pribylina LM); Ke_ca mladie junce učia oraď, voďia sa asi tri mesiace (Lišov KRU); Mi sme maľi jednu kobilu, ot tej sme asi štiroch prichovaľi si žrepcuov (Podmanín PB); Bolo to asi o Michale (Dobrá Voda PIE)


asintierka p. asentírka


asintierovať p. asentírovať


asistenc m. gem zastar. výpomoc: Sťa̋ zmo šli za Vieďeň na asistenc, tam robotňíci štrajh robili (Mur. Dl. Lúka REV)


ašim čast. vgem zdôrazňuje veľkú mieru; až: No a potim som jú doniésol ašim do dedini (Niž. Slaná ROŽ)

asi čast (obyč. pri číselných výrazoch) vyj. približovať, azda, hádam: asy w desyti dnech gich ocžekawame (LEVICE 1582); pryssli sme do Presspurku azsy okolo desyti hodjn (LAMAČ 1665); hoffyer gisti Helko reczeny naoral byl z priehona dedinskeho asy pod pol korcza (H. JASENO 1672); azsy w tidnyi u Fagana zenducže se cželatka (SKALICA 1723); asy na gedno deset nebo patnast kročagj (TURIEC 1729)


asignácia ž lat adm písomné povolenie na odber niečoho, poukážka: asignatie na drewo (ŽILINA 1715); widane bili aszignacie (KRUPINA 1740); abi vojenskim osobam bes comissarialszkeg assignacii negake naturalie recene sa nedavali (LEVOČA 1785); o azssygnacy aneb wykazu (WZ 1797)


asignovať dk
1. adm čo označiť: ten (statek) sem wssecek per manus assignoual (TRENČÍN 1614); w kterej summe (bežiacej mince) y ga pusztyla szem a per manus assignuwala (URMÍN 1764)
2. práv dať do užívania, venovať čo (k čomu za čo): zem oraczy Gegich Milosty yrek yrekom a wek wekom gsem assignowal (KRUPINA 1692); Barbjerik magistratum requiroval, žebj gemu čtwrtinka kapusnici w tretjch honjeh bila k užiwanj assignowana (JELŠAVA 1737); nam za nasse vstawanj placzy assignovat (L. MIKULÁŠ 1777)


asistencia ž lat adm pomocná účasť pri nejakom výkone; (úradná) ochrana, pomoc: sam pak na to se wydal, panum Uhrum až do posledni krupie krwe assistenczy vcžiniti (B. BYSTRICA 1610); netolyko assistentij a prytulu anebo mjsto mezi sebu daty (V. KUBÍN 1685); w čzem y pansku asistentiu uffagu mjti (MYJAVA 1726 E); magistratualnu assistentiu resolwuwaty (SEDLIČNÁ 1750); slawne panstwo pri pritomnosti wogenskeg assistentij Ružomberčanou na ringu biti dalo (OKOLIČNÉ 1765); (krčmár) assistentiu na wibjeranje restantig podla determinatie stoličneg dostane (P. PODHRADIE 1789); pregnost mne gedneho z Jch Milosty ku asistentii pana fiscusa wislat račila (LIPTOV 18. st)


asistent m odborne vzdelaný pomocník: čo za tisic let mnohych kraluw, knižat assistenty nanegwiss bylo zrustlo (DuH 1723); pri delach neb kusoch gsucýmu asistenssowy 2 (kone dávajú) (Kur 1782)


asistovať ndk adm komu byť prítomný, pomáhať pri niečom: ga bich panu Petroczimu assistowaty mohol (ORAVA 1670)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi asi Asíria Asíria Asírian Asírian Asíriančin Asíriančin Asírianka Asírianka asírianow asírianow asírski asírski

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

asibilácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) asibilácia
G (bez) asibilácie
D (k) asibilácii
A (vidím) asibiláciu
L (o) asibilácii
I (s) asibiláciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) asibilácie
G (bez) asibilácií
D (k) asibiláciám
A (vidím) asibilácie
L (o) asibiláciách
I (s) asibiláciami

Zvukové nahrávky niektorých slov

asi: →speex →vorbis
asistencia: →speex →vorbis
asistentka: →speex →vorbis
asistent: →speex →vorbis
asistovať: →speex →vorbis
asi desať hodín ráno environ dix heures du matin
asi sto tridsať vierst environ cent trente verstes
asi šesťsto kubických metrov environ six cents mètres cubes
asi tri hodiny popoludní environ trois heures après-midi
byť asi osem hodín être environ huit heures
byť asi päť hodín être environ cinq heures
mať asi tridsaťdva rokov avoir trente-deux ans environ
merajú asi sto míľ mesure environ cent lieues
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu