Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

noc -i ž. čas medzi západom a východom slnka, op. deň (význ. 2): tmavá, hviezdnatá n.; v n-i za tmy; spať celú n., túlať sa po n-iach; byť, ostať niekde na, cez n.; → polárna n.; → biele n-i; Veľká n. kresť. sviatok zmŕtvychvstania Krista; dobrú n.! pozdrav

čierny ako n. úplne; vo dne v n-i, dňom i n-ou; od rána, od svitu do n-i celý deň; nemať → dňa ani n-i;

nočný príd.: n. čas, n-é ticho; n. strážnik strážiaci v noci; n. hmyz; n-á lampa; n-á košeľa; n. podnik otvorený do neskorej noci;

nočná ž. pracovná zmena, služba v noci: ísť na n-ú, mať n-ú;

nôcka -y -cok ž. zdrob. expr.


nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.


nocľah -u m. ubytovanie na noc (mimo domova); prenocovanie: hľadať, poskytnúť n.


nocľažné s. poplatok za nocľah


nocľažník -a mn. -ci m. kto niekde prenocúva: mať n-a;

nocľažnica -e -níc, nocľažníčka -y -čok ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

noc ‑i ‑í ž.; nočný; nôcka ‑y ‑cok ž.
nocľaháreň ‑rne ‑í ž.
nocľah ‑u m.
nocľažné ‑ého s.
nocľažník ‑a mn. ‑ci m.; nocľažnica ‑e ‑níc, nocľažníčka ‑y ‑čok ž.
Veľká noc ‑ej ‑i ž.; veľkonočný; veľkonočné sviatky

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nocionálne prísl.


nocionálnosť -ti ž.


nocionálny -na -ne príd.


nociť sa -cí sa -cilo sa -cenie (sa) nedok. neos.


nôcka -ky nôcok ž. zdrob.


noc noci nocí ž.


nočák -ku pl. N -ky m. slang. (nočný verejný dopravný prostriedok)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nocionálne prísl. lingv. ▶ s nocionálnymi jazykovými prostriedkami, jazykovo neutrálne; bez expresívnych vyjadrovacích prostriedkov, vecne, pojmovo; op. expresívne: vyjadrovať sa n. i expresívne


nocionálnosť -ti ž. lingv. ▶ vlastnosť slova, ktorá znamená, že slovo vyjadruje len toľko, koľko treba na objektívne komunikovanie vecného, logického obsahu bez expresívnej zložky, nocionálny charakter, vecnosť, pojmovosť; op. expresívnosť: správne používanie jazykových prostriedkov na rovine n. - expresívnosť; náučný štýl sa vyznačuje nocionálnosťou


nocionálny -na -ne príd.lat.⟩ lingv.ktorý vyjadruje objektívny, vecný, pojmový obsah (bez subjektívneho postoja hovoriaceho); citovo neutrálny, bezpríznakový; op. expresívny: n. význam slova; nocionálne jazykové vyjadrovanie; nocionálne slová, výrazy, lexikálne prostriedky; n. charakter pomenovania


nociť sa nocí sa nocilo sa nedok. neos. poet. ▶ schyľovať sa k noci, stmievať sa: už sa nocí; pomaly sa nocilo


nocľah -hu pl. N -hy m. ▶ ubytovanie na noc mimo domova; prenocovanie: dať, poskytnúť hosťovi n.; hľadať si n.; dostať n.; mať zaistený n. v hoteli; vopred zaplatiť za n.; pred služobnou cestou si zabezpečil n.; v cene nocľahu sú zahrnuté aj raňajky; organizátori podujatia ponúkajú možnosť nocľahu; Len keď prišiel po čase do jedného mestečka, cítil, že je ustatý a že by si mal oddýchnuť a poobzerať sa za dajakým nocľahom, prv ako sa zotmí. [A. Habovštiak]; Dnes nocľahy na vysokohorských chatách nevyhľadávajú bežní turisti, ale horolezci. [Sme 1997]


noc noci nocí ž.časový úsek medzi západom a východom Slnka, t. j. od večera do rána, keď je Slnko pod obzorom; op. deň: tmavá, jasná n.; mesačná, hviezdnatá n.; chladná, mrazivá n.; horúca, letná n.; krátka, dlhá n.; bezsenná, prebdená n.; silvestrovská n.; v noci navčera v noci predchádzajúcej včerajšku, predminulú noc; bola už hlboká n.; nadišla n.; deň sa strieda s nocou; spať celú n.; mať zlú n. nespať; prísť domov neskoro v noci; túlať sa, chodiť po nociach; byť, ostať niekde na n., cez n. prenocovať; ísť proti noci vydať sa na cestu neskoro večer; stráviť n. pod holým nebom; pracuje dlho do noci do neskorých nočných hodín; zábava trvala do neskorej, pozdnej noci; n. ich zastihla na ceste; nocou sa nesú mužské hlasy; mäso necháme cez n. odležať; má červené oči ako po prehýrenej noci; prichodil si ako cudzinec, čo za čiernej noci stratil orientáciu a márne hľadá cestu, ktorá by ho vyviedla z nekonečného bludiska neznámych ulíc [J. Kot]; Zhasí za sebou, primkne a vyjde do noci. [P. Jaroš]; Mal koníky tak vycvičené, že išli cez české a moravské kraje takmer poslepiačky a trafili aj nocou do úzkeho priesmyku, za ktorým bola už nová krajina, cieľ ich ďalekej cesty. [A. Hykisch]astron. polárna noc súvislé obdobie za polárnym kruhom, počas ktorého Slnko zostáva viac ako 24 hodín pod horizontom (na póloch trvá pol roka, na polárnych kruhoch 24 hodín); cirk. Veľká noc najväčší kresťanský sviatok pripomínajúci pamiatku smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista; hist. Bartolomejská noc noc z 23. na 24. augusta 1572 (na sviatok sv. Bartolomeja), počas ktorej boli v Paríži a v iných mestách Francúzska hromadne vraždení hugenoti, ↗ i fraz.; noc dlhých nožov puč vnútri Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany 30. júna 1934, pri ktorom boli vyvraždení odporcovia a konkurenti A. Hitlera, ↗ i fraz.; Krištáľová noc antisemitský pogrom zorganizovaný nacistami v Nemecku v noci z 9. na 10. novembra 1938; film. americká noc nakrúcanie nočných výjavov za denného svetla; kuch. deň a noc múčnik so svetlým a tmavým cestom □ benátska noc letná slávnosť v prírode, pri vode, obyč. spojená s ohňostrojom; biele noci svetlé noci v lete vo vysokých zemepisných šírkach, keď slnko neklesá pod obzor a celkom sa nezotmie; svadobná noc prvá, ktorú novomanželia trávia spolu po svadbe; svätojánska noc noc z 23. na 24. júna opradená ľudovými povesťami a poverami; dobrú noc! pozdrav pri rozlúčke neskoro večer al. pred spaním ◘ fraz. čierny ako noc (o veciach, vlasoch, pleti a pod.) veľmi čierny, tmavý; expr. škaredý ako noc (o človeku, obyč. o žene) veľmi nepekný; bartolomejská noc akcia proti určitej skupine ľudí spojená s násilím, zväčša aj hromadným vraždením, zabíjaním; cez noc sa stať niekým (napr. slávnym, hviezdou, milionárom) za veľmi krátky čas, (veľmi) rýchlo, náhle, zrazu; nemať dňa ani noci byť stále zaneprázdnený, nemôcť si oddýchnuť pre robotu, povinnosti a pod.; noc čo noc každú noc; noc dlhých nožov likvidácia politických odporcov; od rána/od svitu do noci celý deň; tam, kde líšky/vlci dávajú dobrú noc na odľahlom mieste; vari si v noci myši chytal? otázka k niekomu, komu sa chce cez deň spať; vo dne v noci al. deň i noc al. deň-noc bez prestania, neprestajne, stále, ustavične: pracovali vo dne v noci; budem naňho myslieť deň i noc; deň-noc sa stará o svoje detiparem. čierny Kračún - biela Veľká noc; na svätého Jána nie je noc žiadna; od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc o nociach od 13. do 24. decembra súvisiacich s mnohými magickými úkonmi, veštbami ▷ nôcka -ky nôcok ž. zdrob. expr.: Ešte dve-tri nôcky, udrie na zem mrazík a je po jeseni. [V. Šikula]; Ej, nôcka, nôcka, dlhá si. [Š. Žáry]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ci/1019878±280 2.68: substantíva ž. L sg. 185069±44 noci/21616 ulici/21614 práci/19053 polovici/16019 spolupráci/11117 obci/10394 Bystrici/10350 nemocnici/9509 veci/7987 stanici/4301 hranici/4230 moci/3628 knižnici/3544 polnoci/2942 Čadci/2756 pomoci/1872 (391/34137)

-ci/1019878±280 1.71: substantíva ž. D sg. 20946→20880
+31
−20
práci/4590 moci/2403 veci/1797 spolupráci/1399 obci/1059 hranici/620 ulici/603 stanici/603 pomoci/580 nemocnici/548 Bystrici/448 dvojici/390 noci/364 (317/5476)

-cí/62273±18 5.01: substantíva ž. G pl. 46436 ve/26404 ob/8715 šan/4873 min/1913 no/1882 právomo/1372 veľmo/418 pe/247 pas/205 mo/76 euromin/71 roman/64 un/61 (8/135)

-c/1057409±3384 30.06: substantíva ž. A sg. 75596→75646
+32
−26
pomoc/27152→27155
+5
−3
noc/19311 moc/12958→13005
+27
−24
vec/10020 obec/3579 právomoc/1351 pec/392 výpomoc/373 polnoc/183 nemoc/117 veľmoc/109 svojpomoc/35 superveľmoc/13 (1/3)

-c/1057409±3384 29.41: substantíva ž. N sg. 44607→44632
+35
−18
vec/14582 noc/7706 obec/7473 moc/7138→7158
+25
−14
pomoc/5632→5634
+3
−2
polnoc/548 pec/515 právomoc/410 veľmoc/228 nemoc/172 výpomoc/136 superveľmoc/31 svojpomoc/27 (5/12)

-i/14021679±12186 1.73: substantíva ž. L sg. 1109833→1110088
+684
−606
oblasti/42098 chvíli/33338 súčasnosti/31980 súvislosti/27636 úrovni/24032 časti/23776 noci/21616 ulici/21614 skutočnosti/20360 práci/19053 minulosti/18155 spoločnosti/16450 tvári/16035 polovici/16019 zemi/16006 situácii/14664 budúcnosti/14093 smrti/12784 posteli/11714 mysli/11499→11506
+23
−7
spolupráci/11117 súťaži/10622 obci/10394 Bystrici/10350 praxi/10088 kategórii/9776 príležitosti/9620 nemocnici/9509 miestnosti/8475 blízkosti/8365 histórii/8355 veci/7987 kuchyni/6347 činnosti/5893 Viedni/5633 konferencii/5542 televízii/5253 pamäti/5224 všeobecnosti/5154 funkcii/5132 kancelárii/4698 závislosti/4565 cirkvi/4519 akcii/4452 prítomnosti/4361 stanici/4301 hranici/4230 duši/4207 (4864/502990)

-oc/93332±115 32.80: substantíva ž. A sg. 61605→61655
+32
−26
pomoc/27152→27155
+5
−3
noc/19311 moc/12958→13005
+27
−24
právomoc/1351 výpomoc/373 polnoc/183 nemoc/117 veľmoc/109 svojpomoc/35 superveľmoc/13 (1/3)

-oc/93332±115 31.24: substantíva ž. N sg. 22032→22054
+29
−16
noc/7706 moc/7138→7158
+25
−14
pomoc/5632→5634
+3
−2
polnoc/548 právomoc/410 veľmoc/228 nemoc/172 výpomoc/136 superveľmoc/31 svojpomoc/27 (1/4)

ius primae noctis [jús prímé nok-] ‹l: „právo prvej noci“› hist. (v stredoveku v juž. Európe) právo pána na svadobnú noc so ženou svojho poddaného


nociceptívny príd. ‹l› fyziol. schopný zachytiť a preniesť bolestivé podnety


nociceptor -u m. ‹l› fyziol. receptor sprostredkujúci vnímanie bolesti pri poranení


nocionálny príd. ‹l› pojmový: lingv. n. význam slova (op. expresívny)


pavor nocturnus [nok-] p-u n-na m. ‹l› lek., psych. (najmä u detí) náhle vyľakané prebudenie sa zo spánku, nočný strach

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nocionálny p. pojmový


nociť sa p. stmievať sa


nočak p. pravda2 2


pojmový týkajúci sa pojmov • filoz. konceptuálny: pojmové, konceptuálne myslenienocionálny: nocionálna oblasťabstraktnýpredstavovýmyšlienkový: abstraktný, predstavový, myšlienkový svet

p. aj abstraktný 1


pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


stmievať sa neos. stávať sa tmavým, temným, ubúdať denného svetla • zotmievať sazmrákať sazmrkávať samrkať (sa): v zime sa rýchlo stmieva, zmráka; už sa zmrákalo, mrkalo, keď sme prišli na miestokniž. šeriť sa: v izbe sa už šerípoet. súmračiť sa (Ondrejov)tmiť sa: začína sa tmiťzvečerievať savečeriť sa (schyľovať sa k večeru): zvečerieva sa, večerí sa a nás ešte čaká dlhá cestanociť sa (schyľovať sa k noci) • zried. pritmievať sa: už sa pritmieva


ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajnestálekniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinkyjednostajnejednostajzried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytujenepretržitepermanentnetrvalotrvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strachsústavnesystematickyhovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovaťvždyhovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľahovor.: večnenavekyexpr.: donekonečnastále a stálehovor. expr. do alelujaexpr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to istéhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhováranár. porádfraz.: dňom i nocouvo dne v nocideň čo deňv zime v leteod začiatku do koncav jednom kuse

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nocionálny príd. pojmový, predstavový: lingv. n-e slovo vyjadrujúce pojem, n-a oblasť;

nocionálne prísl.


noc, -i ž.

1. čas medzi západom a východom slnka, keď je tma (op. deň): mesačná, hviezdna n.; čierna. tmavá n.; jarná, tichá n.; polárna n. za polárnym kruhom (trvá niekoľko mesiacov); biela n. v ktorej svieti polárna žiara; prebdieť celú n.; do neskorej, pozdnej n-i; nastala n., zastihla ho n.; svadobná n. prvá, ktorú novomanželia strávia spolu po svadbe; čierny ako n. veľmi; pohľad hlboký ako n. (Ráz.) prenikavý; hlboká, kraj. i tvrdá n. a) pokročilá, b) tmavá; nocou, zried. i nocami v noci, po nociach; byť, ísť, ostať u niekoho, niekde na n. prenocovať; dlho, hlboko do n-i; hovor. túlať sa, blúdiť, vláčiť sa po n-iach v noci, vykročiť, vyjsť do n-i vydať sa v noci na cestu; pren. deva noci (Letz) prostitútka

vo dne v n-i, deň i (aj) n., dňom i n-ou, dňomnocou stále, neprestajne; od ráno do n-i, od svitu do n-i celý deň, nepretržite; nemať (ani) dňa ani n-i nemať pokoja, oddychu, odpočinku; n. po n., n. čo n. každú noc; mať zlú n. nespať (napr. od bolesti, pre starosti ap.); dobrú n. pozdrav večer pri rozlúčke; Noc má svoju moc (úsl.) o pôsobení neznámych síl prírody v noci;

2. Veľká noc kresťanské jarné sviatky; jarné náboženské sviatky židov;

nôcka, -y, -cok . zdrob. expr.


nôcka p. noc


nocľaháreň, -rne, -rní ž. miestnosť al. budova zariadená na spoločné prechodné ubytovanie osôb na noc, na prenocovanie: vojenská n., spoločná n., turistická n.;

nocľahárenský príd.


nocľah, -u m. ubytovanie na noc, poskytnutie prístrešia na noc, prenocovanie: dať niekomu n.; dostať n.; hľadať si n.;

nocľažný príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nôcka p. noc


noc ž. csl čas medzi západom a východom slnka: Aňi v noci ňemala pokojä, aňi od mužä, aňi o_ďeťí (Žaškov DK); Po tri noce takí mrás padou̯, šetko mi pomrzlo (Kalinka ZVO); Aj toho voďilo celú noc (Lešť MK); Tí z hlavámi trhali v noci do rána, abi boli vlchké a semeno s ňíh ňepadalo (V. Maňa VRB); Noci otpočíva aj lichva, a čo porianni človek, každí je posťeli (Návojovce TOP); A ked varili lekvár, aj tri noci pri tem boli (Ružindol TRN); Trvau̯o to tri noci (Záh. Bystrica BRA); Ket prichádzalo modz hodzín noci, poton sa pobiérali spa_dzas (Kostolné MYJ); Prez dzeň predľi židouki a u noci sebe (Sečovce TRB); Prez noc me ich (postele) povicahovaľi na hižu a tag dzeci na ňich spaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Calu nodz jem ňespal (Dl. Lúka BAR)
L. Veľká noc (Kociha RS), Velká noc (Jablonové MAL), Veľka noc (Rankovce KOŠ) - jarné cirkevné sviatky; dobrú noc (Lešť MK), dobrú nodz vám (Revúca) - pozdrav
F. vo dňe v noci (Rim. Píla RS), dzeň a noc (Krivany SAB) - stále; ňemá aňi noci aňi dňa (Žaškov DK), ňima aňi dňa aňi nocy (Udavské HUM) - stále pracuje; po celie noci (Nitrica PDZ) - každú noc; príďem ku vám na noc (Hor. Lehota DK) - prespím, prenocujem u vás; meraď noc (Turany MAR), mered noc (Rochovce ROŽ) - celú noc sa zabávať, byť dlho hore, nespať; prepriadaď noc (Mýto p. Ďumb. BRE) - zakončiť priadky oldomášom a zábavou; lampa dáva dobrú noc (Pukanec LVI) - zhasína; huboko do noci (Brvnište PB), do saméj noci (Ružindol TRN), do tvrdéj noci (Bošáca TRČ) - veľmi dlho; noc chvál ráno a ďeň večér (Bošáca TRČ) - netreba hodnotiť predčasne; slepí jak noc (Brodské SKA) - zle vidiaci; cmavi, čarni jag noc (Markušovce SNV) - veľmi tmavý; vľeče śe jag noc (Markušovce SNV) - ide pomaly; húpí jak noc (Jakubov MAL), glupi jag noc (Dl. Lúka BAR) - veľmi hlúpy; robidz od noci do noci (Záhradné PRE) - nepretržite pracovať; hodzi jak po noci (Markušovce SNV) - túla sa; zakráda sa (?); keď na Vianoce hus choďí po blaťe, buďe na Veľkú noc po ľaďe (Mošovce MAR) - pranostika, po teplom počasí počas Vianoc bude dlhšia zima; nôcka ž. zdrob. expr.: Ostatňu nocku dziuku nocovala (Malčice MCH)


nočak p. novšak


noček, nok m. i nočka ž. obyč. mn. č. (ňuček, ňučka) záh varené múčne jedlo, halušky (používané aj ako závarka do polievky): Nočki sem hádzau̯a do poléfki (Kunov SEN); Dnes bili na obiet nočki (Záh. Bystrica BRA); U nás aňi jeden ňuček nevihoďíme (Skalica); osipané ňučki (Skalica); nok (Brodské SKA)


nocháč i nocháň m. čiast. szsl expr. človek s veľkým nosom: Do nocháčov zme mu nadávaľi a on, chudák, sa ukrutňe hambeu̯ za to (Kšinná BÁN); nocháň (Bošianska Neporadza BÁN)


nochál m.
1. čiast. szsl expr. veľký nos, nosisko: Ten chlab má ale nochál! (Bánovce n. Bebr.)
F. nochál aňi uharek (Bánovce n. Bebr.) - veľký a neforemný; čom strkáš šaďe ten nochál? (Chocholná TRČ) - miešaš sa do všetkého
2. čiast. szsl expr. kto má veľký nos: nochál (Zem. Lieskové TRČ, Klubina KNM)


nok p. noček


ňuček, ňučka p. noček

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nôcka p. noc


nocľah [-ľah, -leh] m/ž, nocľaha ž prenocovanie (mimo domova); ubytovanie na noc: Nemczy byly na noclehu (TRENČÍN 1586); musela s nym giti na noczlach na trnacz (LIPTOV 1634-66); prissly husary na noczlahu k nam (VÝCHODNÁ 1647); gednu toliko noczlach pitala poczesná (PeP 1770); ďiwné mali na poledňe hodki, a gesste ďiwňegssé wečer na noclaze (BR 1785); nenj na swete tolko klasstoru, co mne ma mila dala noclahu (PV 18. st); nocľažný príd: nocturnalis: nocležny (KS 1763)


nocľahovať [-leh-] ndk nocovať: kde ho sumrak postihl, noclehowati se chistal (HPP 1754); hospotio excipior: noclehugem (KS 1763); diversor: bydleti, noclehowati (AP 1769)


noc ž
1. čas od zotmenia do rozvidnenia: boy vczynil noczu anebo we dne (ŽK 1473); tam byla do noczi (V. ČEPČÍN 1659); za kachlami truhliczka na nocz potrebna (TRENČÍN 1713) nočník; Očkayka po noczi chodyila (KRUPINA 1726) v noci; aš do tvrdej noci sa pribavit musime (Ľ. ULICA 1774 LP) dlho do noci;
x. pren abi sy dussy oswjtiti ráčil, žeby we wečne noci nespala (VP 1764) v nevedomosti
L. deň a noc, noc i deň bot múrovník lekársky Parietaria officinalis: wezmi dne a nocy (HT 1760); noc y den (RO 18. st)
F. deň i n., n. - deň, dňom i n-ou, (i) vo dne i v n-i, v n-i i vo dne, jak vo dne tak v n-i, deň odo dňa, n. od n-i neprestajne, ustavične: zradu uklada den ode dne nocz od noczy (SKALICA 1432); angel bi gych ostryhal w noczy y we dnie (BAg 1585); straž a warta aby podle obyczege y we dne y w noczy w kasstiely biwala (BYTČA 1649); ocžekawam dnem y noczy sprawu (BIELSKO 1668); kdo yak we dne, tak w noczy okolo takoweho mysta obchazy (P. ĽUPČA 1691); Horwat den y noc Pana Boha prosi (RADVAŇ 1708); mrawce strowu we dňe w noczy gednako znassagu (PP 1734); drahi szkarb zákon boszki hlyeda v nyem notz - dzeny (DŽ 1752); nemame ani dne any nocsy (D. STRHÁRE 1701) pracujeme bez oddychu; vinšujemť dobrú noc (ASL 1603); dobra noc wam (LP 1769) dobre spite (pozdrav na rozlúčku); kdo chodjwá w nocy, hledá kygowé nemocy (PD 18. st)
2. Veľká n. kresťanské jarné sviatky: na Weliku nocz (BUDATÍN 1478); tato Welka nocz (DIVIAKY 1595); nôcka [no-] dem k 1: dobra nocka tej materi, která chová pekné dcéry (PV 18. st)


nocht p. necht

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Noc Noc Noclah Noclah Noclaha Noclaha Noclahár Noclahár Noclahárka_1 Noclahárka Noclahárka_2 Noclahárka

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nôcka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nôcka
G (bez) nôcky
D (k) nôcke
A (vidím) nôcku
L (o) nôcke
I (s) nôckou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) nôcky
G (bez) nôcok
D (k) nôckam
A (vidím) nôcky
L (o) nôckach
I (s) nôckami

nôcka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nôcka
G (bez) nôcky
D (k) nôcke
A (vidím) nôcku
L (o) nôcke
I (s) nôckou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nôcky
G (bez) nôcok
D (k) nôckam
A (vidím) nôcky
L (o) nôckach
I (s) nôckami

nôcka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nôcka
G (bez) nôcky
D (k) nôcke
A (vidím) nôcku
L (o) nôcke
I (s) nôckou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nôcky
G (bez) nôcok
D (k) nôckam
A (vidím) nôcky
L (o) nôckach
I (s) nôckami

noc
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) noc
G (bez) noci
D (k) noci
A (vidím) noc
L (o) noci
I (s) nocou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) noci
G (bez) nocí
D (k) nociam
A (vidím) noci
L (o) nociach
I (s) nocami

noc
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) noc
G (bez) noci
D (k) noci
A (vidím) noc
L (o) noci
I (s) nocou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) noci
G (bez) nocí
D (k) nociam
A (vidím) noci
L (o) nociach
I (s) nocami

noc
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) noc
G (bez) noci
D (k) noci
A (vidím) noc
L (o) noci
I (s) nocou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) noci
G (bez) nocí
D (k) nociam
A (vidím) noci
L (o) nociach
I (s) nocami

noc
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) noc
G (bez) noci
D (k) noci
A (vidím) noc
L (o) noci
I (s) nocou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) noci
G (bez) nocí
D (k) nociam
A (vidím) noci
L (o) nociach
I (s) nocami

noc
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) noc
G (bez) noci
D (k) noci
A (vidím) noc
L (o) noci
I (s) nocou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) noci
G (bez) nocí
D (k) nociam
A (vidím) noci
L (o) nociach
I (s) nocami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko NOCAROVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko NOCAR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
HURBANOVO, okr. KOMÁRNO – 1×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko NOCIARIK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ŽELOBUDZA (obec DÚBRAVY), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 4×;
TORNAĽA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
DOLNÁ STREHOVÁ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;

Priezvisko NOCIAR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 443×, celkový počet lokalít: 134, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 24×;
KOMÁRNO (obec DETVIANSKA HUTA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 22×;
POLTÁR, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 22×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 15×;
HRIŇOVÁ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 14×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 14×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 12×;
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 8×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 8×;
RYBÁRE (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 8×;
...
Priezvisko ŇOCHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
KOJŠOV, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 4×;
MALÁ LODINA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 3×;
SMOLNÍK, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 2×;
HNÚŠŤA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
REVÚCA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;

Priezvisko ŇOCH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
KOJŠOV, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 3×;
REVÚCA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 3×;
MALÁ LODINA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;
SMOLNÍK, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 2×;

Priezvisko NOCHTA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 36×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 11×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 6×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ČASTKOV, okr. SENICA – 2×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 2×;
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 2×;
PALÁRIKOVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 2×;
BARDOŇOVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
DVOR MIKULÁŠ (obec DUBNÍK), okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 1×;

Priezvisko NOCHTOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 41×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 10×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 7×;
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 4×;
ČASTKOV, okr. SENICA – 3×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 3×;
SENICA, okr. SENICA – 3×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
DVOR MIKULÁŠ (obec DUBNÍK), okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
PALÁRIKOVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 1×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a noc sa valila et la nuit coulait
dní a štyri noci jours et quatre nuits
dni a tri noci jours et trois nuits
dve noci a tri deux nuits et trois
nocí a štyri dni nuits et quatre jours
noci a tri dni nuits et trois jours
päť nocí a štyri cinq nuits et quatre
prvú noc na palube première nuit à bord
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu