Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nijako

I. zám. vymedz. príslov.

1. popiera jestvovanie spôsobu, miery, ani tak, ani onak, nijakým spôsobom: n. netajil, čo zamýšľa; n. si nevedel pomôcť

2. hovor. nevýrazne, nerozhodne: súhlasia, ale tak n.

II. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: nie je oblečený n. skromne

nijakovský zám. vymedz. expr. nijaký: n-ým spôsobom;

nijakovsky zám. vymedz. príslov. expr. nijako: n. sa mu nedarí

nijaký zám. vymedz.

1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo, ani jeden, žiaden: n. jednotlivec nežije sám, nemať n-é námietky, v n-om prípade

2. hovor. kt. nemá vyhranené vlastnosti, neurčitý: jedlo bolo také n-é

nijak čast. obyč. v záporných vetách

nijak zám. vymedzovacie príslovkové v záporných vetách

nijakovský -ká -ké zám. vymedzovacie adjektívne v záporných vetách

nijakovsky zám. vymedzovacie príslovkové v záporných vetách

nijakovsky čast. v záporných vetách

nijako zám. vymedzovacie príslovkové v záporných vetách

nijako čast. obyč. v záporných vetách

nijaký -ká -ké pl. N mužský živ. nijakí G nijakých pl. N mužský neživ., ženský a stredný nijaké G nijakých zám. vymedzovacie adjektívne

nijakovský -ká -ké zám. vymedzovacie adjektívne v záporných vetách expr. ▶ odkazuje na nejestvovanie vecí, javov súhrnne (ako celku) i jednotlivo, vôbec nijaký, žiadny: nijakovským spôsobom sa nedal presvedčiť, prinútiť; Do bitky som nemal nijakovskú chuť. [E. Borčin] ◘ fraz. nijakovským činom nijako, nijakým spôsobom

nijakovsky¹ zám. vymedzovacie príslovkové v záporných vetách, expr. 1. ▶ odkazuje na nejestvovanie spôsobu, miery, nijakým, žiadnym spôsobom, nijako¹, nijak¹: n. mu to nešlo do hlavy; n. sa nevie sústrediť; spánok n. neprichádzal; Hmatal som po stolíku, kde ležiavala mušľa. Nemohol som ju však nijakovsky nájsť. [A. Chudoba]; Ale keď stála za pultom Hirkova žena, triasli sa jej ruky, a tak sa jej nijakovsky nedarilo doliať po kontrolnú čiaru. [M. Zelinka]
2. ▶ odkazuje na význam krajnej miery, ani trochu, nijako¹, nijak¹: n. sa mi to nepáči; nebude to n. spravodlivé; n. nevyzeral ako silák; Tak príďte vtedy! - zrúkla žena, ktorej oslovenie sestrička nijakovsky nepasovalo. [P. Nagyová-Džerengová]
3. ▶ odkazuje na význam veľkej miery, veľmi: je mnoho vecí, ktoré sa nedajú vysvetliť n. rozumne; žiaľ, neberú nás n. vážne
◘ fraz. nijakovsky nijak nijakým, žiadnym spôsobom, vôbec

nijakovsky² čast. v záporných vetách, expr. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako nie celkom dostatočnej, nie veľmi, nie príliš, nijako², nijak²: nikdy som sa preto n. osobitne netrápil

nijako¹ zám. vymedzovacie príslovkové 1. v záporných vetách ▶ odkazuje na nejestvovanie spôsobu, nijakým, žiadnym spôsobom: n. sa neprevinil; n. si to nevie vysvetliť; z peňazí, ktoré dostáva, n. nedokáže vyžiť; Nik nevyriekol slova, nikto sa nič nepýtal, ani sa nijako neprejavil. [J. Cíger Hronský]; Síce som ju [sliepku] nemienila zarezať, ale lepšie sa takto odškodniť než nijako. [Š. Žáry]; Ako si vysvetľujete tento sen? - Nijako! - povie smutno žena. [P. Jaroš]; Opakujem, že už dlho vykonávam prácu, ktorá nie je v mojej pracovnej náplni vedúceho kina a za ktorú nie som platený ani nijako odmeňovaný. [J. Lenčo]
2. v záporných vetách ▶ odkazuje na význam krajnej miery, ani trochu: n. ho to netrápilo; chcel sa zasmiať, ale n. sa mu to nedarilo; veci by to n. nepomohlo; z výsledku neboli n. nadšení; zvolený štýl rozprávania n. nespochybňuje faktografickú hodnotu diela; Toto všetko, čo som povedal, nijako neznamená, že ide o vraždu. [A. P. Mráz]
3. v záporných vetách ▶ odkazuje na význam veľkej miery, veľmi: netváriš sa n. nadšene; situáciu nevidím n. dramaticky; n. ochotne nám teda nepomáhali; n. presvedčivo to tvoje tvrdenie neznie
4. hovor. ▶ bez jasného vymedzenia, nie dosť jasne, nerozhodne, neurčito, nevýrazne; ani tak, ani onak: odpovedal tak n., ani áno, ani nie; ako sa to skončilo? - tak n.; s ním je to stále rovnako, to znamená n.; Ako to medzi vami vyzerá? - Ako? Nijako. [P. Nagyová-Džerengová]

nijako² čast. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako nie celkom dostatočnej, nie veľmi, nie príliš: jedlo nám n. extra nechutilo; jeho postavenie sa n. zásadne nemení; neboli sme si n. mimoriadne sympatickí; Nikdy nevyčnieval z radu, ani som si ho nijako zvlášť nevšímal. [D. Dán]; Finančná kríza nijako výrazne nepostihla Kanadu. [Cs 2009]

nijaký -ká -ké pl. N mužský živ. nijakí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný nijaké zám. vymedzovacie adjektívne 1. v záporných vetách ▶ odkazuje na nejestvovanie osoby, veci, javu súhrnne (ako celku) i jednotlivo, ani jeden; syn. žiaden, žiadny: n. človek nie je bez chýb nikto; to ti neuverí nijaká žena; nedostal n. list; nemá nijakú inú rodinu; nebol členom nijakej strany; tu neplatí nijaká výnimka, nijaká výhovorka; s tým nebudú nijaké problémy; niet nijakých pochybností o tom, že sa to stalo včera; rokovania nepriniesli nijaké výsledky; A to tam nebolo nijakého chlapa? - pohoršene sa opýtala Adamova žena. [A. Baláž]; Nijaké polia alebo lúky, nijaký strom, vrbina či tŕnie na medzi, ničoho tam nebolo. [L. Ťažký]; Nemal som v ruke nijaký dôkaz, nič. [J. Papp] □ v nijakom prípade za žiadnych okolností, nikdy
2. v záporných vetách ▶ zdôrazňuje, zosilňuje zápor, popretie, vôbec nie; syn. žiaden, žiadny: ona už nie je nijaká mladica a on n. krásavec; nebol nijaké drevo, ale šikovný chalan; družstvo bolo dobré, ale nijaká extratrieda; len nijaké fígle!; [Z výrazu jej tváre] bolo zrejmé, že s dlžníčkou nebude mať nijaké zľutovanie. [M. Zelinka]; Nijaké ale, - zahriakla ma. - Zíde sa ti. [R. Dobiáš]; Nie je nijakým tajomstvom, že s úrovňou našej najvyššej futbalovej súťaže nie sme spokojní. [Vč 1981]; Pre internet nejestvujú nijaké národné hranice. [DF 2000]
3. obyč. v spojení taký nijaký hovor. ▶ ktorý nemá vyhranené vlastnosti, výraznú podobu; nie taký, ako by mal byť, ako by sme si priali, očakávali, neurčitý, nevýrazný: obed bol taký n.; zima bola mierna, slabá, (taká) nijaká; V opilosti sa pobijú a hody, ak netiekla krv, považujú za nijaké. [J. Čajak ml.]; V tvojom živote sa objavia traja muži, jeden svetlovlasý, druhý čierny ani žúžoľ a tretí taký nijaký, ani čierny, ani biely, skôr hrdzavý. [V. Švenková]
◘ fraz. nijaké strachy! neboj sa, nebojte sa, netreba sa obávať; nijakým činom nijako, nijakým spôsobom; za nijakú cenu za žiadnych okolností, v žiadnom prípade, nikdy

nijak¹ zám. vymedzovacie príslovkové v záporných vetách, hovor. 1. ▶ odkazuje na nejestvovanie spôsobu, nijakým, žiadnym spôsobom, nijako¹: n. sa nevedeli dohodnúť; n. mu to nešlo do hlavy; bol ticho, n. nedal o sebe vedieť; Keďže moruše nemožno v Blatňanoch nijak speňažiť, ostávali morušové plody napospas deťom. [Ľ. Zúbek]
2. ▶ odkazuje na význam krajnej miery, ani trochu, nijako¹: n. sa tým netajil; to n. nepopieram; tá vec ma n. neteší
3. ▶ odkazuje na význam veľkej miery, veľmi, nijako¹: netváril sa n. nadšene; on svoju situáciu nevidí n. tragicky

nijak² čast. obyč. v záporných vetách, hovor. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako nie celkom dostatočnej, nie veľmi, nie príliš, nijako²: n. zvlášť ma to neteší; n. výnimočne sa svojmu psovi nevenovala; bola mu sympatická, ale n. osobitne ho nezaujala; ropné rezervy ani vtedy neboli n. neobvykle nízke

nijako i nijak zám. prísl. neurč.

1. na nijaký spôsob, vôbec nie: n. neodôvodnený; Syna sa nemohol nijak domodlikať. (Fr. Kráľ) Nie, nemôžem nijako! (Kuk.)

2. hovor. ľahostajne, nerozhodne, bez vôle: Napokon som ich naviedol, aby šli so mnou, ale aj tak idú — nijako. (Ráz.)

nijakovský zám. neurč. expr. nijaký, žiadny: pred nijakovským zemským kráľom (Hviezd.); nijakovským činom (Šolt.) nijako;

nijakovsky prísl. nijako: nohy nijakovsky nevládali (Taj.); nemôžem to nijakovsky pochopiť (Fig.)

nijaký

1. zám. neurč. ani jeden, ani taký ani taký, žiaden: (Deti) nezaujímali nijaké stanovisko k učiteľovej reči. (Fr. Kráľ) Vo výbore nebolo nijakej námietky. (Jes.); v nijakom prípade, nijakým činom za žiadnych okolností, podmienok

● za nijakú cenu, bežnejšie za nič (na svete), ani za nič;

2. príd. nie taký, ako by sme si priali (o človeku bez nálady, bez vôle): Prečo bol taký nijaký?! (Tim.) Ísť kde ísť znezrady pozdalo sa mu hneď nijaké. (Tat.)

niak p. nijak

nijak i nijako (niak)
I. zám. vymedz. príslov. csl popiera jestvovanie spôsobu, nijakým spôsobom; ani tak, ani onak, voľajako: Ňijag mi to ňechce isť (Bobrovec LM); Kceu̯ ju rozveseľiťi, aľe sä ona ňedala ňiak (Kokava n. Rim. RS); Pohoreľedz ňemau̯ mena žadnoho, tag ho ňeveďeľi ňijako menovať (Heľpa BRE); Nijako sa nevedzeli dohovorit (Lukáčovce HLO); Ňijako sa ňevedzeli skamarádzit (Bošáca TRČ); Ňijag ho ňebulo naučic (Fintice PRE)
II. čast.
1. csl zdôrazňuje zápor; vôbec nie, v žiadnom prípade: Niag mi to néďe do hlavi (Revúca); Ňijako, ňijako ňemóžeťe princť z Nitri do Bratislavi za dve hoďini vlakom (Lapáš NIT); Ňijako mu to ňeišlo do hlavi (Bošáca TRČ); Poscilo śe śidzem tíźňou, tagže me aňi zo šmaľcom ňijag ňejedľi (Sobrance)
2. vsl expr. v spoj. nijak raz stupňuje zdôraznený zápor: Ňijag raz mi ňemuh zaspac (Jasenov HUM); Mi s tih ľesoh ňijag raz ňevijdzeme (Brezina TRB); Spala som a mi scerpľi ruki tak, co ňijag ra_som sebe jih ňemohla narounac (Sokoľ KOŠ)

nijakovsky zám. vymedz. príslov. strsl expr. nijakým spôsobom, nijako: Koňe cválanguvaľi, aľe teho somárika ňijakouskí prebehnúď ňemuohľi (Dol. Lehota DK); Zo Slanca prišlo veľa na odáuki a mi zme o_cťisku ňemohľi ňijakouski hrať (Detva ZVO); Ňechceu̯ nám ňiakouski prít (St. Hory BB)

nijaký zám. vymedz.
1. csl popiera jestvovanie niečoho; ani jeden, žiaden: To ňie je ňijakí chlap, to je jednoducho baba (Hliník n. Hron. NB); Medzi vamí nid niakí rozdíl (Rochovce ROŽ); Ňijaká Anča tu ňebola (Návojovce TOP); A že manka, chuderka, ostali doma varit, lebo že nebolo frištukóv nijakích (Ružindol TRN); S tim śe muśelo šporovadz do roka i cali rok, bo nijakeho mesa ňekupil (Buglovce LVO); Ňigda aňi štremfľa na nohoch, aňi gački ňijake (Kokšov-Bakša KOŠ); Uona ňema ňijaki dzeci (Sobrance)
L. ňijakím činom (Martin), ňijakim śvetom (Hrabkov PRE), ňijakim činom (Ostrovany SAB) - žiadnym spôsobom; na ňijaki rat (Krivany SAB) - bez poriadku, len tak
2. ktorý nemá v dostatočnej miere žiadané vlastnosti, nevýrazný; nanič: Tá zorka je taká ňijaká (Návojovce TOP); Ked je to také nijaké (Lukáčovce HLO); Jeho reči sú ňijaké (Bošáca TRČ)
F. takí nijakí čas (Siladice HLO) - sychravo; tá voda je ňijaká (Bošáca TRČ) - zlá, nedobrá
3. necítiaci sa dobre (zdravotne al. psychicky), ktorý je nesvoj, bez vôle al. chorľavý (o ľuďoch): Takí som dákí niakí (Sirk REV); Sem jakísi ňijakí (Brodské SKA); Čo si takí nijakí, si sa zle vispal? (Vištuk MOD)

nijak, nijako, nijakž zám vymedz prísl popiera jestvovanie spôsobu, miery, ani tak, ani onak, nijakým spôsobom: my sme w tom niyak nemohly pomocz (HRADIŠTE 1576); prjmelek takowy, yakowy w instrukty doložen gest niyakž býti nemůže (ORAVA 1618); bárs bi ňijako ňechcel do náboženství jejích prestúpiť (BR 1785)

nijakoverný príd neúprimný, nevernícky: jestli bijs’ sa rozpamatal, co jsem ti prám rekla, jakím spúsobem chcem ja tvú zustaťi, ano ňijakoverňé tito slová ňikdi bijs’ ňebil vipustil. Ale, ňé jediňe ňehňevám sa nad ňevernosťú tvojú, než radňéj aj chválím ju (BR 1785)

nijaký, nijakový zám vymedz žiaden: abychme potem nigakoweg pracze nemely (MOŠOVCE 1596); meczi W. M. a nami nebude njaka dificultas (KRUPINA 1614); osohu z nich (hájnikov) nijakeho nemaju (TURZOVKA 1798 LP)