dajako, hovor. dáko zám. neurč. príslov. nejako, voľajako: my si už d. poradíme
dákorománsky -ka -ke príd.
dáko zám. neurčité príslovkové
dákosi zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ vyjadruje neurčitosť spôsobu, akosi, dajako, nejako: d. sa nám to nepozdáva; d. na to zabudli; Štefan, čo ho Zajkom prezývali, ale nie preto, že by sa dákosi ponášal na zajaca. [A. Plávka]
dáko zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ vyjadruje neurčitosť spôsobu, dajako: d. to skúsime; To mi už musíte dáko prepáčiť, veď sme ľudia. [P. Karvaš]
dáko p. nejako
dákosi p. nejako
nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom
porov. aj hocijako
dajako i dajak (hovor. i dáko) zám. prísl. nejako, voľajako: Neseďte na tom zrube, aby ste dajako nespadli! (Tim.) A starec nechal sa i dajak nútiť. (Hviezd.) Nechaj tak, ja už dáko zaplatím! (Jil.)
dáko p. dajako
Dákorománi, -ov m. hist. latinizované dácke kmene na území terajšieho západného Rumunska (Sedmohradská);
dákorománsky príd.
Dákorumuni, -ov m. hist. etnická skupina Dákorománov pred formovaním sa rumunskej národnosti;
dákorumunský príd.
dákosi zám. prísl. hovor. nejako, voľajako, dajako: Dákosi sa mi to nepozdáva. (Pláv.)
dákoš m maď prístrešok: dakoss okolo zrubu pytworneho urobyly (ZVOLEN 1642)