Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
chlápä, -äťa str. expr. chlapec, chlapča: Chlápä ešte vždy bdie a čaká na dokončenie rozprávky. (Chrob.);
chlápätko i chlapiatko, -a str. zdrob.
chlapák, -a, mn. č. -ci m. hovor expr.
1. chlap, mužský: Najlepšie si zapamätal flautistu, územčistého chlapáka. (Karv.) Dielovedúci Marko. Šedivý chlapák. (Hor.)
2. silný, udatný, odvážny chlap, chlapík: Chlapák ako tomu treba, i keď mladý. (Krno) Len vziať lopatu do ruky — to by ste videli, aký ste chlapák. (Karv.); šikovný ch.;
chlapáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.
chlap, -a m.
1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.; Nuž chcel som už byť chlapom. (Kuk.); ch. ako hora vysoký, statný; ch. ako buk (dub) silný zdravý; líška ch. prešibaný, ľstivý
● do chlapa všetci; ako jeden ch. svorne, jednotne; stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;
2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.); dobrý, riadny ch.
● ch. na mieste silný, mocný; slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom; b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom; robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka; bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku); byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;
3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.); čertov chlap (Hor.); chlap jeden mizerný;
4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);
chlapský príd.: ch. hlas, ch-á sila; ch-á robota súca pre chlapa, ťažká
● ch-á reč smelá; ch-é slovo hodné chlapa; ch. čin odvážny; hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;
chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;
chlapskosť, -ti ž. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;
chlapstvo, -a str.
1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)
2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)
3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);
chlapisko, -a str. i m. zvel. expr.
chlapča, -aťa, mn. č. -ata/-ence, -čiat /-čeniec str. expr. chlapec: malé ch.; Porodila v noci zdravé chlapča. (Jil.);
chlapčiatko, -a, -tok str. zdrob.
chľapčať, -í, -ia nedok. expr. zried. (o tekutine) žblnkať: Bolo počuť, ako liate víno chľapčí. (Záb.)
chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec m.
1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.; má, majú ch-a narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia; je, počína si ako (malý) ch.
● za ch-a v mladosti;
2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť
● hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;
chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;
chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;
chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a str. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;
chlapček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko, -a str. i m. zvel. expr.