Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.


chlapák -a mn. -ci m. expr. chlap (význ. 1), chlapík: územčistý ch.; aký si ty ch.!


chlap -a m.

1. dospelá osoba muž. pohlavia, muž (význ. 1): urastený, vysoký ch.; pejor.: čo je to za ch-a? ch. jeden mizerný

2. nositeľ typických kladných muž. vlastností, silný, mocný, šikovný muž: ešte je ch., stal sa z neho ch.

ch. ako hora statný; ch. ako buk zdravý; (prišli) do ch-a všetci; ch. na mieste pravý; zachovať sa ako ch. čestne;

chlapský príd.: ch. hlas; ch-á robota ťažká; ch-á reč priama;

chlapsky prísl.: ch. sa držať;

chlapskosť -i ž.;

chlapstvo -a s. mužskosť;

chlapisko -a s. i m. zvel.


chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;

chlapčiatko -a -tok s. zdrob.


chlapec -pca V -pče/-pec m.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba muž. pohlavia: malý, veľký, samopašný ch.; narodil sa jej ch.

2. mladý slobodný muž, mládenec, mladík: náš ch. maturuje

3. hovor. milý: (ne)mať ch-a

4. hovor. muž (význ. 1): naši ch-i vyhrali; hôrni ch-i jánošíkovci;

chlapčenský príd.: ch. vek, oblek;

chlapčensky prísl.: ch. sa správať;

chlapčenstvo -a s. chlapčenský vek;

chlapček -a mn. -ovia m. zdrob.;

chlapčisko -a s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlápä ‑äťa mn. ‑ätá ‑pät s.
chlapák ‑a mn. ‑ci m.
chlap ‑a m.; chlapský; chlapsky prísl.; chlapskosť ‑i ž.; chlapstvo ‑a s.; chlapisko ‑a ‑písk/‑piskov s. i m.
chlápätko ‑a ‑tiek, chlapiatko ‑a ‑tok s.
chlapča ‑aťa mn. ‑atá ‑čiat s.; chlapčiatko ‑a ‑tok s.
chlapec ‑pca V ‑pče/‑pec m.; chlapčenský; chlapčensky prísl.; chlapčenstvo ‑a s.; chlapček ‑a mn. ‑ovia m.; chlapčisko ‑a ‑čísk/‑čiskov s. i m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlapáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. i iron.


chlapák -ka pl. N -áci G -kov m.


chlápä -päťa pl. N a A -pätá G -pät I -pätami s.


chlápätko -ka -tiek s. zdrob.


chlapča -čaťa pl. N a A -čatá G -čiat I -čatami s.


chlapček -ka pl. N -kovia m. zdrob.


chlapčenskosť -ti ž.


chlap -pa V chlape (oslovenie s príznakom hovorovej expresivity) pl. N -pi m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlapák -ka pl. N -áci G -kov m. expr. ▶ (dospelá) osoba mužského pohlavia s kladnými vlastnosťami, chlap, muž; syn. chlapík: statočný, šikovný, urastený, odvážny ch.; zvládol si to, si ch.!; hľa, aký ch.!; treba vybrať dvoch-troch mládencov, musia to byť chlapáci, ktorí sa neboja; Na výzvu sa dostavil nejeden poriadny chlapák. [Ľ. Feldek]; Oproti tomu, aký chlapák bol, vyzerá ani troska. [K. Lászlová]chlapáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. obyč. iron.: chcem venovať viac času svojmu chlapáčikovi


chlápä -päťa pl. N a A -pätá G -pät s. expr. ▶ (malý) chlapec, chlapček; syn. chlapča: drobné ch., sotva ho od zeme vidno; zobral ch. do náručia; Chlápä vyrástlo, a keďže na grunte nemali miesta, poslali ho za chlebíkom ďalej. [M. Urban]; Raz pred Mikušovcami čľuplo z lavičky do mútnych jarných vôd štvorročné chlápä. [A. Habovštiak]chlápätko -ka -tiek, chlapiatko -ka -tok s. zdrob.: malilinké chlápätko; utešené chlapiatko


chlapča -čaťa pl. N a A -čatá G -čiat s. expr. ▶ (malý) chlapec, chlapček; syn. chlápä: čiernovlasé, prešibané, vyhladnuté ch.; kde je to naše ch.?; ch. začalo chorľavieť; Ľudia sa čudovali, ako k tomu chlapčaťu priľnula. [J. Podhradský]chlapčiatko -ka -tok s. zdrob.: drobné ch.; pestovala v náručí svoje malé chlapčiatka


chlapčensky prísl. 1. ▶ príznačne pre chlapca, nedospelú al. dospievajúcu osobu mužského pohlavia; ako chlapec; tak ako u chlapca: ch. nesmelý úsmev; ch. krátke vlasy, úzke boky; ch. pôsobiaca žena; muž s ch. neposlušnou šticou; myslí mu to po ch.; je ch. naivný, hravý, nezbedný; Často potom chlapčensky sníval, že keď Lotku prerastie, ožení sa s ňou. [A. Baláž]
2. 2. st. -kejšie ▶ (o mužovi) pôsobiac dojmom mladosti al. vzbudzujúc dojem mladosti, mladistvo; syn. mladícky: ch. pôsobiaca postava; v porovnaní s vrstovníkmi vyzerá chlapčenskejšie; Líca mu zdrsneli od vetra a dažďov, ale aj tak ostali jemné a chlapčensky čisté a ružové. [P. Andruška]; Dlho stál na terase a chlapčensky im kýval. [V. Švenková]


chlapec -pca V -pče/-pec pl. N -pci m. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: malý, veľký ch.; sedemročný, maloletý, neplnoletý ch.; dobrý, citlivý, neposlušný ch.; mestský, vidiecky ch.; majú troch chlapcov; narodil sa im ch.; stále pôsobí ako ch.; chlapci sa pobili; Len si ešte naber, chlapče, pochutnaj si na kompóte. [E. Farkašová]; Chlapci odídu do školy a v celom byte je odrazu ticho. [K. Bendová]byť ostrihaný na chlapca nakrátko
2.mladý slobodný muž; syn. mládenec, mladík, šuhaj: správny, slušný, šikovný ch.; náš ch. bude promovať náš syn; Chlapci, stačí, keď vydržíme do konca tejto svinskej vojny. [P. Andruška]
3. hovor.mladý muž v ľúbostnom vzťahu k mladej žene, milý; syn. priateľ: prišiel aj dcérin bývalý ch.; našla si nového chlapca; veľmi si preberala v chlapcoch; chodiť s chlapcom; A potom sa opýtal: Ty si ešte nemala chlapca? [V. Mináč]; Pomyslela si, že svojho chlapca navždy stratí. [R. Sloboda]
4. hovor. ▶ (často v športovej sfére) dospelá osoba mužského pohlavia; muž vôbec: chlapci hrali ako o život; naši chlapci vyhrali zápas; chlapci, držte sa!
fraz. byť [ako/ani] malý chlapec správať sa ako malé dieťa; chlapec ako buk zdravý, mocný; tešiť sa ako [malý] chlapec veľmi, úprimne sa radovať; pejor. zaobchádzať s niekým ako so sopľavým/s malým chlapcom znevažujúco sa správať k niekomu; ako malý chlapec v období detstva, chlapčenstva; hôrni chlapci zbojníci, jánošíkovci; chlapci od muziky hudobníci; od [malého] chlapca od detských čias, od útleho veku ◘ parem. starci dvakrát chlapci starí ľudia sa často správajú ako deti
chlapček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: dvojročný, pekný, neposedný ch.; fontána s cikajúcim chlapčekom; chlapčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: pojašené ch.; roztopašné chlapčiská; pamätám si ťa ešte ako malého chlapčiska; Nech si chlapčisko vyhodí z hlavy, že mu urobím kvôli. [A. Habovštiak]; Chlapec bol šikovný, zavše trochu bezočivý ako väčšina mestských chlapčiskov. [L. Ballek]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]


chlap -pa pl. N -pi m. 1.dospelý človek mužského pohlavia; syn. muž: urastený, zavalitý, statný, tučný ch.; pekný, starý, zdravý, bradatý ch.; veď si už dospelý ch.!; chcel ukázať, aký je ch. chcel ukázať, koľko má sily; Taký to bol chlap, akého treba pohľadať, vysoký vyše dvoch metrov. [L. Ťažký]; Jemu a ešte zopár chlapom sa podarilo v ostatnej chvíli prebehnúť nazad. [L. Ballek]; Keď sa traja mocní chlapi zapreli do káry, hneď to šlo ľahšie. [J. Balco]; Niekedy to boli drsní chlapi, ale v jej prítomnosti akoby sa vrátili do detských čias. [O. Med]
2.nositeľ kladných mužských vlastností, silný, šikovný, nebojácny muž: čestný, pravý, riadny, správny, tvrdý ch.; stal sa z neho súci ch.; ozajstný ch. veľa znesie; vojna z neho urobila chlapa dospel; Kto nie je vojak, nie je chlap! [P. Jaroš]; Surniak je ostrý chlap. [J. Papp]; Všetci sa mu smejú, že je onuca a nie chlap! [Vč 1979]
3. iba V chlape hovor. expr.pri zvolaní, upozornení, výzve, oslovení (obyč. karhavo, vyčítavo, nahnevane, zlostne a pod.): ch. mizerný, nepodarený!; čo to robíš, ch. jeden!; Chlape, ta ber kapsu a slaninu a ta, za starým otcom. [V. Ferko]
4. hovor. ▶ ženatý muž vo vzťahu k žene, manžel, muž: môj ch.; prišla aj so svojím chlapom
fraz. chlap ako buk mocný, urastený, zdravý muž; chlap ako hora statný, vysoký, urastený muž; chlap ako zo železa tvrdý, nepoddajný muž; zachovať sa ako [správny] chlap v správaní sa prejaviť čestne; buď chlap! vzmuž sa!; čertovský chlap prešibaný muž; chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste muž, akobyť, statočný muž; [je z neho/je už] hotový chlap je už dospelý, skúsený, zrelý muž; [prišli] do [jedného] chlapa všetci; slabý chlap a) telesne slabší muž b) zbabelý muž, slaboch; [stáť/bojovať] chlap proti chlapovi fyzicky sa stretnúť a bojovať muž s mužom; [robiť/vládať/zjesť] za chlapa (o žene, o dieťati) ako chlap, veľaparem. slovo robí chlapa (muž) má vždy dodržať slovo, sľub
chlapisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: náš sused je veru riadne ch.; hrmotné ch.; statný ch.; ch. jeden nepodarený; No, povedz, čo chceš, ty chrúst!, skríklo na neho to ozrutné chlapisko. [A. Bednár]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ap/19832±283 5.26: substantíva m. živ. N sg. 10726→10643
+137
−177
chlap/10330 cap/396→244
+92
−140
Cap/0→55
+33
−27
Rap/0→8
+13
−7
(1/5)

/124622±109 3.28: substantíva s. N+A sg. 404 žriebä/192 semä/74 plemä/42 dúpä/32 bremä/18 temä/16 chlápä/13 (6/17)

-a/33030920±127847 1.51: substantíva m. živ. G+A sg. 1413221→1403726
+13878
−13065
človeka/62867 boha/34227 otca/29957±701 pána/26633→26754
+48
−49
muža/24616 prezidenta/20423 syna/20379 Jána/17000 Ježiša/16385 kráľa/14667 Krista/13735 Petra/13131 ducha/12874±1168 ministra/12331 riaditeľa/10831 Jozefa/9888 autora/9874 trénera/9793 Pavla/9730→9729
+1
−0
manžela/8874 brata/8763 súpera/8464 pacienta/8448 koňa/8297 psa/7889 chlapca/7436 lekára/7286 premiéra/7180 Martina/7463→7033
+1464
−1597
šéfa/6520 priateľa/6334 učiteľa/6213 (5858/935528)

-ca/547360±1175 1.37: substantíva m. živ. G+A sg. 100625→100666
+765
−789
otca/29957±701 chlapca/7436 jednotlivca/4718 poslanca/3512 Fica/3156 zamestnanca/2849 jedinca/2354 umelca/2012 princa/1642 herca/1579 veľvyslanca/1358 starca/1227 milenca/1119 (403/37747)

-ča/80243±89 4.28: substantíva s. N+A sg. 21145→20807
+47
−0
dievča/17231 vnúča/624 kurča/592 vtáča/455 dvojča/445 chlapča/415 dojča/294 mača/233 psíča/86 diviača/49 levíča/44 jelenča/42 srnča/29 (36/268)

-pä/47 35.74: substantíva s. N+A sg. 47 /32 chlá/13 (1/2)

-pa/47324±81 6.43: substantíva m. živ. G+A sg. 12218→12236
+14
−15
biskupa/3989 chlapa/3423 arcibiskupa/1590 Filipa/1504→1514±5 Philippa/409 Philipa/246 capa/189 Prokopa/151 Popa/106→107
+2
−1
dropa/83 supa/57 lumpa/51 popa/50→47
+3
−4
(22/380)

-p/323732±2907 29.28: substantíva m. živ. N sg. 28352→28379
+341
−465
chlap/10330 biskup/6258 Filip/5298→5453
+0
−22
arcibiskup/2651
+50
−51
Philip/1084 Prokop/557 cap/396→244
+92
−140
Kemp/0→224
+26
−49
lump/165 Trump/155 pop/152 Philipp/149 sup/151→106
+27
−49
(22/851)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlápä, chlapča p. chlapec 1


chlapák p. chlap 1, 2


chlapec 1. nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: je to slušný chlapecchlapčisko (väčší chlapec): pätnásťročné chlapčiskošuhaj: veselý šuhajexpr. šuhajecpoet. šuhajina (J. Kráľ)expr.: laganšarvanec: smelý šarvanecpoet. šarvan (Hviezdoslav)expr. chlapča (malý chlapec): prešibané chlapčaexpr. chlápä (obyč. malý chlapec): šesťročné chlápäexpr. chasník (odrastený chlapec) • expr. fafrnok (malý chlapec) • hovor. expr. chalan (obyč. starší chlapec): chovať dvoch chalanovhovor. expr. corgoň (odrastený chlapec) • syn (potomok mužského pohlavia): prvorodený synexpr. synak (často v oslovení) • obyč. pejor. výrastok (dospievajúci chlapec): bezočiví výrastkoviaobyč. pejor. fagan (obyč. nezbedný chlapec) • obyč. pejor. frkanzastar. podrastok (Vajanský)nár. kamas (J. Horák)

2. p. mládenec 3. p. milý 5 4. p. chlap 1


chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

3. p. manžel


manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlápä, -äťa str. expr. chlapec, chlapča: Chlápä ešte vždy bdie a čaká na dokončenie rozprávky. (Chrob.);

chlápätko i chlapiatko, -a str. zdrob.


chlapák, -a, mn. č. -ci m. hovor expr.

1. chlap, mužský: Najlepšie si zapamätal flautistu, územčistého chlapáka. (Karv.) Dielovedúci Marko. Šedivý chlapák. (Hor.)

2. silný, udatný, odvážny chlap, chlapík: Chlapák ako tomu treba, i keď mladý. (Krno) Len vziať lopatu do ruky — to by ste videli, aký ste chlapák. (Karv.); šikovný ch.;

chlapáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.


chlap, -a m.

1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.; Nuž chcel sombyť chlapom. (Kuk.); ch. ako hora vysoký, statný; ch. ako buk (dub) silný zdravý; líška ch. prešibaný, ľstivý

do chlapa všetci; ako jeden ch. svorne, jednotne; stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;

2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.); dobrý, riadny ch.

ch. na mieste silný, mocný; slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom; b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom; robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka; bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku); byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;

3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.); čertov chlap (Hor.); chlap jeden mizerný;

4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);

chlapský príd.: ch. hlas, ch-á sila; ch-á robota súca pre chlapa, ťažká

ch-á reč smelá; ch-é slovo hodné chlapa; ch. čin odvážny; hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;

chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;

chlapskosť, -ti ž. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;

chlapstvo, -a str.

1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)

2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)

3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);

chlapisko, -a str. i m. zvel. expr.


chlapča, -aťa, mn. č. -ata/-ence, -čiat /-čeniec str. expr. chlapec: malé ch.; Porodila v noci zdravé chlapča. (Jil.);

chlapčiatko, -a, -tok str. zdrob.


chľapčať, -í, -ia nedok. expr. zried. (o tekutine) žblnkať: Bolo počuť, ako liate víno chľapčí. (Záb.)


chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec m.

1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.; má, majú ch-a narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia; je, počína si ako (malý) ch.

za ch-a v mladosti;

2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť

hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;

chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;

chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;

chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a str. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;

chlapček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;

chlapčisko, -a str. i m. zvel. expr.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlapáčik i chlapáček m.
1. šar expr. človek, človiečik (najmä v oslovení): A vi zdaľeka, chlopašku, bo vaz ňeznam (V. Šariš PRE)
2. spiš, šar figúrka podoby chlapa, panák: Dzeci hňetu z hľini hlopaškoch (Studenec LVO); Mamo, kupce mi na jurmaku chlopaška, co sam cviči! (Ostrovany SAB)
3. bájna bytosť, piadimužík, trpaslík: Rečovaľi, že to buľi male chlopašikove (Kluknava GEL)


chlapač ž. hromad. expr. chlapi: Samá chlapadž okolo nás, reku, pome, domo, napijú sa a újde sa aj nám volačo! (Brestovany TRN)


chlápä s. (chlapä)
1. strsl expr. malý chlapec, chlapča: Že vrej temu Šťevoumu chlapeťu mašina paľce odrezala (Dol. Lehota DK); Takuo to bolo krásno chlapä, ľen sä to smejkalo (Žaškov DK); A čože kceš o_takého chlápäťa, šag ešťe aňi do školi ňechoďí?! (Ležiachov MAR); chlápä (Stožok ZVO, Drábsko RS, Zombor MK); chlapä (Sklabiňa MAR, Hubová RUŽ)
2. turč pejor. drobný, slabý chlap: chlápä (Mošovce MAR); chlapä (Necpaly MAR); chlápätko i chlapiatko s. zdrob. expr. k 1: To chlapétko ľen čuo košieľku zobľeklo, už ho daľi za pacholka (Lokca NÁM); Keď bou̯ chlapa̋tko, zau̯ nožíg i škrábnuu̯ si po oku (Zem. Dedina TRS); Takuo chudučkuo, bľedučkuo chlápätko to vždi bívalo, a teras chlab ako hora! (Ležiachov MAR); k 2: A tu viďim, stare chlapatko iďe take otrhane (Riečnica KNM)


chlapiatko p. chlápä


chlapisko p. chlap


chlap m. (chlop, hlop)
1. csl dospelý muž: Tam prú chlapi ňekosiľi, ľen ženi žaľi (Bystrička MAR); Chlapi mali aj širice, kod išli na koseňia, beleli sa ako husi (Čelovce MK); Uš son si aj cesto spravil, len já ke_com ból chlap, já son temu nevedzel fortíl (Ružindol TRN); Boľi tu otti asi zo tria chlapi tam f Kragujeváci (Podmanín PB); Chlapi išli do hori, taďeto drvo vozeli (Riečnica KNM); Chto ňekuri, tod aňi ňe chlop (M. Zalužice MCH); Hlopi nošeľi dreľihovo nohavki (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. hlop pod bajus (Studenec LVO), uš na místo chu̯ap (Jablonové MAL) - dospelý mládenec; chlapi najlepšém veku (Brestovany TRN) - päťdesiatnici
2. csl schopný, vyrastený, mocný a nebojácny muž: Na siaťia vibraľi veľkího chlapa, abi aj ťie konope boľi po ňom (Detva ZVO); Mosíťe dobre jez, abi z váz boli chlapi! (Návojovce TOP); Tak poton že najlepší chlap, modleníg išól pre nú a zebrál hu na chrbet (Ružindol TRN); Virosnul na chlopa (Studenec LVO)
F. chlab aňi hora (V. Lom MK), chlap jak hora (Dúbravka BRA), chlab ako jedľa (Rim. Píla RS), hlob jak śveca (Studenec LVO) - vysoký, urastený; chlab ako dup (Ležiachov MAR), chlab ako buk (Bobrovec LM) - zdravý a mocný; ale je to za chlap! (Revúca), chlab na mesťe (Ležiachov MAR, Rim. Píla RS) - mocný, schopný; šťiria chlapi vovedňe (Detva ZVO) - o veľmi silnom, mocnom; čo k čemu chlap (Myslenice MOD) - aspoň trochu schopný; lekvar chlap (Lovčice TRN) - slabý; adaj zmo dáki chlapi! (Kociha RS) - niečo vydržíme, zmôžeme; chlap, aňi medzi sto ženami takého nenajdeš (Hlboké SEN) - žart. medzi chlapmi nevyniká, slabý chlap; to ňeňijé chlap, kerí bije, ale kerí drží (Bošáca TRČ) - nie je hrdinstvo krivdiť, ale vydržať zlo
3. vsl, zried. zsl manžel, muž: As sa čuduvala, ňepoznávala vlasného chlapa (Bošáca TRČ); Našo hlopi śedza f karčme a piju a mi jich tu doma ohvarame (Spiš. Štvrtok LVO); Muj chlob mi ňeda vera češko robic (V. Šariš PRE); Poumiraľi mi obidvoma chlopi (Sobrance)
F. hlob zo ženu jag dzeci pot scenu (Markušovce SNV) - pohašteria sa i udobria
4. rozprávková bytosť al. objekt detských hier
L. vodní chlap (Likavka RUŽ) - vodník; ohňivi hlop (Rozhanovce KOŠ) - svetlonos; chlab zo sňehu (Mošovce MAR) - snehuliak; chlapisko m. zvel. expr. k 1, 2: Nuž ale vojäk som bou̯ smelí, chlapisko dobrí (Žaškov DK); A ten starí prišou̯ na barle, ale bou̯ chlapisko (Detva ZVO); Lumpisko ból, chlapisko zažití (Ružindol TRN); Chlapisko bol kedisi, ale teraz bol jako aj druhi mrtvi človek (Riečnica KNM); Ten hlopisko muśi madz dva metre viški (Spiš. Štvrtok LVO); zdravi hlopisko (Smižany SNV)


chlop p. chlap

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlap [-ap, -op] m
1. dospelý človek mužského pohlavia, muž: na leveg strane gese dolu malo vic na hlapa dira (s. l. 1568) do ktorej sa zmestí dospelý muž; varo: trúp, hruby chlap (KS 1763) hrubý, neokrôchaný človek; od každeg šichty na den po 4 grosse chlap robotny dostawame (VALASKÁ 1771); ten klát Gyuro s nagomnjma chlapj pokálal ((BYTČA) 1774); po dwa dni boli chlopi smreky stinat (HRANOVNICA 1775); na žatvu jen my sami chlapi chodit mužeme, ponevadž naše ženy musa pri detoch doma zustat (PODLUŽANY 1797 LP)
2. silný, mocný, šikovný muž: budeme ho za chlapa držať, kdo ho z kladi smet bude wzaty (RAKOĽUBY 1724); počkag, pane, teras ty dam pokog, ale maly čas wystogi, že prigdem s dobrimy chlapy (TURIEC 1746); od pohanki rostu chlapy gako buczy (KC 1791)
3. poddaný, sedliak: mate mocz neto gedneho chlapa, ale i zemana dattj polapyttj (H. JASENO 1600); je on zeman a Martyn chlap (TURIEC 1619); král aneb knjže sedj w hlawnjm měste, sedlacy (:chlapi:) we wsech (OP 1685); ó, neštestí, bys mi chlopem bylo, tak bych tě kyjem mlátil (ASL 1760); -ský príd k 1: kordowanowe chlapske cižmy (RADVAŇ 1702); k 3: kdekolwek bud zemanskeho stavu aneb chlapskeho, nebil by poslussny p. directorowy (LIPTOV 1716); rusticus: sedlácsky, chlapsky, nemrawny (KS 1763); po chlapsky prísl výraz k 3: rusticatim: po chlápsky (KS 1763)


chlapča s expr chlapec: kupujte chlapčatá, veru je kochlatá (sliepka) (PV 18. st); -iatko [-at-] dem: ze zenu ma (Michal) gedno chlapczatko (PEZINOK 1653)


chlapček [-(e)ček, -čok], chlapčík m dem k chlapec 1: kosty byly z chlapecžka (SKALICA 1638); plech kryty, na kterym maly chlapček železny (DUBNICA n. V. 1723); malički pastirski hlapčik David mocnarom bude (SJ 18. st); Johannessowmu chlapčokowj Jankowj dwacet zlatý (PUKANEC 18. st)


chlapec [chla-, chlo-] m
1. nedospelý človek mužského pohlavia: chlapczi dwa sluzebny (SUČANY 1622) sluhovia; tedy Vah tak ssyroko nechodyl než vsko, žeby ho chlapecz mohel prehodit (T. TEPLÁ 1634); postquam crevit puer; když giž chlapec k weku dospělému prissel (WU 1750); zeťali brezu, už hu vezú, už na ňu chlapci nepolezú (PV 1762); chlapcom pastyrským oheň (podkladať) nech se zakáže (PH 1770) pastierikom
2. syn: kdiž chlapca sweho pochowawal ((BYTČA) 17. st); nepos ex filia: dcérowy chlapec (KS 1763) vnuk
3. nedospelý sluha, paholok; žiak al. učeň: strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj (TRSTÍN 1658); barwy byli trene skrze učně (:chlapca:) na mramoře (OP 1685); gedneho chlapcza zaopatrite k volom (LIPTOV 1706); od sedlákuv chlopec (BR 1785); ze strany sskody skrze chlapcow porobenych (PONIKY 1794)
4. drevený kôl s držadlom: vrobyl dwa brcza a gedneho chlapcza pod woz (TRENČÍN 1651); chlapcov príd privl: puerilis: chlapcowo (ML 1779); chlapčenský príd k 1: v chlapčenskích rokoch (BR 1785); -tvo [-pec-, -päc-], chlapčenstvo [-í] s chlapčenský vek: za fatentis chlapactwa (L. MARA 1778); za swogho chlapectwa honelnjkom biwal (BYTČA 1779); v chlapčenstvý svém z tích krajuv uchiťený (BR 1785)


chlapský p. chlap


chlop p. chlap

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Chlap Chlap Chlapček Chlapček chlapčekow_1 chlapčekow chlapčekow_2 chlapčekow

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chlapák
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlapák
G (bez) chlapáka
D (k) chlapákovi
A (vidím) chlapáka
L (o) chlapákovi
I (s) chlapákom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) chlapáci
G (bez) chlapákov
D (k) chlapákom
A (vidím) chlapákov
L (o) chlapákoch
I (s) chlapákmi

chlapák
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlapák
G (bez) chlapáka
D (k) chlapákovi
A (vidím) chlapáka
L (o) chlapákovi
I (s) chlapákom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) chlapáci
G (bez) chlapákov
D (k) chlapákom
A (vidím) chlapákov
L (o) chlapákoch
I (s) chlapákmi

chlapák
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlapák
G (bez) chlapáka
D (k) chlapákovi
A (vidím) chlapáka
L (o) chlapákovi
I (s) chlapákom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) chlapáci
G (bez) chlapákov
D (k) chlapákom
A (vidím) chlapákov
L (o) chlapákoch
I (s) chlapákmi

chlapák
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlapák
G (bez) chlapáka
D (k) chlapákovi
A (vidím) chlapáka
L (o) chlapákovi
I (s) chlapákom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) chlapáci
G (bez) chlapákov
D (k) chlapákom
A (vidím) chlapákov
L (o) chlapákoch
I (s) chlapákmi

chlapák
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlapák
G (bez) chlapáka
D (k) chlapákovi
A (vidím) chlapáka
L (o) chlapákovi
I (s) chlapákom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) chlapáci
G (bez) chlapákov
D (k) chlapákom
A (vidím) chlapákov
L (o) chlapákoch
I (s) chlapákmi

chlápä
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) chlápä
G (bez) chlápäťa
D (k) chlápäťu
A (vidím) chlápä
L (o) chlápäti
I (s) chlápäťom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) chlápätá
G (bez) chlápät
D (k) chlápätám
A (vidím) chlápätá
L (o) chlápätách
I (s) chlápätami

chlap
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlap veľa učiť, ako vravel otec. Ten chlap sa mi inštinktívne nepáčil. Otec
G (bez) chlapa Bol to taký veľký kus chlapa , keď sa tak nad ňou týčil. Keď
D (k) chlapovi priťarbavá. Neobetujte kvôli chlapovi svoju prácu.“ Kathryna síce
A (vidím) chlapa patrili. Desať šilingov týždenne na chlapa , čo na londýnskych lodiach
V (ó) chlap! ovocie, ktoré treba odtrhnúť, chlap mizerný! Jedného dňa som ju videl,
V (ó) chlape! volať Grega Lyncha. „Tichšie, chlape !“ okríkol ho Lynch z jedného
L (o) chlapovi Väčšina žien túži po urastenom chlapovi , ktorý im ponúkne bezpečie
I (s) chlapom paholok, keby si bol čo len trochu chlapom , nezrádzal by si jej príbuzných,
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) chlapi vstúpili do búdy nadporučík a jeho chlapi . A čoskoro vyšla najavo pravda,
G (bez) chlapov tráve sa váľa,“ žaloval ďalší z chlapov . „Ako vy doteraz,“ zašomral vedúci
D (k) chlapom všetkých strán a potom prikázal chlapom , čo šli s ním, aby sa zapreli
A (vidím) chlapov vylodili, užasol som pri pohľade na chlapov v člne. Veslovali, akoby im šlo
L (o) chlapoch pravidelne tri partie po šiestich chlapoch . V rámci Radošinskej doliny však
I (s) chlapmi a dobre vedel, že s takými chlapmi sa musí rátať. Útočníci si to

chlap
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlap veľa učiť, ako vravel otec. Ten chlap sa mi inštinktívne nepáčil. Otec
G (bez) chlapa Bol to taký veľký kus chlapa , keď sa tak nad ňou týčil. Keď
D (k) chlapovi priťarbavá. Neobetujte kvôli chlapovi svoju prácu.“ Kathryna síce
A (vidím) chlapa patrili. Desať šilingov týždenne na chlapa , čo na londýnskych lodiach
V (ó) chlap! ovocie, ktoré treba odtrhnúť, chlap mizerný! Jedného dňa som ju videl,
V (ó) chlape! volať Grega Lyncha. „Tichšie, chlape !“ okríkol ho Lynch z jedného
L (o) chlapovi Väčšina žien túži po urastenom chlapovi , ktorý im ponúkne bezpečie
I (s) chlapom paholok, keby si bol čo len trochu chlapom , nezrádzal by si jej príbuzných,
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) chlapi vstúpili do búdy nadporučík a jeho chlapi . A čoskoro vyšla najavo pravda,
G (bez) chlapov tráve sa váľa,“ žaloval ďalší z chlapov . „Ako vy doteraz,“ zašomral vedúci
D (k) chlapom všetkých strán a potom prikázal chlapom , čo šli s ním, aby sa zapreli
A (vidím) chlapov vylodili, užasol som pri pohľade na chlapov v člne. Veslovali, akoby im šlo
L (o) chlapoch pravidelne tri partie po šiestich chlapoch . V rámci Radošinskej doliny však
I (s) chlapmi a dobre vedel, že s takými chlapmi sa musí rátať. Útočníci si to

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko CHLAPÁČOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
TEKOVSKÉ LUŽANY, okr. LEVICE – 3×;

Priezvisko CHLAPÁČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
TEKOVSKÉ LUŽANY, okr. LEVICE – 1×;

Priezvisko CHLAPCOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko CHLAPEČEKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;

Priezvisko CHLAPEČEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 32×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
SENICA, okr. SENICA – 8×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 4×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 4×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 3×;
ČERVENÍK, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 2×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ČEĽOVCE, okr. TREBIŠOV – 1×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
KLČOVANY (obec BOLERÁZ), okr. TRNAVA – 1×;
KOPČANY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 1×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;
PUKANEC, okr. LEVICE – 1×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko CHLAPEČKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 41×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
SENICA, okr. SENICA – 5×;
TURÁ LÚKA (obec MYJAVA), okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 4×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 3×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 3×;
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 3×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
BRESTOVEC, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 2×;
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;
RAJEC, okr. ŽILINA – 2×;
SOBOTIŠTE, okr. SENICA – 2×;
STARÁ MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 2×;
VRBOVCE, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 2×;
ŠTRBSKÉ PLESO, okr. POPRAD – 1×;
GBELCE, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
KOSTOLNÝ SEK (obec ŠURANY), okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
LEOPOLDOV, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 1×;
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
NOVÁ VIESKA, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko CHLAPEČKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 65×, celkový počet lokalít: 31, najčastejšie výskyty v lokalitách:
SENICA, okr. SENICA – 9×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 4×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 4×;
VRBOVCE, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 4×;
ČERVENÍK, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 3×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
LEVICE, okr. LEVICE – 3×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ŠTRBSKÉ PLESO, okr. POPRAD – 2×;
...
Priezvisko CHLÁPEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
BADÍN, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

či traja chlapi sa ou trois hommes se
dvanásť chlapov, a nás douzaine d'hommes, et nous
chlapi a jedna žena hommes et une femme
chlapi vystúpili na palubu hommes montèrent à bord
koní a tristo chlapov chevaux et trois cents hommes
ma chlapi otravujú les hommes m'embêtent
naši chlapi sa môžu nos hommes peuvent se
správca a jeho chlapi intendant et ses hommes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu