nejako zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom, dajako, voľajako; akosi: musíme n. prejsť
nejaký zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť vlastností, dajaký, voľajaký: nájsť si n-ú robotu; n. človek istý
2. vyj. približnú mieru al. počet, dajaký: máš n-é peniaze? počkať n. rok; na n. čas na istý čas
nejako zám. neurčité príslovkové
nejaký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké zám. neurčité adjektívne
nejak zám. neurčité príslovkové
nejako zám. neurčité príslovkové ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, nejakým, neurčitým spôsobom; syn. dajako, voľajako, akosi: n. to spolu súvisí; musíme to n. vydržať; treba mu n. pomôcť; n. sa už dohodneme; Radšej budem ticho, možno sa mi všetko nejako prepečie. [V. Šikula]; Zdalo sa mu, že všetko ide nejako veľmi rýchlo. [J. Balco] ◘ parem. nejako bolo, nejako bude všetko treba vydržať
nejaký -ká -ké pl. N mužský živ. nejakí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný nejaké zám. neurčité adjektívne 1. ▶ odkazuje na bližšie neurčené vlastnosti, na presne neurčenú kvalitu vecí a javov; syn. akýsi, dajaký, voľajaký: prišli nejakí ľudia; zvoliť n. spôsob; všetko má n. dôvod, význam, zmysel; hľadať nejaké riešenie; nájsť si nejakú prácu; získať nejaké skúsenosti; Vždy skúšal, či by sa jeho osud nemohol poopraviť do nejakej zaujímavejšej podoby. [J. Blažková] 2. ▶ vyjadruje približnú mieru al. počet; syn. dajaký, voľajaký: po nejakom čase; zarobil si nejaké peniaze; stalo sa to o n. rok neskôr; pribral nejaké to kilo; pokúsime sa dať ešte n. ten gól; Čerta mi záležalo na málo kultivovanom štýle a nejakých tých ypsilonkách. [E. Farkašová] 3. hovor. ▶ vyjadruje typickú vlastnosť v požadovanej miere, taký, aký má byť, dobrý, správny, riadny: to vydrží, je predsa n. chlap; Rozvoniava ako nejaká princezná. [K. Jarunková]; Mne sa to nemôže stať, ja som predsa nejaký jazdec. [Vč 1978] ◘ fraz. nejakým činom nejako, dajakým spôsobom
nejak zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, nejakým, neurčitým spôsobom, nejako, akosi; syn. dáko, voľajak: cítim sa tu n. divne; n. si už poradíme; ten človek mi je n. známy; Chcela ma pozvať, ale nejak jej to nevyšlo, mi hovorila. [S. Lavrík]; Potom sa to nejak otočilo a zrazu všetko išlo ako hodinky. [Šp 2006]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný
nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom
porov. aj hocijako
nejak p. nejako
nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok
neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)
určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presný • jasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšie • konkrétny • jednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveď • bližší: nevedela povedať nič určité, bližšie • zreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu
2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istý • určený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždni • vymedzený • stanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom čase • daný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote
3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlo • nejaký • niektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky
nejako i nejak zám. prísl. nejakým, neurčitým spôsobom, akosi: Cez zimu sa už len nejako pretlčieme. (Fr. Kráľ) Svojho človeka len ospravedlníš nejako. (Rys.) Rád by sa dostať domov nejak. (Ráz.)
1. majúci vlastnosti bližšie, presnejšie neurčené, neznáme, neopísané, dajaký, akýsi: V tom balíčku musí byť nejaká tajnosť. (Vaj.) Jeho túžba bola dostať sa nejakým spôsobom do Trnavy. (Jégé) Dívali sa na vlak ako na nejaké čudo. (Janč.)
2. vyjadruje neurčenú mieru: odísť, odcestovať na n. čas; Ani neviem, či máš nejaké tie doláre. (Gráf) Pohodia mu vďačne i nejaký groš. (Kuk.)
3. hovor. (v spojení so zákl. čísl.) vyjadruje približnú mieru, asi, približne: stojí to n-ých dvadsať korún; n-ých dvadsať krokov
ňáko p. nejako
náky p. nejaký
näky p. nejaký
nejako i nejak zám. neurč. príslov. (ňáko) 1. nejakým spôsobom, dajako, voľajako, akosi: Mosá sa ludié ňáko pokutuvat, gvóli porátku (Hor. Súča TRČ) 2. vyjadruje neurčitú mieru al. počet; približne, asi, okolo: Mieu̯ sem dvie ti bečki, mieli ale tak po štirech hektolitrech, tak ňejak (Mokrý Háj SKA)
nejaký zám. neurč. (náki, ňiaki, na̋ki) 1. strsl, zsl vyjadruje neurčitosť vlastnosti, akýsi: To je tma ňejaká (Mošovce MAR); Keď íh (zemiaky) vibrau̯, dau̯ íh do ňiakiho pokrouca, tan íh zakriu̯ (Tek. Breznica NB); Kmotra nazbierala tam ňiaké biľini a téš čosi kmínu a riepíka (Brvnište PB); To sa mi zdalo jako bich po nejakém vímoli išól po téj tme (Ružindol TRN) 2. strsl, zsl vyjadruje neurčitú mieru al. počet, časovú približnosť, dajaký, voľajaký; v spojení so základnými číslovkami vyjadruje približnosť; asi, okolo: A povedá mať, že tam bolo - ňa̋ke kľince (Párnica DK); O ňákej jednej po pou̯noci uš spau̯ (Tek. Breznica NB); Ňedostál ňiakích sto korún (Podmanín PB); Boli ráda, že u_sa tí husi predajú, že sa nejaké ti penáze utržá (Kostolné MYJ); Bíval tan za ňejaké dva roki (Bošáca TRČ); Oňi sceli ňejakí grajcar zehnat (Mokrý Háj SKA) 3. známy ale bližšie neurčený, istý, určitý, jeden: Má takú ňejakú známu (Necpaly MAR); Keď ňiaku vedz dokonaľi, daľi na to oľdomáš (V. Lehôtka PDZ); Tak tam ňiaki žit, ta_maľi veľkú pílu (Podmanín PB); Hledau̯ váz nejakí chu̯ap (Jablonové MAL); Bili to ňejakí Marťin (Mokrý Háj SKA)
niaky p. nejaký
ňákový p. nejakový
ňáky p. nejaký
nejako, nejak zám prísl neurč 1. nejakým spôsobom, akosi: raczte nejako tu wecz mezj namy narzownat (NEDEDZA 1575); do cahu gestliby ktery z bratruw opyly aneb negak nemrawne pryssel (CA 1698); wssecy domaci se zbehli, abi mu negak pomohli (MS 1758); až rano negako k pltjam swjm se dostal (PÚCHOV 1768) 2. s čísl. vyj. približnú mieru, asi, okolo, približne: Puchner, ktery gest negak 30 rokuw stary (Kur 1790)
nejakový [ne(j)a-], ňákový [ňa-, ne-] zám neurč bližšie neurčený, nejaký; istý, jeden: aby nekowe nesnaze a rozepre newznikaly (ŽILINA 1561); v utorok na noc skapala nieakova rucznicze (SÁSA 1573); stala se concordia medzy dwema osobamy strany nyakoweho statku (TRSTÍN 1612); k swadbe negakoweho Mikulasse Morawčzika darowane od mesta 8 žegtlůw wjna (ZVOLEN 1637); z negakowim spusobem (NITRA 1718); gezli se my nigakowa (!) dobra prilezistost treffy (s. l. 18. st)
nejaký [ne(j)a-], ňáky [ná-, ňá-, ne-] zám neurč 1. bližšie neurčený; istý, jeden: Thomass Gnobel mel sud o neyake brwna (ŽK 1464); czyszary mosel daty pan Geho Mylost neyakusz szumu penez (ZVOLEN 1576 E); nyaki psy (TURIEC 1584); slanyna bula zložena u nakeho Kozelka (H. SÚČA 1714); gestli bi neaky nedosstatek wedel (KOŠECA 1718); syna a dceru ňekú kdyby potrkala kráwa (KB 1757); spusobity nagake (!) vleweny (RUŽOMBEROK 1764) 2. voľaktorý, niektorý: tesska gest wecz tobe, predpisowat sobe negaku wecz pred sebe (BV 1652); conceptivae feriae: od kňezúw na negaký deň uložené swátki (KS 1763) 3. pri zápore nijaký, žiaden: pitam sa podruhie, niet mezi wami nyeakeho krwneho priatelstwa (RS 1625); žadny wyno ani negaky silni napog nepil (Le 1730) 4. so zákl. čísl. asi, približne: pres negakich sedem rokuw (MS 1758)
nekový p. nejakový
neký p. nejaký