Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj ssn hssj subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

dôvodiť nedok. uvádzať dôvod(y), odôvodňovať: d-l tým, že nemal peniaze; presvedčivo d-l, že ...

dôvodný príd. kniž. opodstatnený, oprávnený, odôvodnený: d-é podozrenie;

dôvodne prísl.

dôvod -u m. to, o čo opierame svoje rozhodovanie, myslenie, konanie: máš na to nejaké d-y? bez d-u sa nahnevať; d. prerušiť styky; d-y žiadosti

□ uviesť d. (d-y) odôvodniť;

z dôvodu predl. s G kniž. pre: z d-u neprítomnosti pre neprítomnosť;

dôvodový príd.: d-á správa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

dôvodiť ‑í ‑ia nedok.

dôvodný; dôvodne prísl.

dôvod ‑u m.; dôvodový

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

dôvod -du pl. N -dy m.

dôvodiť -dí -dia dôvoď! -dil -diac -diaci -denie nedok.

dôvodne prísl.

dôvodnosť -ti ž.

dôvodný -ná -né príd.

dôvodový -vá -vé príd.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

dôvod -du pl. N -dy m. 1. ▶ to, o čo opierame správnosť, oprávnenosť svojho myslenia, rozhodovania, konania; pohnútka, príčina konania: hlavný, skutočný d.; to je dobrý, rozumný d.; mať, nemať d. na radosť, na spokojnosť; máš na to nejaké dôvody?; z rodinných dôvodov nemohol prísť; zmeniť zamestnanie z finančných dôvodov; z hygienických dôvodov zavreli kúpalisko; uviesť dôvody žiadosti; vysvetliť d., dôvody svojho konania; bez dôvodu sa nahnevať; to je d. na spor?; z akého dôvodu tak hovoríš?
2. filoz. ▶ to, z čoho vyplýva nevyhnutnosť nejakého súdu; v etike základ nejakého konania: zákon dostatočného dôvodu
3. práv. ▶ podklad istého právneho stavu: právny d.; d. držby
▷ z dôvodu predl. s G kniž. ▶ vyjadruje príčinu, pre: z dôvodu rekonštrukcie bude plaváreň zatvorená pre rekonštrukciu; Záväzok zanikol z dôvodu matkinej smrti. [Slo 2002]

dôvodiť -dí -dia dôvoď! -dil -diac -diaci -denie nedok. (čím; ø) ▶ uvádzať, predkladať dôvod al. dôvody nejakého javu, konania, rozhodnutia a pod.; syn. argumentovať, odôvodňovať: dobre, zle, slabo, naivne, logicky, presvedčivo d.; dôvodil tým, že nemal čas; bol proti, dôvodiac, že je to porušenie práva; Pokojne dôvodil a nepustil človeka za dvere, dokiaľ ho nepresvedčil. [A. Rákay]; Vaše dôvodenie je - ako vždy - neomylné a exaktné. [P. Karvaš]

dôvodne prísl. práv. ▶ na základe skutočnosti podloženej dôkazmi, oprávnene, odôvodnene: byť d. podozrivý zo spáchania trestného činu; Polícia dôvodne predpokladá, že obeť mala pri sebe finančnú hotovosť. [Sme 1996]

dôvodný -ná -né príd. práv. ▶ podložený dôvodmi, dôkazmi, oprávnený, odôvodnený: d. predpoklad; dôvodné porušenie platných predpisov; mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu; mať dôvodné obavy; vznikli dôvodné pochybnosti

dôvodový -vá -vé príd. ▶ obsahujúci rozhodnutia, odôvodnenia: d. návrh; d. materiál k žiadosti; práv. dôvodová správa súčasť návrhu zákona, v ktorej sa odôvodňuje účel, zásady a potreba prijatia zákona; lingv. dôvodové priraďovacie súvetie príčinné; dôvodové spojky (napr. veď, však)

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-dom/241777±5 2.25: substantíva m. neživ. I sg. 145810→145809

−0

vzhľadom/24019 pohľadom/13611 dôvodom/9582 príkladom/7533 základom/6922 odchodom/4584 príchodom/3958 súdom/3376 predpokladom/3068 bodom/2949 úradom/2620 vchodom/2234 ohľadom/2211 (295/59142)

-dom/241777±5 2.26: substantíva m. neživ. D pl. 5758→5759

−1

schodom/696 národom/464 ľudom/326 bodom/292 prípadom/259→260

−1

úradom/258 nákladom/247 podvodom/171 základom/163 predpokladom/150 trendom/135 dôvodom/120 fondom/103 obchodom/99 štandardom/97 pohľadom/94 prekladom/92 príkladom/90 súdom/81 prúdom/80 osudom/64 (133/1677)

-dov/150341 2.49: substantíva m. neživ. G pl. 126706 bodov/17251 dôvodov/14181 nákladov/9081 národov/7909 prípadov/7651 fondov/5378 radov/4252 úradov/3997 obchodov/3194 príkladov/2182 predpokladov/2045 základov/1900 eurofondov/1875 dokladov/1832 pohľadov/1819 odhadov/1778 súdov/1713 (246/38668)

-d/2159363±13498 5.24: substantíva m. neživ. N+A sg. 476671→476594

+1195

−1381

pohľad/43533 súd/22786 prípad/18763 dôvod/18719 úrad/17313 príklad/12250 rad/11822 osud/11164 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 víkend/8633 základ/8545 hrad/8502 nápad/8463 ľud/8096 fond/7703 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 obed/6629 prúd/6001 preklad/5954 Poprad/5406 prehľad/5405 západ/5282 trend/5074 rekord/4969 prechod/4821 výhľad/4555 pád/4410 predpoklad/4342 (332/143266)

-m/10662558±18593 1.80: substantíva m. neživ. I sg. 1215448→1215140

+342

−341

spôsobom/43123 cieľom/31518 smerom/28652→28773

+25

−27

vzhľadom/24019 názvom/17449 výsledkom/14534 hlasom/13962 pohľadom/13611 úsmevom/11685 životom/11191 problémom/10946 rokom/10667 dôvodom/9582 chrbtom/8605 predmetom/8386 zákonom/7877 príkladom/7533 vplyvom/7099 jazykom/6975 svetom/6971 základom/6922 zdrojom/6440 krokom/6286 časom/5985 obsahom/5980 domom/5872 koncom/5778 výrazom/5583 dôkazom/5239 počtom/5061 stolom/4958 tlakom/4942 výkonom/4779 prstom/4742 systémom/4691 dňom/4665 odchodom/4584 záujmom/4555 štátom/4477 dôsledkom/4455 znakom/4321 tónom/4285 (6687/806034)

-od/878798±184 22.27: substantíva m. neživ. N+A sg. 128453 dôvod/18719 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 prechod/4821 rod/3764 sprievod/2681 chod/2577 vchod/2527 rozvod/2234 závod/2093 pochod/1786 (56/23063)

-om/5634526±9272 1.80: substantíva m. neživ. I sg. 1215448→1215140

+342

−341

spôsobom/43123 cieľom/31518 smerom/28652→28773

+25

−27

-v/7907912±46745 1.96: substantíva m. neživ. G pl. 1467356→1471474

+7606

−4343

rokov/154175 metrov/20422 mesiacov/19740 problémov/19452 dolárov/19037 bodov/17251 štátov/16871 vzťahov/16347 domov/9063→14640

+7204

−4009

zdrojov/14371 dôvodov/14181 prostriedkov/13954 kilometrov/13244 (5807/1117790)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumenty • podávať argumenty • dôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumenty • operovať • dokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxi • podopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou

dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom • argument: presvedčivý argument • dôvod: uviesť dôvody • kniž. svedectvo: svedectvo úpadku • indícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)

2. p. doklad 2

dôvodiť p. argumentovať, porov. odôvodniť

dôvodne p. oprávnene 2

dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby

oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy

podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)

p. aj idea 1, dôvod

zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

dôvodiť, -í, -ia nedok. uvádzať, predkladať dôvody, odôvodňovať, dokazovať: dobre, zle, slabo, naivne d.; Postavili sa proti, dôvodiac tým, že účtovník nebol vedúcim. (Heč.)

dôvodný príd. práv. opodstatnený, odôvodnený, oprávnený: d-é podozrenie, d-á sťažnosť;

dôvodne prísl.;

dôvodnosť, -ti ž.

dôvod, -u m.

1. pohnútka, motív, podklad: mať (dostatočný, nedostatočný) d. na niečo, urobiť niečo bez d-u;

log. princíp, z ktorého sa odvodzuje nejaká téza: zákon dostatočného d-u;

práv. podklad istého právneho stavu: d. držby, právny d.;

2. dôkaz, argument: Ostatný dôvod sa zdal pani senátorke závažným. (Jégé);

dôvodový príd. obsahujúci dôvody, vyjadrujúci dôvod: d-á zpráva; gram. d-á veta

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

dôvod m. zried. príčina: Nemá duovot tag rospriavať (Bobrovec LM); Vera śi ňemal ňijakeho duvodu me zochabic (Geraltov SAB)

dôvodne prísl. zried. dôkladne: Šetko nám dvóvoňňe visvetlil (Bošáca TRČ)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

dôvod, dôvodok [dô-, dú-] m
1. pohnútka, motív, príčina: wieno obdrzy zena swatym duowodem (ŽK 1473) z titulu uzavretia manželstva; abi sweho odporowanj duwod ukazali (BRATISLAVA 1559); ani žialoby ani žiadneho duovodku k stavovani Oczowane nemagy ((VÍGĽAŠ) 1629 E); bez dúvodu písaními kniškámi (BR 1785)
2. dôkaz, argument: gestli by potrzebowal toho kusu duowod aneb swiedomie (ŽK 1473); pani tyto duowody a swedomy przed sebe uzali (TRENČÍN 1589- 1600); tato wecz gystymy duwody z gedneg y druheg stranky ge opatrena (BUDATÍN 1627); pry druhem punkte k doswečeny stežowana duwodky chybowali (NJ 1786-88); odkud Ariani sylni duwod beru (CS 18. st)
L. pro lepssy gistotu a duowot pewnegssy strany swedomu naliawssy (P. ĽUPČA 1572) pre väčšiu vierohodnosť (súčasť formúl v listinách)

dôvodiť, dovodzovať [do-, dú-; -ďo-, -(d)zo-] ndk uvádzať dôvody, odôvodňovať, dokazovať: pakliz by to bylo vstrzyno (!) sam trzeti toho ma dowoditi, ktoz se toho (tovaru) gial, gestli gemv vkraceno bude (ŽK 1473); aby ona ty weczy, ktere bila porekla, dowoczowala (TRSTÍN 1607); čehož ga w ginich spisoch dowoditi budem (WO 1670); z tech mist, ze gest očystecz, dowozuge se (ŠV 1675) vyvodzuje sa; prečo z tohoto takto duwodugem (MS 1758); čokoliv prednášal, jakkolik dúwoďil (BR 1785); istí mudrc dowodzuge, že slnce ňe gest ťeplé (DS 1795)

dôvoditeľ [do-] m kto niečo dôvodí: patrator: dowoditel (DSL 18. st)

dôvodný [dô-, dú-] príd zdôvodnený, podložený argumentmi: tyeto wšecke wecy duowodne a sprawedliwe či oznamily fararowy (PONIKY 1674 E); argumentatio: dúwodná reč; argumentosus: dúwodny, w kterem mnoho dúwodúw gest (KS 1763); laski znak duwodni sem dal (Pie 18. st); -e prísl: vstne wam duwodne oznamime, jak gesti ta wecz (B. ŠTIAVNICA 1595); s lystu sem duowodne wyrozumel (KRUPINA 1647); počul swedek duowodne, kdy na pana wywolawal (NECPALY 1743) nepochybne

dôvodom prísl z akého dôvodu, z akej príčiny, prečo: do ludi že se (instans) tiež dost zapiera, ale duowodom (svedok) powiedat newie (D. JASENO 1754)

dôvodovanie [-í] s dokazovanie, dôkaz: (Kalvín) tym podwodnym a ruhawim duwodowanim nakazy cele anglikanske kralowstwy (MS 1749)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

Důwod

Důwoďeňí

důwoďiťi

důwodňe

důwodní

Důwodnost