Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
osud -du pl. N -dy m. 1. iba sg. ▶ nadprirodzená sila vopred určujúca život človeka; priaznivá al. nepriaznivá zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca al. spoločnosti, ktorú nemožno ovplyvniť: tragický o.; neodvratný o. sveta; nepriazeň osudu okolnosti života prinášajúce nepríjemnosti, nezdar; ísť v ústrety svojmu osudu; trpezlivo, ťažko znášať svoj o.; vzoprieť sa, vzdorovať osudu; zmieriť sa s osudom; stihol ich krutý, zlý, smutný o.; o. mu uštedril ďalšiu ranu; o. im dožičil pokojný a dlhý život; blahorečil osudu, že ju spoznal; zvláštnym riadením osudu sa obaja opäť stretli; Oidipus sa usilova uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia
2. iba sg. ▶ podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: o. pacienta často závisí od včasnej diagnostiky; o. ľudstva nám nie je ľahostajný; prokuratúra rozhodne o ďalšom osude obvinených; každý je strojcom svojho osudu
3. obyč. pl. osudy ▶ životné príbehy, udalosti, obyč. ťažká situácia, údel: neľahké osudy ľudí postihnutých vojnou; mať za sebou pohnutý o.; príbeh zachytáva osudy vojakov na fronte; žiadalo sa im vyrozprávať svoje osudy; Zatrpknutosť, pocit nespravodlivosti a hnevu na celý svet mu boli napriek trpkému životnému osudu cudzie. [HN 2008]
◘ fraz. byť/stať sa hračkou osudu pasívne sa poddávať nepredvídaným okolnostiam v živote; byť/stať sa pánom svojho osudu nepoddávať sa vonkajším okolnostiam, rozhodovať o svojom živote; hra osudu náhodné, nepredvídané okolnosti v živote; irónia osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá; [nikto] neujde svojmu osudu nevyhne sa tomu, čo ho čaká; odovzdať sa do rúk osudu prestať zápasiť s prekážkami; osud ho bije má trápenie, ťažký život; osud ho zavial niekam odišiel, dostal sa niekam; ponechať niečo, niekoho [svojmu] osudu/napospas osudu nestarať sa, nezaujímať sa o niečo, o niekoho; ruka osudu osud; spečatiť osud niečoho, niekoho rozhodnúť o niečom, o niekom, obyč. nepriaznivo, negatívne; spojiť svoj osud s niekým, s niečím/s osudom niekoho, niečoho a) na istý čas al. doživotne sa niečomu venovať; na istý čas al. doživotne sa niekde usadiť, žiť a pracovať tam b) vstúpiť s niekým do manželstva, do vzťahu, žiť po boku niekoho c) znášať životné okolnosti, deje, procesy a pod. spolu s niekým, s niečím iným al. v závislosti od niekoho, niečoho iného; to je osud na tom sa nedá nič zmeniť; vložiť svoj osud/osud niekoho do niečích rúk spoľahnúť sa na druhého; (riskantne) zveriť niekomu rozhodovanie o svojej budúcnosti; vziať svoj osud [pevne] do rúk al. vziať/zobrať osud do vlastných rúk pričiniť sa o lepší život
◘ parem. cesty osudu sú nevyspytateľné nikto nevie, čo ho čaká, budúcnosť je neznáma
osudie -dia -dí s. ▶ schránka, často v podobe otáčacieho bubna, v ktorej sú žreby, hlasovacie lístky a pod., určená na losovanie: žrebovacie plnoautomatické o.; vhodiť kupóny do osudia; vytiahnuť z osudia výhercu; pren. Bolo by hazardom vložiť budúcnosť krajiny do osudia, ktoré roztáča zmes demagógie, predsudkov a vášní. [Sme 2003]
osudne prísl. 1. ▶ majúc podstatný, rozhodujúci vplyv na niečí osud, život, osudovo, fatálne: o. sa mýliť; o. sa zamiloval; každá nepresnosť sa môže o. vypomstiť; komunikácia je o. dôležitá pre úspech tímu
2. ▶ končiac sa veľmi nepriaznivo, nešťastne, tragicky, fatálne: o. sa zranil; protižidovské zákony o. zasiahli do ich života; Táto tradícia [beh pred býkmi] sa však často končí krvavo a pre niektorých dokonca osudne. [VNK 2001]
osudnosť -ti ž. kniž. zried. ▶ vlastnosť toho, čo sa javí ako neodvratný údel, osud, osudovosť; osudná náhoda, fatálnosť: v jeho tvorbe sa objavuje o. a baladickosť; Dnes si jasne uvedomujem osudnosť tohto znamenia, aj keď som ho vtedy v chvíľkovom omámení právom pokladal za predzvesť úspešného lovu. [M. Zelinka]
osudný -ná -né príd. 1. ▶ ktorému sa nedá vyhnúť, ktorý sa nedá zmeniť; prinášajúci náhle, nečakané zmeny, často nepriaznivý stav; syn. osudový, fatálny: osudná zákruta, nehoda; obete osudného letu; padol o. výstrel; stále mal pred očami onen o. okamih; čo sa vlastne stalo v onen o. večer?; muž kráčal po ceste neosvetlený a to sa mu stalo osudným; Spolu s priateľmi prečkala v tomto hosteli osudnú noc. [HN 2008]
2. 2. st. -nejší ▶ majúci rozhodujúci vplyv, význam pre ďalší vývin, niečí osud; syn. osudový: príbeh o osudnom stretnutí a nehynúcej láske; veríte v osudnú náhodu?; ďalšie zdržanie by mohlo mať osudné následky; urobiť jedno z najosudnejších rozhodnutí; Sami pre seba musíme urobiť ten osudný prvý krok. [Sme 1994]
◘ fraz. [nastal/prišiel] osudný zlom okolnosť, ktorá má rozhodujúci význam pre ďalší vývoj; osudná chvíľa dianie, ktoré má rozhodujúci význam pre ďalší vývoj; osudná chyba al. osudný omyl nesprávne konanie so zlými, obyč. nenapraviteľnými následkami
osudovo prísl. 1. 2. st. -vejšie ▶ vyplývajúc z osudu, predurčenej budúcnosti; majúc podstatný, rozhodujúci vplyv na niečí osud, život, fatálne: o. dôležité chvíle; o. sa zaľúbila; o. vstúpil do jej života; prostý človek o. spätý s prírodou; život hrdinov je o. predurčený; možno sa o. mýliš; obec najosudovejšie zviazaná s povstaním; pozemský život je iba krátkou, i keď osudovo dôležitou epizódkou [Anton Hlinka]; Minulosť vrhá dlhé tiene do života postáv a osudovo motivuje ich konanie. [InZ 2001]
2. ▶ veľmi nepriaznivo, bolestne zasahujúc niekoho, niečo, ťažko: o. skúšaný slovenský národ; tieto udalosti o. zasiahli do ich života; táto skúsenosť ho o. poznamenala; niektoré problémy sa o. ťahajú cez niekoľko generácií
osudovosť -ti ž. ▶ osudová predurčenosť diania, fatálnosť: o. smrti; o. okamihu; oná o. ľudského žitia; neverím v takúto o.!; viera v o. čísel; charakteristickým znakom gréckej literatúry je o.; Koľko osudovosti býva v ľudskom živote! [M. Zelinka]
ošudiť -dí -dia (ne)ošuď! -dil -diac -dený -denie dok. hovor. expr. 1. (koho, zried. čo (čím)) ▶ vedome sa dopustiť voči niekomu podvodu al. klamstva, oklamať, podviesť; syn. ošvindľovať: zámerne o. ľudí rečami, sľubmi; akokoľvek umne budeš klamať, jeho neošudíš; Nebude treba vymýšľať, ako koho ošudiť, akým fígľom prekabátiť. [P. Karvaš]
2. (koho (o čo)) ▶ pomocou klamstva, podvodu spôsobiť nejakú stratu, ujmu, pripraviť o niečo, okradnúť; syn. ošvindľovať, ošmeknúť: chcel o. o majetok svoju tetu; trikrát prerátal účet, či nás neošudili; ošudil o peniaze vlastného brata; Koláč z obchodu je pre zákazníkov, ten, čo si upečieme doma, je pre nás, a seba predsa neošudíme, pre seba robíme kvalitne. [Slo 2008]
▷ nedok. ↗ šudiť