Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

osudie -ia s. schránka na žrebovanie

---

osudný príd.

1. spôsobujúci nepriaznivý zlom; nešťastný: o. omyl

2. rozhodujúci (pre ďalší vývin): o-á udalosť, chvíľa;

osudne prísl.;

osudnosť -i ž.

---

osud -u m.

1. zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca (riadená vôľou vyšších síl); priebeh života, život: mať rovnaký, smutný o.; nepriazeň, irónia o-u; rozhodnúť o svojom o-e, zmieriť sa s o-m

2. obyč. mn. životné príbehy, udalosti: rozpovedať svoje o-y

● ponechať svojmu o-u nestarať sa; → vziať do rúk svoj o.; spečatiť niečí o. rozhodnúť o niekom;

osudový príd. k 1: o-á predurčenosť, o-é rozhodnutie, o-á nevyhnutnosť;

osudovo, osudove prísl.;

osudovosť -i ž.

---

ošudiť dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošvindľovať: nedať sa o.

osudie ‑ia ‑í s.

---

osudný; osudne prísl.; osudnosť ‑i ž.

---

osud ‑u m.; osudový; osudovo prísl.; osudovosť ‑i ž.

---

ošudiť ‑í ‑ia dok.

osud -du pl. N -dy m.

---

osudie -dia -dí s.

---

osudne 2. st. -nejšie prísl.

---

osudnosť -ti ž.

---

osudný -ná -né 2. st. -nejší príd.

---

osudovosť -ti ž.

---

osudovo 2. st. -vejšie prísl.

---

ošudiť -dí -dia (ne)ošuď! -dil -diac -dený -denie dok.

osud -du pl. N -dy m. 1. iba sg. ▶ nadprirodzená sila vopred určujúca život človeka; priaznivá al. nepriaznivá zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca al. spoločnosti, ktorú nemožno ovplyvniť: tragický o.; neodvratný o. sveta; nepriazeň osudu okolnosti života prinášajúce nepríjemnosti, nezdar; ísť v ústrety svojmu osudu; trpezlivo, ťažko znášať svoj o.; vzoprieť sa, vzdorovať osudu; zmieriť sa s osudom; stihol ich krutý, zlý, smutný o.; o. mu uštedril ďalšiu ranu; o. im dožičil pokojný a dlhý život; blahorečil osudu, že ju spoznal; zvláštnym riadením osudu sa obaja opäť stretli; Oidipus sa usilova uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia
2. iba sg. ▶ podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: o. pacienta často závisí od včasnej diagnostiky; o. ľudstva nám nie je ľahostajný; prokuratúra rozhodne o ďalšom osude obvinených; každý je strojcom svojho osudu
3. obyč. pl. osudy ▶ životné príbehy, udalosti, obyč. ťažká situácia, údel: neľahké osudy ľudí postihnutých vojnou; mať za sebou pohnutý o.; príbeh zachytáva osudy vojakov na fronte; žiadalo sa im vyrozprávať svoje osudy; Zatrpknutosť, pocit nespravodlivosti a hnevu na celý svet mu boli napriek trpkému životnému osudu cudzie. [HN 2008]
◘ fraz. byť/stať sa hračkou osudu pasívne sa poddávať nepredvídaným okolnostiam v živote; byť/stať sa pánom svojho osudu nepoddávať sa vonkajším okolnostiam, rozhodovať o svojom živote; hra osudu náhodné, nepredvídané okolnosti v živote; irónia osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá; [nikto] neujde svojmu osudu nevyhne sa tomu, čo ho čaká; odovzdať sa do rúk osudu prestať zápasiť s prekážkami; osud ho bije má trápenie, ťažký život; osud ho zavial niekam odišiel, dostal sa niekam; ponechať niečo, niekoho [svojmu] osudu/napospas osudu nestarať sa, nezaujímať sa o niečo, o niekoho; ruka osudu osud; spečatiť osud niečoho, niekoho rozhodnúť o niečom, o niekom, obyč. nepriaznivo, negatívne; spojiť svoj osud s niekým, s niečím/s osudom niekoho, niečoho a) na istý čas al. doživotne sa niečomu venovať; na istý čas al. doživotne sa niekde usadiť, žiť a pracovať tam b) vstúpiť s niekým do manželstva, do vzťahu, žiť po boku niekoho c) znášať životné okolnosti, deje, procesy a pod. spolu s niekým, s niečím iným al. v závislosti od niekoho, niečoho iného; to je osud na tom sa nedá nič zmeniť; vložiť svoj osud/osud niekoho do niečích rúk spoľahnúť sa na druhého; (riskantne) zveriť niekomu rozhodovanie o svojej budúcnosti; vziať svoj osud [pevne] do rúk al. vziať/zobrať osud do vlastných rúk pričiniť sa o lepší život
◘ parem. cesty osudu sú nevyspytateľné nikto nevie, čo ho čaká, budúcnosť je neznáma

---

osudie -dia -dí s. ▶ schránka, často v podobe otáčacieho bubna, v ktorej sú žreby, hlasovacie lístky a pod., určená na losovanie: žrebovacie plnoautomatické o.; vhodiť kupóny do osudia; vytiahnuť z osudia výhercu; pren. Bolo by hazardom vložiť budúcnosť krajiny do osudia, ktoré roztáča zmes demagógie, predsudkov a vášní. [Sme 2003]

---

osudne prísl. 1. ▶ majúc podstatný, rozhodujúci vplyv na niečí osud, život, osudovo, fatálne: o. sa mýliť; o. sa zamiloval; každá nepresnosť sa môže o. vypomstiť; komunikácia je o. dôležitá pre úspech tímu
2. ▶ končiac sa veľmi nepriaznivo, nešťastne, tragicky, fatálne: o. sa zranil; protižidovské zákony o. zasiahli do ich života; Táto tradícia [beh pred býkmi] sa však často končí krvavo a pre niektorých dokonca osudne. [VNK 2001]

---

osudnosť -ti ž. kniž. zried. ▶ vlastnosť toho, čo sa javí ako neodvratný údel, osud, osudovosť; osudná náhoda, fatálnosť: v jeho tvorbe sa objavuje o. a baladickosť; Dnes si jasne uvedomujem osudnosť tohto znamenia, aj keď som ho vtedy v chvíľkovom omámení právom pokladal za predzvesť úspešného lovu. [M. Zelinka]

---

osudný -ná -né príd. 1. ▶ ktorému sa nedá vyhnúť, ktorý sa nedá zmeniť; prinášajúci náhle, nečakané zmeny, často nepriaznivý stav; syn. osudový, fatálny: osudná zákruta, nehoda; obete osudného letu; padol o. výstrel; stále mal pred očami onen o. okamih; čo sa vlastne stalo v onen o. večer?; muž kráčal po ceste neosvetlený a to sa mu stalo osudným; Spolu s priateľmi prečkala v tomto hosteli osudnú noc. [HN 2008]
2. 2. st. -nejší ▶ majúci rozhodujúci vplyv, význam pre ďalší vývin, niečí osud; syn. osudový: príbeh o osudnom stretnutí a nehynúcej láske; veríte v osudnú náhodu?; ďalšie zdržanie by mohlo mať osudné následky; urobiť jedno z najosudnejších rozhodnutí; Sami pre seba musíme urobiť ten osudný prvý krok. [Sme 1994]
◘ fraz. [nastal/prišiel] osudný zlom okolnosť, ktorá má rozhodujúci význam pre ďalší vývoj; osudná chvíľa dianie, ktoré má rozhodujúci význam pre ďalší vývoj; osudná chyba al. osudný omyl nesprávne konanie so zlými, obyč. nenapraviteľnými následkami

---

osudovo prísl. 1. 2. st. -vejšie ▶ vyplývajúc z osudu, predurčenej budúcnosti; majúc podstatný, rozhodujúci vplyv na niečí osud, život, fatálne: o. dôležité chvíle; o. sa zaľúbila; o. vstúpil do jej života; prostý človek o. spätý s prírodou; život hrdinov je o. predurčený; možno sa o. mýliš; obec najosudovejšie zviazaná s povstaním; pozemský život je iba krátkou, i keď osudovo dôležitou epizódkou [Anton Hlinka]; Minulosť vrhá dlhé tiene do života postáv a osudovo motivuje ich konanie. [InZ 2001]
2. ▶ veľmi nepriaznivo, bolestne zasahujúc niekoho, niečo, ťažko: o. skúšaný slovenský národ; tieto udalosti o. zasiahli do ich života; táto skúsenosť ho o. poznamenala; niektoré problémy sa o. ťahajú cez niekoľko generácií

---

osudovosť -ti ž. ▶ osudová predurčenosť diania, fatálnosť: o. smrti; o. okamihu; oná o. ľudského žitia; neverím v takúto o.!; viera v o. čísel; charakteristickým znakom gréckej literatúry je o.; Koľko osudovosti býva v ľudskom živote! [M. Zelinka]

---

ošudiť -dí -dia (ne)ošuď! -dil -diac -dený -denie dok. hovor. expr. 1. (koho, zried. čo (čím)) ▶ vedome sa dopustiť voči niekomu podvodu al. klamstva, oklamať, podviesť; syn. ošvindľovať: zámerne o. ľudí rečami, sľubmi; akokoľvek umne budeš klamať, jeho neošudíš; Nebude treba vymýšľať, ako koho ošudiť, akým fígľom prekabátiť. [P. Karvaš]
2. (koho (o čo)) ▶ pomocou klamstva, podvodu spôsobiť nejakú stratu, ujmu, pripraviť o niečo, okradnúť; syn. ošvindľovať, ošmeknúť: chcel o. o majetok svoju tetu; trikrát prerátal účet, či nás neošudili; ošudil o peniaze vlastného brata; Koláč z obchodu je pre zákazníkov, ten, čo si upečieme doma, je pre nás, a seba predsa neošudíme, pre seba robíme kvalitne. [Slo 2008]
▷ nedok. ↗ šudiť

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

osudie, -ia str. nádoba al. schránka na hlasovacie lístky, žreby

---

osudný príd. spôsobujúci zlom, zvrat (obyč. nepriaznivý), majúci rozhodujúci, mimoriadne dôležitý význam pre ďalší vývoj;

niekedy i tragický, nešťastný: o. deň, rok, o-á chvíľa. o-á chyba, o. omyl; o. krok, čin, o-é slovo; o-á známosť (Zúb.);

osudne prísl.: o. sa zmýlil (Urb.);

osudnosť, -ti ž.

---

osud, -u m.

1. zhoda okolností, ktorá pôsobí v prospech al. neprospech niekoho; v idealistickom chápaní nadosobná sila, ktorej všetko nevyhnutne podlieha a ktorú človek nemôže vôľou prekonať: osud, veľký majster vo vynachádzaní najprekvapujúcejších náhod (Zúb.); Zlý osud ich rozdvojil. (Tat.); akýsi neúprosný osud (Chorv.); pren. Či žehná ti a či bije ťa ruka osudu (Laz.) či sa ti dobre vodí al. zle

● ponechať niečo, niekoho (svojmu) o-u nestarať sa o niečo ol. o niekoho; spoliehať sa na o., odovzdať sa do vôle o-u zastať pasívnym, nečinným, apatickým: o. ho bije zle sa mu vodí, má trápenie, ťažkosti; stihol ho osud (Krno) stalo sa mu nešťastie; o. mu praje dobre sa mu vodí; irónia o-u zhoda okolností, ktorých výsledok je opak toho, čo si človek želá;

2. (často v mn. č.) životné poslanie, určenie, životné okolnosti, údel: priaznivý o. (Al.); len sa zmieriť s naším trpkým osudom (Zúb.); ľudské o-y (Hor.); životné o-y Kalinčakove (Mráz); máme rovnaký osud (Jes-á); nezareptal proti svojmu osudu (Kuk.)

● neujde svojmu o-u nevyhne sa tomu, čo ho čaká;

3. podmienky ďalšej existencie, budúcnosť: Sám rozhoduje o svojom osude. (Zúb.) Každá žena sa triasla o svoj osud. (Jes-á) Pre seba si ona predstavuje druhý osud, druhú budúcnosť. (Kuk.)

● kniž. vziať (svoj) o. do vlastných (svojich) rúk pričiniť sa o lepší život, o lepšiu budúcnosť; môj o. je v tvojich (jeho, jej) rukách som od teba (od neho, od nej) závislý, ty o mne rozhoduješ (on, ona o mne rozhoduje); spečatiť o. niekoho, niečoho rozhodnúť o niekom, o niečom (obyč. v neprospech niekoho, niečoho); o. niekoho, niečoho je (bol) spečatený je rozhodnuté (rozhodlo sa) o ňom

---

ošudáriť, -i, -ia dok. nár. expr. (koho) oklamať, podviesť: Ošudárili ho a vyškerili mu zuby (Kuk.)

---

ošudiť, -í, -ia dok. hovor. expr. (koho) oklamať. podviesť: Hľadel ošudiť kde koho mohol (Fr. Kráľ); o. sám seba (Rys.)

---

šudiť, -í, -ia nedok. hovor. pejor. (koho, čo i bezpredm.) klamať, podvádzať: Sľúbi, že už bude dobrý, a bude ťa šudiť ďalej. (Jégé) Šudiť vedia svoj národ, božskí mendíci. (Jes.) (Sýkora) kupčí, klame, šudí. (Kuk.);

dok. ošudiť

osúdenec m. osudom určený budúci manžel (napr. pri hrách dievčat): osúdenec (Bytča); osúdzeňec (Bošáca TRČ)

---

osúdenica ž.
1. nevesta, určená ženíchovi osudom: Tá moja osúdzenica že ma čaká (V. Rovné BYT); osúdzeňica (Bošáca TRČ)
2. dievka, s ktorou (kedysi) chodil manžel a ktorá má (podľa povery) na svedomí ťažký pôrod manželky: osúdenice (Val. Belá PDZ)
3. druh rastliny, bot. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum): osúdzeňica (Bošáca TRČ)

---

osud m. (osúd) zhoda okolností pôsobiaca na život človeka (podľa povery riadená vyššou silou), predurčenie; priebeh života, život: To uš takí osút, každieho ďesik tá smrť čaká (Dol. Lehota DK); To je muoj osut (Bobrovec LM); To už bov jeho osút (V. Bielice TOP); A to takí osut človeka čaká (Dl. Pole BYT); A tedi, ke_dzme prišli domó z muziki, ňevem, či je to uš takí osut, mama ma zaz zbili (Lapáš NIT)

---

ošidziť p. ošudiť

---

ošudiť i ošudiariť dok. (ošidzit)
1. csl, miest. zried. expr. podviesť, oklamať: Poriadňe ma ošuďiu̯ (Bobrovec LM); Poriadňe ma veru ošuďiu̯ s tou kravou! (Košťany n. Tur. MAR); Mama, Jano ma zase ošuďiareu̯, zau̯ si ťen velkí kus koláča (Pukanec LVI); Teba téš každí ošidzí (Záh. Bystrica BRA); Nedaj sa ošidzit! (Brodské SKA); To sa roznésu̯o, pravda, co jak ošidziu̯ ten pitlák teho čovieka (Dojč SEN); Krčmári, to sú ci pačmagi, jag vidzá, že si trošku nacmúraní, aňi ňevieš, jako ca ošudzia (Papradno PB); Zaz ho ošudáril! (Lukáčovce HLO); Ta ce tote handľariska poradňe ošudziľi (Terňa SAB)
F. ošidziu̯ rit (Kunov SEN) - pejor. zvracal
2. gem udrieť, zraniť: Na bani ho ošudžilo (Nandraž REV); Drevo ho ošudilo (Rochovce ROŽ); Ruku som si pri dreve ošudžeu̯ (Rybník REV)

osudie s
1. riad, nádoby na tekutiny al. na sypké hmoty: byla pryprawena hognost drahych krmy podle welebnosty kralowske sláwy a kryti bili stolowe ozdobeny repicemy, čjssemi, konwemi y gjnjm osudim a nadobym zlatym (HI 18. st)
2. pohlavný úd, pohlavné orgány: ga se domnjwam, že ten dobry Costerus bil tež geden s tohoto počtu, kterj neumely wladnuty swjm osudjm w swatosty a w poctiwosty (WO 1670); tat gest zagiste wule božj, aby umel geden každy z was swim osudim wladnuty w swatosty a prawosty (Le 1730); abj ste se zdrzowalj od smilstwa a abj umel geden každj z was swjm osudjm wladnutj w swatostj a w poctiwostj (CS 18. st)

---

osúdiť dk
1. práv koho (na čo) odsúdiť niekoho, vyniesť rozsudok nad niekým: pakli by rzekel ranieny czlowiek k tomv, ktoz ho ranil: Chczy to na tobie bogem mstiti, a toho by nemohl vcziniti a dokonati pro swu nemocz, magi geho osuditi do tey chwile, ze on sam moczy bude ten boy dokonati; negma hledati, kterak by gednoho gmiel osuditi, nez by prwe byl przeswieczeny a przemozeny (ŽK 1473); w czemkoly geho (vinníka) prawo osudy, pani moc panu hagtmanowy daly, ze by to mohl wzyty na nem (s. l. 1611); gestlize bi takowy ribar gynde riby prodawal a w tom by byl postyzen, powynen bude p. Revai Istvan prawo daty z neho osudity, a tak aby byl potrestan (ILAVA 1668); a osobitne Orgeska Jano, obywatel hornotisowskj, osudeny gest na geden nemeckj zlatj (T. POLE 1724); cokolwek podle pobehu prawa kraginszkeho za slussne a sprawodliwe osuditi rača, na to wsseczko pristati dobrowolne zaslibugem (TRNAVA 1730)
L. o. koho o hrdlo, na smrť vyniesť na niekým rozsudok trestu smrti: Martin Wantrubak pri prwssem prawe byl ozuzeny o hrdlo strani zamordowany towarisse w kartach (ORAVA 1644); mnozy sjce prawy, že se donho (do jazera) wrhl Pilat, kteryž Krysta bil na smrt osudil (KCS 18. st)
2. práv čo komu rozhodnúť podľa práva v prospech al. v neprospech niekoho, prisúdiť niečo niekomu: y pocztiwe prawo to gemu wedle swedomy osudilo, ze ten Mrwa Michal ma ty lazy vziwaty y geho potomkowe (SLIAČE 1582); čo mu (zlodejovi) prawo osudy, a aby pan hagtman podle toho chodyl (s. l. 1611); osudily sme ponegprwe panu viceispanowy gednu lissku (T. POLE 1724)
3. čo (skrze čo) zhodnotiť, posúdiť niečo: to Wassye Mylosty samy dobre mozieczie osudzycz, zie mogi podany z Wogendryssla su dobry skutek vczinily (MARKUŠOVCE 1565); podekowany činym, ze račyla sl. stolica nekterych panoch richtaroch wislat a tu otázku skrz stratenu chartabianku dat osudit (LIPTOV 1772)
4. čo komu (o nadprirodzenej sile) neodvolateľne rozhodnúť, stanoviť, prisúdiť: (Boh) ovtzom szvojim osúdzi siwot vetsni a kozám vetsné zatratzenyé (MCa 1750); osudzovať ndk k 1: ponewadz geden bywssy legitime certificuwanj k prawu se nepostawyl, osuzuge se in flor 4; druhi, gestli prisahu newykona, osuzuge se in flor 20 (ILAVA 1660)

---

osud m
1. priaznivá al. nepriaznivá zhoda okolností; náb životný údel vopred určený niekomu nadprirodzenou silou: fatum: osud, uloženi boží (VTL 1679); proč trefil práwe nás tento smutny neprjzniwy osud (HRANOVNICA 18. st); fatum, decretum: osud (PD 18. st)
2. práv rozsudok, súdne rozhodnutie, odsúdenie: pakli by (rany) nebyli smrtelne, tedy odpowieda geden wedle osudu a ginssy odeydu bez winy; kdoz by zabil gednoho, ktoz by pokoy russyl, ten nepropadne osudu, gestli sam sedm toho przeswiedssiti muoze, ze ge to vczynil na otiekani a ze gest pokoy zrussyl (ŽK 1473)
3. práv pokuta (obyč. peňažná) stanovená súdom al. vrchnosťou: zaluge-li pacholek na sweho pana o swuoy nagem zasluzeny przed prawem, tedy ten pan propadne ffoytowi osud a ma pacholku ten den zaplatiti; ktoz posege roli ginssyho czlowieka, ma gemv sskodu platiti wedle prawa a propadne osud (ŽK 1473); pan ispan welmy potrebuge tich penezj, protož wam roskazugem, ay z uradu meho napominam pot osudem f 24, kteri by kolwek richtar na tuže pregmenowanu nedely neprenesl (peniaze) do meho domu (MACHALOVCE 1627)

---

osudný príd
1. kt. má rozhodujúci význam pre niečí osud, osudový: fatalis: osudný (PD 18. st)
2. kt. znamená zlom, zvrat, (obyč. nepriaznivý): (Daniel Adam Veleslavínský) mnoho také pjsse o klimakteryckých neb osudnjch letech (TiS 1788 med) o prechode, klimaktériu; -e prísl k 1: fato, fataliter: osudně (PD 18. st)

---

osudok [-ok, -ek] m
1. práv právoplatné rozhodnutie, rozsudok: Mrwa Michal ma ty lazy vziwaty jak y zde geho susedy bes wsseczkeho a osudku tichto dobrich lidy, aby geho zadny w tom nehamowal (SLIAČE 1582)
2. osud, údel: fatum, decretum: osud, osudek (PD 18. st)

---

osudzovanie [-í] s rozširovanie nepriaznivej mienky, názoru o niekom, odsudzovanie niekoho: gestli by se techdi na nektereho (člena cechu) prezwedelo nesprawedliwe pomluwanj a osudzowanj starssjch, pokuty zložj denarow 10 (CA 1791)

---

osudzovať p. osúdiť

Osud Osudek osuďení Osuďeňí Osuďí Osuďíčko osuďiť

osudie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	osudie
G	(bez)	osudia
D	(k)	osudiu
A	(vidím)	osudie
L	(o)	osudí
I	(s)	osudím

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	osudia
G	(bez)	osudí
D	(k)	osudiam
A	(vidím)	osudia
L	(o)	osudiach
I	(s)	osudiami

---

osudie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	osudie
G	(bez)	osudia
D	(k)	osudiu
A	(vidím)	osudie
L	(o)	osudí
I	(s)	osudím

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	osudia
G	(bez)	osudí
D	(k)	osudiam
A	(vidím)	osudia
L	(o)	osudiach
I	(s)	osudiami

---

osudie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	osudie
G	(bez)	osudia
D	(k)	osudiu
A	(vidím)	osudie
L	(o)	osudí
I	(s)	osudím

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	osudia
G	(bez)	osudí
D	(k)	osudiam
A	(vidím)	osudia
L	(o)	osudiach
I	(s)	osudiami

---

osudie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	osudie
G	(bez)	osudia
D	(k)	osudiu
A	(vidím)	osudie
L	(o)	osudí
I	(s)	osudím

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	osudia
G	(bez)	osudí
D	(k)	osudiam
A	(vidím)	osudia
L	(o)	osudiach
I	(s)	osudiami

---

osudie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	osudie
G	(bez)	osudia
D	(k)	osudiu
A	(vidím)	osudie
L	(o)	osudí
I	(s)	osudím

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	osudia
G	(bez)	osudí
D	(k)	osudiam
A	(vidím)	osudia
L	(o)	osudiach
I	(s)	osudiami

---

osudie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	osudie
G	(bez)	osudia
D	(k)	osudiu
A	(vidím)	osudie
L	(o)	osudí
I	(s)	osudím

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	osudia
G	(bez)	osudí
D	(k)	osudiam
A	(vidím)	osudia
L	(o)	osudiach
I	(s)	osudiami

---

osud
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	osud
G	(bez)	osudu
D	(k)	osudu
A	(vidím)	osud
L	(o)	osude
I	(s)	osudom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	osudy
G	(bez)	osudov
D	(k)	osudom
A	(vidím)	osudy
L	(o)	osudoch
I	(s)	osudmi

---

osud
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	osud
G	(bez)	osudu
D	(k)	osudu
A	(vidím)	osud
L	(o)	osude
I	(s)	osudom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	osudy
G	(bez)	osudov
D	(k)	osudom
A	(vidím)	osudy
L	(o)	osudoch
I	(s)	osudmi

Priezvisko OSUDSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

---

Priezvisko OSUDSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

osudný: ^{→speex →vorbis}

---

osudový: ^{→speex →vorbis}

---

osud: ^{→speex →vorbis}

aký osud nás čaká ≈ sort qui nous attendait
cítil zodpovedným za osud ≈ sentait responsable du sort
keď tu osud, ktorý ≈ quand la fatalité qui
ktoré stihol jej osud ≈ qui partageaient son sort
mi záleží na osude ≈ m'importe le destin
môj osud takým krutým ≈ si cruel mon sort
právo rozhodnúť o osude ≈ le droit de décider du destin
záleží na osude diamantu ≈ importe le destin du diamant
...

a sestrin osud mu ≈ a sestřin osud mu
dámy a páni, osud ≈ dámy a pánové, osud
matkin a sestrin osud ≈ matčin a sestřin osud
medzi osudom Adama Slávika ≈ mezi osudem Adama Slavíka
osud a prijala dýku ≈ osud a přijala dýku
osudom Adama Slávika a ≈ osudem Adama Slavíka a
osud rytierov Galahada a ≈ osud rytířů Galahada a
osudy misionárov a všetky ≈ osudy misionářů a všechna
...

Áno, Boh alebo osud ≈ Yep, God or fate
budúcnosť a osud na ≈ future and fate on
Jeho osud je teraz ≈ His fate is now
Jej osud je teraz ≈ Her fate is now
lesy a ich osud ≈ woods and their fate
na osud alebo na ≈ to fate, or to
osud a jeho matka ≈ fate and his mother
Osud je väčší ako ≈ Destiny is larger than
...