Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

možno

I. vetná prísl. s neurč., v min. a bud. so sponou bolo m., bude m. vyj. možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: (nebolo) m. o tom hovoriť; m. povedať, že ...

II. čast. i možnože pravdepodobne, asi, azda, hádam, môžbyť: m. už odišiel; prídeš? m.


možnosť -i ž.

1. okolnosti, situácia, v kt. je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: pracovné, finančné m-i; m. cestovať; získať m-i na štúdium

2. možný prípad, eventualita: využiť poslednú m.; je tu m. požiaru

3. obyč. mn. schopnosť: tvorivé m-i umelca

mať m.; dať, poskytnúť m. umožniť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
možnosť ‑i ‑í ž.
možno vetná prísl. i čast.

možno prísl.

možno čast.


možnosť -ti -tí ž.


možnože čast.

možnosť -ti -tí ž. 1. (i na čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ okolnosť, situácia, v ktorej je niečo možné, al. podmienky, v ktorých sa dá niečo uskutočniť, príležitosť: jedinečná, reálna m. podnikať; ponúkať, využiť m. uplatnenia; m. cestovať, pracovať; m. získať informácie; m. slobodne vysloviť svoj názor; hľadá m., ako sa dohodnúť; nevie odolať lákavej možnosti; finančné možnosti na výstavbu domu; otvárajú sa mu ďalšie možnosti vzdelávania; vyčerpať všetky možnostimať, nemať možnosť môcť, nemôcť; dať, poskytnúť možnosť umožniť
2.možný prípad, situácia, ktorá sa môže al. mohla vyskytnúť, eventualita: existuje reálna m., že sa vráti; byť pripravený na každú m.; nijaká m. sa nedá vylúčiť; pripúšťa m., že sa všetci zachránili; rátajú so všetkými možnosťami liečby; je to jediná, posledná m.
3. obyč. pl. možnosti ▶ celková schopnosť niečo urobiť, vykonať, sila, potenciál: interpretačné možnosti sólistu; súbor vyjadrovacích možností jazyka; podporiť tvorivé možnosti umelca; hľadať, využiť výrazové možnosti filmu, umenia
fraz. byť na hranici ľudských možností dospieť na pokraj fyzických al. psychických síl; byť nad možnosti niekoho a) nemať na niečo finančné prostriedky b) nemať na niečo schopnosti; publ. krajina neobmedzených možností a) USA b) iron. krajina, v ktorej je všetko možné; niet inej možnosti výraz rezignácie; podľa možnosti ak to situácia dovolí; poznať svoje možnosti poznať hranice svojich schopností


možnože čast. expr. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu) k výrazu al. k celej výpovedi, môžbyť, možno, azda, hádam, vari: m. ťa čaká prekvapenie; m. mu do toho niečo prišlo; m. už presne vie, čo chce; Možnože preto, že tak veľmi túžiš, neprišla si, kde mal som byť aj ja, a vyhýbaš sa mojim uliciam. [J. Zambor]


možno1 prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom ▶ vyjadruje možnosť uskutočnenia nejakého deja, je možné, dá sa: m. očakávať zvýšenie cien; toto predstavenie m. považovať za úspech; v jeho hudbe m. nájsť inšpiráciu; z očí m. vyčítať dokonca aj choroby; faktúru bude m. zaplatiť na pošte; okolo nás bolo ticho, že by bolo m. počuť aj muchu

možno2 čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu) k výrazu al. k celej výpovedi; syn. asi, azda, hádam, vari, zrejme, pravdepodobne: m. ho ani dobre nepoznáme; m. videl niečo zaujímavé; m. sa nám podarí nájsť odpoveď; urobte to čo m. najrýchlejšie; Dnes by som možno povedal, že som začal fotografovať pred troma rokmi. [InZ 2000]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-no/803645±201 3.16: adverbiá 1. st. 202863 možno/59413 no/29933 dávno/20733 nemožno/18664 nedávno/15544 rovno/13835 naplno/7794 vidno/5391 silno/4058 hlasno/2888 smutno/1768 jasno/1697 chladno/1524 (126/19621)

-no/803645±201 35.35: partikuly 258074 možno/114294 no/71486 áno/70715 nevedno/613 hovno/379 takrečeno/361 všakáno/96 ono/79 rovno/32 poručeno/19

-ožno/192371: adverbiá 1. st. 78077 možno/59413 nemožno/18664

-ožno/192371: partikuly 114294 možno/114294

-o/19676156±19853 1.89: adverbiá 1. st. 1090831→1092771
+3373
−2638
často/75845 možno/59413 rovnako/54445 rýchlo/49914 dlho/43451 priamo/40009 ťažko/30659 ráno/29933 dávno/20733 ľahko/19410 ďaleko/18796 nemožno/18664 čoskoro/16893 ticho/15891 krátko/15581 nedávno/15544 rovno/13835 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 nato/10220 neskoro/9870 blízko/9542 skoro/9435 najavo/9234 celkovo/8428 málo/8056 naplno/7794 ľúto/6853 (1536/438040)

-o/19676156±19853 27.50: partikuly 392672→379328
+2045
−342
možno/114294 no/71486 áno/70715 čo/41248 jednoducho/29762 skoro/13845 okolo/11118 takisto/10976 to/3327 zo/2802 isto/1764 naisto/1608 preto/1305 (31/5078)

-žno/192371: adverbiá 1. st. 78077 možno/59413 nemožno/18664

-žno/192371: partikuly 114294 možno/114294

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

možnosť 1. možný prípad • eventualita: rátať s každou možnosťou, eventualitoualternatíva (možnosť voľby medzi dvoma riešeniami): stáť pred alternatívou

2. p. príležitosť


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosťhovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca


prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotueventuálnerespektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádržmožno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeňaleboči: pošli matku, prípadne, alebo, či otcazastar.: poťažnepoťažmo

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúťeventuálne: eventuálne mu napíšemazdavarihoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičiazastar.: poťažnepoťažmo


prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholommožnosťeventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventualitypríklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príkladeveczáležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánovzastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauzazastar. pád: v každom páde

2. p. príhoda


umožniť urobiť možným • dať možnosť: umožniť, dať možnosť mladým uplatniť sa, aby sa uplatnili

p. aj zabezpečiť 2, pomôcť 1


vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var'variže: Vari, variže sa ho bojíš?azdahádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?čičo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var'možnoazdahádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasipravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtušímnebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

3. p. prípadne 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

možnosť, -ti ž.

1. podmienky, v ktorých je niečo možné, uskutočniteľné, príležitosť: mať, získať, dať, poskytnúť m.; v rámci, v medziach m-í; m. záchrany; m. pracovať, cestovať, m. zárobku, pracovné, odbytové, finančné m-i; využiť, použiť, vyčerpať všetky m-i; to je jediná, posledná m.; široké m-i uplatnenia;

2. možný prípad, eventualita: m. vojny, víťazstva, výhry, požiaru; vylúčiť m. niečoho, akúkoľvek m.;

3. schopnosť, sila: pracovať, konať, podľa svojich m-í; výrazové, tvárne m-i umelca;

4. zastar. bohatstvo, zámožnosť: Takí bohatí páni musia i stolom preukázať svoju možnosť. (Tim.)


možno

1. vetná prísl. v jednočlennej vete vyjadruje možnosť, je možné, dá sa: (s istotou) m. povedať, tvrdiť, predpokladať, konštatovať; Dlh splatím, ako len možno bude najskôr. (Kal.) Ponáhľa sa, ako len možno. (Ráz.) Možno mi tvojich úst sa odrieknuť? (Sládk.)

čo možno s 3. st. vyjadruje najväčšiu dosiahnuteľnú, možnú mieru: čo m. najviac, čo m. najskôr, čo m. najtichšie; pokiaľ m. pokiaľ je to možné;

2. čast. azda, vari, hádam, môžbyť: m. áno, m. nie; m. príde; Možno i častá cesta im zaškodila. (Kuk.)

možno i možná vetná prísl. i čast.
I. vetná prísl. vyjadruje možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: Ľen probuvaľi, či možno ís (Ležiachov MAR); Ňeňije mu to možno prekonat (Bošáca TRČ); Á, čoš tedi bolo možná ídz dochtorovi?! (Trenč. Závada TRČ); Trepanki možno i s tarelka, na tarľe jag dropki počohac (Rozhanovce KOŠ)
II. i možnože, možnáže čast. strsl, čiast. zsl a vsl vyjadruje pravdepodobnosť, azda, vari: Možno príďe (Bobrovec LM); Možno pojdete domov, možná nie (Stankovany RUŽ); To hádam iba tag na posmech fše možno povedaľi (Žaškov DK); Možnáže sa to vičasí (Bystrička MAR); Možno sa sretľi, ag išľi ednejm choňíkom (Lešť MK); Možnáže ešče príďe (Chocholná TRČ); Čo ja viém, kolko som mala rokóv, možnože ale desat (Kostolné MYJ); Možnáže je doma (Brodské SKA); Dakedi śe umiralo, možnože to ňeznaľi, že to je rakovina (Nemešany LVO)


možnosť ž.
1. okolnosti, v ktorých je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: To ňebola možnoz na to, tu záprah ňebou̯ (Kľak NB); Podľa možnosti príďem (Bobrovec LM); Mám možnoz zarobid velé peneze (Rochovce ROŽ); Pres to šecko já son čakala na možnozď ven sa dostať (Lapáš NIT); Mi ňechodziľi aňi jedno do meščanki, bo ňebulo možnosc (Brezina TRB)
2. majetnosť: Aj svadba ňebola šaďe jednaká, ľen poľa možnosťi, chto sa ako vládau̯ (M. Lehota NB): Vella svéj možnosci aj já mu scem bid na pomoci (Bošáca TRČ)

mošnový p. možnový


možnosť ž
1. podmienky, okolnosti, v ktorých sa niečo môže diať, uskutočniť, nastať, príležitosť: moznost dawam Zoffij w upominanj wssech dluhu (ŽILINA 1583); (chudobní ľudia) možnosti nemáme, žeby sme sa oslobodit mohli (SENICA 1732 LP); otkely moseme szebe dosztatz totu mosnosztz? (MCa 1750)
2. možný prípad, eventualita: učedlnici o možnosti zachovavani zakona pochibovaly (SS 18. st)
3. schopnosť, sila: wedle mosnosty swey budeme sobye wodlowanye vdelaty (DECHTÁRE 1540 E); podle možnosti chczy na to pozor miti, žeby wam penize wraczeny byly (L. JÁN 1581); to ge nad moznost nassi (NEDELIŠTE 1769); rodičowská moc gest práwo k činenj aneb mrawnj možnost (HeT 1775); on aňi ústami pohnúť možnosťi ňemal pre trápeňí (BR 1785)
4. majetok, bohatstvo, zámožnosť: bona: možnosť, bohatstwj, statky (WU 1750); marnostam oddani lide w moznosti a w bohastwach se wichwalugu (MS 1758)

Možnosť_1 Možnosť Možnosť_2 Možnosť Možnosť_3 Možnosť
možnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) možnosť
G (bez) možnosti
D (k) možnosti
A (vidím) možnosť
L (o) možnosti
I (s) možnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) možnosti
G (bez) možností
D (k) možnostiam
A (vidím) možnosti
L (o) možnostiach
I (s) možnosťami

možnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) možnosť
G (bez) možnosti
D (k) možnosti
A (vidím) možnosť
L (o) možnosti
I (s) možnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) možnosti
G (bez) možností
D (k) možnostiam
A (vidím) možnosti
L (o) možnostiach
I (s) možnosťami

možnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) možnosť
G (bez) možnosti
D (k) možnosti
A (vidím) možnosť
L (o) možnosti
I (s) možnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) možnosti
G (bez) možností
D (k) možnostiam
A (vidím) možnosti
L (o) možnostiach
I (s) možnosťami

možnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) možnosť
G (bez) možnosti
D (k) možnosti
A (vidím) možnosť
L (o) možnosti
I (s) možnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) možnosti
G (bez) možností
D (k) možnostiam
A (vidím) možnosti
L (o) možnostiach
I (s) možnosťami

možnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) možnosť
G (bez) možnosti
D (k) možnosti
A (vidím) možnosť
L (o) možnosti
I (s) možnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) možnosti
G (bez) možností
D (k) možnostiam
A (vidím) možnosti
L (o) možnostiach
I (s) možnosťami

možnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) možnosť
G (bez) možnosti
D (k) možnosti
A (vidím) možnosť
L (o) možnosti
I (s) možnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) možnosti
G (bez) možností
D (k) možnostiam
A (vidím) možnosti
L (o) možnostiach
I (s) možnosťami

možnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) možnosť
G (bez) možnosti
D (k) možnosti
A (vidím) možnosť
L (o) možnosti
I (s) možnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) možnosti
G (bez) možností
D (k) možnostiam
A (vidím) možnosti
L (o) možnostiach
I (s) možnosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a delové člny možno et peut-être les canonnières
a možno je to et c'est peut-être
môj spánok a možno mon sommeil, et peut-être
možno je to smiešne c'est peut-être ridicule
naše skutky, je možno nos actes est peut-être
poslednú kôru a možno dernière écorce et peut-être
sto rokov a možno cent ans peut-être, et
všetko pochopiť a možno tout comprendre et peut-être
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu