Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kilo -a kíl s. hovor. kilogram: pol k-a, dve k-á, päť kíl (cukru); kupovať na k-á vo veľkom množstve; expr. zhodiť zo seba zbytočné k-á schudnúť;

kilový príd.: k-é balenie;

kilečko -a -čiek s. zdrob. expr.

---

kilogram -u m. zákl. fyz. jednotka hmotnosti v sústave SI, zn. kg;

kilogramový príd.

---

kilohertz [-rc] -u m. fyz. násobná jednotka kmitočtu v sústave SI, zn. kHz

---

kilojoule [-džaul] -lu m. fyz. násobná jednotka práce, energie al. tepla v sústave SI, zn. kJ

---

kilokalória -ie ž. fyz. staršia jednotka tepla, zn. kcal

---

kilometer -tra L -i mn. -e m. násobná jednotka dĺžky v sústave SI, 1000 m, zn. km

● expr. byť na k-e, míle vzdialený od niečoho nemať s niečím nič spoločné;

kilometrový príd.

---

kilometrovné s.

1. poplatok za prepravu podľa počtu prejdených kilometrov

2. pri prac. ceste os. autom úhrada za počet prejdených kilometrov

kilo ‑a kíl s.; kilový

---

kilogram ‑u m., zn. kg; kilogramový

---

kilohertz [‑rc] ‑u L ‑i mn. ‑e m., zn. kHz

---

kilojoule [‑džaul] ‑lu L ‑e mn. ‑y m., zn. kJ

---

kilokalória ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž., zn. kcal

---

kilometer ‑tra L ‑i mn. ‑e m., zn. km; kilometrový

---

kilometrovné ‑ého s.

kiloampérmeter [-t-] -tra L -tri pl. N -tre m.

---

kiloampér -ra L -ri pl. N -ry m.

---

kilobajt, kilobyte [-bajt] -tu pl. N -ty I -tmi m.

---

kilobit -tu pl. N -ty m.

---

kilocoulomb [-ku-] -bu pl. N -by I -bami m.

---

kiloelektrónvolt -tu pl. N -ty I -tmi m.

---

kilo kila kíl s. (kilogram)

kilo kila kíl s. slang. (stovka)

kiloampér -ra L -ri pl. N -ry m. ⟨fr. + VM⟩ fyz. ▶ násobná jednotka elektrického prúdu v sústave SI, tisíc ampérov, zn. kA: hodnota bleskového prúdu môže byť až niekoľko sto kiloampérov

---

kilobajt, kilobyte [-bajt] -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨fr. + angl.⟩ inform., elkom. ▶ násobná jednotka množstva informácie, napr. kapacity pamäte počítača, zn. kB, KB: súbor má 3 kilobyty; starý počítač s pamäťou 64 kilobajtov

---

kilobit -tu pl. N -ty m. ⟨gr. + angl.⟩ inform. ▶ násobná jednotka množstva informácie, napr. objemu dát preneseného komunikačným kanálom, zn. kb, Kb, Kbit: rýchlosť pripojenia (internetu) je 128 kilobitov za sekundu

---

kiloelektrónvolt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨fr. + gr. + VM⟩ fyz. ▶ násobná jednotka na meranie energie elementárnych častíc v jadrovej fyzike, zn. keV: elektróny v počítačovej obrazovke môžu nadobudnúť energiu 15 kiloelektrónvoltov

---

kilogram -mu pl. N -my m. ⟨fr. + gr.⟩ ▶ základná jednotka hmotnosti v sústave SI, tisíc gramov, zn. kg: kúpiť tri kilogramy zemiakov; pribrať 10 kilogramov; vzpierač zdvihol činku so 190 kilogramami; pri výrobe jedného kilogramu plastu vzniká viac splodín než pri spracovaní kilogramu dreva; expr. chce zhodiť nejaký ten k. chce (trochu) schudnúť

---

kilo- prefixoid ⟨fr. ‹ gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov označujúca v rámci desiatkovej sústavy tisícnásobok základnej jednotky, napr. kilogram, kilojoule, kilometer

---

kilo¹ kila kíl s. hovor. ▶ základná jednotka hmotnosti, kilogram: k. múky; štvrť, pol kila mäsa; dve kilá jabĺk; kufor vážil 10 kíl; schudol, pribral osem kíl; expr. zbaviť sa nadbytočných kíl schudnúť; kupovať niečo na kilá vo veľkom množstve; utrieť z lustra k. prachu veľmi veľa ▷ kilečko¹ -ka -čiek s. zdrob. expr.: pán v rokoch s nejakým tým kilečkom navyše; Predajú mi pol kila bôčika a zaúčtujú mi rovné kilečko. [Sme 1996]

kilo² kila kíl s. mládež. slang. ▶ sto peňažných jednotiek, obyč. korún (do r. 2008), stokorunáčka, stovka: taxikár si pýtal dve kilá dvesto korún ▷ kilečko² -ka -čiek s. zdrob.: ušetril som nejaké k.

---

---

---

---

---

---

---

kiloampér -a m. ‹f + VM› eltech. násobná jednotka pre elektrický prúd v sústave SI, tisíc ampérov

---

kilo -a s. ‹f < g› kilogram;

kilový príd.: k-é závažie

---

kilobajt, kilobyte [-bajt] -u m. ‹f + a› výp. tech. násobná jednotka kapacity pamäti (počítača); zn. kB, KB

---

kilobit -u m. ‹f + a› výp. tech. násobná jednotka množstva informácie; zn. kb, Kb

---

kiloelektrónvolt -u m. ‹f + g + VM› fyz. násobná jednotka merania energie elementárnych častíc v atómovej fyzike

---

kilo- ‹f < g› v zloženinách prvá časť s významami

1. tisíc

2. fyz. tisícnásobok základnej jednotky (napr. kilogram), zn. k

---

kilogram -u m. ‹f + g› fyz. základná jednotka sústavy SI pre hmotnosť, zn. kg;

kilogramový príd.: k-é závažie

---

kilo, -a, kíl str. hovor. kilogram: štvrť, pol kila múky, dve kilá cukru, päť kíl; kupovať niečo na kilá vo veľkom množstve;

kilový príd.: k-é závažie vážiace kilo

---

kilogrammeter, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre m. fyz. jednotka práce, práca, ktorú treba vynaložiť na zdvihnutie 1 kg do výšky 1 m (kg/m)

---

kilogram, -u m. jednotka váhy, tisíc gramov (zn. kg): dva k-y jabĺk, zemiakov;

kilogramový príd.: k-é závažie vážiace kilogram

---

kilokalória, -ie, -ií ž. fyz. množstvo tepla, ktoré zvýši teplotu 1 kg vody o jeden stupeň; tisíc kalórií, veľká kalória

---

kilometer, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre m. jednotka dĺžkovej miery, tisíc metrov (zn. km): prejsť niekoľko k-ov, vzdialený (na) niekoľko k-ov, platiť od k-a; štvorcový k. (km²) plošná miera, milión štvorcových metrov;

kilometrový príd.: k-á vzdialenosť v. jedného kilometra;

kilometrík, -a m. zdrob. expr.

---

kilometrovné, -ého str. poplatok podľa počtu prejdených kilometrov (napr. na železnici za prepravný tovar ap.)

kila ž.
1. staršia dutá miera (cca 60 litrov): Doviezli nám jabĺg za dve kili (St. Hory BB); Nabrau̯ dve kili jačmeňa (Sebechleby KRU); Jedna kila sa rovnala dvúm meckám zbožia (Hliník n. Hron. NB)
L. stará kila (Ban. Bystrica) - mlyn. dutá miera s obsahom asi 50 litrov; nová kila (Lipt. Lúžna RUŽ) - mlyn. dutá miera s obsahom približne asi 45 litrov
F. na jar kila diežďa, merka blata, v jesen merka diežďa, kila blata (Selce RS) - na jar zem rýchlo vysychá, na jeseň pomaly
2. stará plošná miera (plocha, na ktorú sa vyseje obsah jednej kily): Takích sto kíu̯ pšeňice zme maľi nasiato (Kozí Vrbovok KRU); kila (Hor. Strehová MK)
3. váhová miera cca 50 kg: kila (Hor. Strehová MK); kila (Pečenice LVI); kilový¹ príd.:
L. kilová zem (Dol. Strehová MK) - roľa vysiata jednou kilou obilia

---

kilometer m.
1. csl jednotka dĺžkovej miery, 1000 metrov: A to bolo hádam aj osem kilometrou čez horu (Lešť MK); To je téš sedem kilometróv od nás (Ružindol TRN); Na pešo prišľi sto kilometre i s kravu (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. kamenný stĺp pri ceste označujúci vzdialenosť, míľnik: Narazev do volákeho kilometra (Šurany NZ)

---

kilometrák m. expr. kamenný stĺp pri ceste označujúci vzdialenosť, míľnik: kilometrák (V. Bielice TOP)

---

kilo s. miest. neskl. csl jednotka hmotnosti, kilogram: Na liter vode patrí kilo cukor (Čelovce MK); Ani nepamatám, že po kolko to predávali kilo (Kostolné MYJ); Tri kilo bandurok, ta za šejs koruni budze jej robic? (Sobrance); kilový² príd.: kiloví kvicht (Vieska n. Žit. ZM); kilové závaží (Kostolné MYJ)

---

kilovec m. čiast. strsl, szsl a vsl kilové závažie: Doňes kilovedz, odvážime to! (Prievidza); Na važeňe bulo treba kilofce a dekofce (Smižany SNV); kilovec (Ležiachov MAR)

---

kilovka¹ ž. pozemok, na ktorom sa vyseje kila obilia: Zo sejbou na kilouki bou̯ hňet hotoví (Sebechleby KRU)

kilovka² ž. zempl kilové závažie: kilouka (Soľ VRN)

---

kilovník m. čiast. strsl jednokilové al. viackilové závažie: Podajže mi tia kilovníki s té púdli! (Rochovce ROŽ); kilovňík (Nitr. Hrádok NZ)

---

kilový² p. kilo

kilobajt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kilobajt
G	(bez)	kilobajtu
D	(ku)	kilobajtu
A	(vidím)	kilobajt
L	(o)	kilobajte
I	(s)	kilobajtom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	kilobajty
G	(bez)	kilobajtov
D	(ku)	kilobajtom
A	(vidím)	kilobajty
L	(o)	kilobajtoch
I	(s)	kilobajtmi

---

kilobajt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kilobajt
G	(bez)	kilobajtu
D	(ku)	kilobajtu
A	(vidím)	kilobajt
L	(o)	kilobajte
I	(s)	kilobajtom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	kilobajty
G	(bez)	kilobajtov
D	(ku)	kilobajtom
A	(vidím)	kilobajty
L	(o)	kilobajtoch
I	(s)	kilobajtmi

---

kilobajt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kilobajt
G	(bez)	kilobajtu
D	(ku)	kilobajtu
A	(vidím)	kilobajt
L	(o)	kilobajte
I	(s)	kilobajtom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	kilobajty
G	(bez)	kilobajtov
D	(ku)	kilobajtom
A	(vidím)	kilobajty
L	(o)	kilobajtoch
I	(s)	kilobajtmi

---

kilobajt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kilobajt
G	(bez)	kilobajtu
D	(ku)	kilobajtu
A	(vidím)	kilobajt
L	(o)	kilobajte
I	(s)	kilobajtom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	kilobajty
G	(bez)	kilobajtov
D	(ku)	kilobajtom
A	(vidím)	kilobajty
L	(o)	kilobajtoch
I	(s)	kilobajtmi

---

kilobajt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kilobajt
G	(bez)	kilobajtu
D	(ku)	kilobajtu
A	(vidím)	kilobajt
L	(o)	kilobajte
I	(s)	kilobajtom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	kilobajty
G	(bez)	kilobajtov
D	(ku)	kilobajtom
A	(vidím)	kilobajty
L	(o)	kilobajtoch
I	(s)	kilobajtmi

---

kilobajt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kilobajt
G	(bez)	kilobajtu
D	(ku)	kilobajtu
A	(vidím)	kilobajt
L	(o)	kilobajte
I	(s)	kilobajtom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	kilobajty
G	(bez)	kilobajtov
D	(ku)	kilobajtom
A	(vidím)	kilobajty
L	(o)	kilobajtoch
I	(s)	kilobajtmi

---

kilobajt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kilobajt
G	(bez)	kilobajtu
D	(ku)	kilobajtu
A	(vidím)	kilobajt
L	(o)	kilobajte
I	(s)	kilobajtom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	kilobajty
G	(bez)	kilobajtov
D	(ku)	kilobajtom
A	(vidím)	kilobajty
L	(o)	kilobajtoch
I	(s)	kilobajtmi

---

kilo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	kilo
G	(bez)	kila
D	(ku)	kilu
A	(vidím)	kilo
L	(o)	kile
I	(s)	kilom

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	kilá
G	(bez)	kíl
D	(ku)	kilám
A	(vidím)	kilá
L	(o)	kilách
I	(s)	kilami

Priezvisko KILO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
VEČA (obec ŠAĽA), okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;

---

Priezvisko KILOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
VEČA (obec ŠAĽA), okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;

kilogram: ^{→speex →vorbis}

---

kilometer: ^{→speex →vorbis}

---

kilo: ^{→speex →vorbis}

asi dvetisíc päťsto kíl ≈ deux mille cinq cents kilos environ
desať kilogramov kávy, desať ≈ dix kilos de café, dix
desať kíl z každého ≈ dizaine de kilos de chacun de
dojnicu a na 500 kg ≈ vache laitière et à 500 kilos
kilogramov na strom a 1800 ≈ kilos par arbre et de 1800
nižšia ako sedem kilogramov ≈ inférieur à sept kilos
švajčiarskych frankov za kilogram ≈ francs suisses le kilo
za kilogram živej hmotnosti ≈ par kilo de poids vif
...

a na svoje kilá ≈ a na svoje kila
centov na kilogram mlieka ≈ centů na kile mléka
dve kilá čajového masla ≈ dvě kila čajového másla
kúpiť dve kilá múky ≈ koupit dvě kila mouky
o dve kilá kúdele ≈ vo dvě kila koudele
priniesol tri kilá šúľkov ≈ přinesl tři kila roubíků
stoviek nechcem chytiť AIDS ≈ kilům nechci chytit AIDS
zápražku praskli dve kilá ≈ jíšku praskly dvě kila
...

kila, a to je ≈ pound short and that's
kíl, no stále si ≈ pounds, but you're still
kíl za tri mesiace ≈ pounds in three months
na tri Kilá, ktoré ≈ on three Kilos that
pár kíl menej než ≈ few pounds less than
tri Kilá boli na ≈ three Kilos were on
tri ponorky triedy Kilo ≈ three Kilo Class submarines
viac ako tridsať kilogramov ≈ more than thirty kilos
...