Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nietiť sa -ti sa -tia sa nieť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. kniž. zastaráv. ▶ začínať horieť, roznecovať sa, rozduchovať sa, zapaľovať sa: začala sa v nej n. iskrička nádeje; pren. zobúdzam sa s vtákmi zaránky a píšem, keď sa východ nieti
nietiť -ti -tia nieť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. kniž. zastaráv. (čo (v kom)) ▶ vzbudzovať, podnecovať v niekom isté city, roznecovať, rozduchovať, zapaľovať: n. v milom túžbu, zlosť; Nietila v nich oheň smelosti a odvahy. [A. Lacková-Zora]; Naozaj, nik zo starších neprejavoval začínajúcim autorom takú pozornosť ako E. B. Lukáč, ktorý citlivo registroval všetky možné vlny vzdúvajúce tvorivú hladinu, podchycoval talenty a nietil nádeje. [Š. Žáry]
niet, nieto1 nedok. vo funkcii 3. osoby prítomného času plnovýznamového slovesa byť v zápore 1. (iba s G vo funkcii podmetu) ▶ nie je, nie sú, neexistuje, neexistujú, nejestvuje, nejestvujú, nenachádza sa, nenachádzajú sa: už niet, nieto nádeje, inej možnosti; tu už nieto pomoci; je to začarovaný kruh, z ktorého niet východiska; niet tam o tom ani zmienky; prišiel a už ho zasa niet; na dlhé reči niet, nieto času; o tom tu niet zmienky; aj by sa napila, no mlieka už nieto; okrem strážneho domca niet tu nijakého obydlia; nemajú prístup do salónov, nemôžu sa spoliehať na fary a kostoly, nieto tu [v Palánku] priemyslu [L. Ballek]; kedy-tedy cvengne [rýľ] o kamene, v tej pôde, nech je akokoľvek dlho obrábaná, niet o ne núdze [E. Farkašová]; Záporne krúti hlavou: - Nieto tu nikoho, pane. [A. Chudoba]
2. (obyč. s neurčitkom) ▶ nie je možnosť realizácie (deja): niet v čo dúfať; niet sa čomu čudovať; čítať niet čo, písať niet komu; dnes už nieto čo robiť; zvažovať nieto kedy; niet sa kam náhliť; takže si niet čo vyčítať; Na tom nieto čo vylepšiť, a ani netreba. [P. Vilikovský]; Dierok veľa, a niet kade vyliezť von. [Sln 1972]; V neprosperujúcich stratových podnikoch, či sú už súkromné alebo štátne, zvyšovať platy nieto z čoho. [PdN 1994]
◘ fraz. [ani] živej duše/živého ducha [tu] niet nikto tu nie je; niekomu niet páru [vo svete] niekto je jedinečný, výnimočný, znamenitý; niet inej cesty nie je iné východisko, iná možnosť, iné riešenie; niet kde hrachu/jablko hodiť je tam veľká tlačenica, veľa ľudí; niet nad niečo, nad niekoho nie je, neexistuje nič lepšie, nik lepší: niet nad domácu stravu; pokiaľ ide o vynálezy, niet nad Japoncov; niet po niekom, po niečom ani chýru/stopy/pamiatky, ani slychu zmizol bez stopy, stratil sa; niet v ňom ani iskry života nič ho nenadchne, nezaujme ◘ parem. čo tam po honore, keď niet nič v komore v čase núdze je vhodné uskromniť sa; kde nič niet/nieto, tam ani smrť neberie nemožno sa domáhať niečoho tam, kde nič nie je, kde nič nemajú; keď niet/nieto žalobcu, niet/nieto ani sudcu; komu niet rady, tomu niet pomoci; niet dymu bez ohňa keď sa o niečom hovorí, obyč. to má dôvod, príčinu, niečo pravdy na tom býva; niet takej pesničky, čo by konca/koniec nemala všetko sa raz pominie, aj príjemné veci, okolnosti a pod. sa pominú, zmenia; po aprílskej hrmavici nieto mrazu vo vinici; proti veku nieto lieku starnutie sa nedá zastaviť
nieto2, pís. i nie to spoj. priraďovacia i ako súčasť dvojslovných spojok nieto aby, nieto ešte, nieto žeby, pís. i nie to aby, nie to ešte, nie to že by ▶ vyjadruje odstupňúvací, znižujúci, degradačný význam, niežeby, tobôž nie: ani muche neublíži, nieto človeku; nie je schopný mu oponovať, nie to povedať pravdu; jemu samému to ledva stačí, nieto aby mal na rozdávanie; ťažko sa jej o tom hovorilo s priateľmi, nieto ešte s cudzím človekom; predavačka sa neunúva ani len odzdraviť, nie to aby vám nejako vyšla v ústrety; drobní akcionári sa zväčša na valných zhromaždeniach nezúčastňujú, nieto žeby o niečom rozhodovali; ani na seba nepozreli, nie to že by si podali ruky; Ja by som o sebe nemohol povedať, aký budem o mesiac alebo o rok, nieto ešte o takých desať rokov. [K. Jarunková]; Ženy v mestečku nemajú veľké vyhliadky na zamestnanie, nie to ešte na dobre platené zamestnanie. [Slo 2002] ◘ fraz. rozpráv. nikde ani vtáčika letáčika, nieto ešte človiečika nie je tu nijaké živé stvorenie
nietzscheizmus [níče-] -mu m. ⟨VM⟩ filoz. ▶ koncepcia odmietajúca racionalizmus, pokladajúca vôľu k moci za základ všetkého diania a boj o moc za základný princíp života a hlásajúca ideu nadčloveka, nietzscheovstvo (podľa nemeckého filozofa F. Nietzscheho): východiskové body nietzscheizmu; hľadať, nachádzať v diele paralely s nietzscheizmom
nietzscheovec [níče-] -vca pl. N -vci m. ▶ stúpenec nietzscheizmu, filozofie, názorov F. Nietzscheho, odmietajúcich racionalizmus, tradičnú morálku, hlásajúcich vôľu k moci a prehodnocovanie všetkých tradičných hodnôt: veď vy ste n.