Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj subst

počet -čtu m.

1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov); (ľudí) bez p-u veľmi veľa; zišli sa v plnom p-e všetci; p-om malá skupina

2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: diferenciálny p., p. pravdepodobnosti

byť iba do p-u figurovať iba formálne;

početný príd.

1. počtom veľký: p-á rodina

2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;

početne prísl.: p. malý oddiel;

početnosť -i ž. počet, množstvo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
počet ‑čtu m.; početný; po­četne prísl.; početnosť ‑i ž.

početne 2. st. -nejšie prísl.


početnosť -ti ž.


početný -ná -né 2. st. -nejší príd.


počet počtu pl. N počty m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-et/195482±438 1.99: substantíva m. neživ. N+A sg. 149032→149135
+80
−53
svet/48078 počet/38048 rozpočet/6633 účet/6462 predmet/6153 internet/5637 podnet/4175 výlet/3611 výpočet/3142 let/3067 kvet/2452 kabinet/1900 námet/1699 (129/18078)

-jšie/199961 1.19: adjektíva ž. N pl. 2+3. st. 9321 dôležitejšie/575 častejšie/545 krajšie/536 významnejšie/345 silnejšie/256 lacnejšie/173 podrobnejšie/170 známejšie/164 výraznejšie/164 zaujímavejšie/123 vhodnejšie/120 vážnejšie/112 zložitejšie/94 prísnejšie/92 úspešnejšie/91 výhodnejšie/86 modernejšie/81 chudobnejšie/79 rôznejšie/78 kvalitnejšie/78 pevnejšie/74 náročnejšie/74 cennejšie/69 účinnejšie/68 závažnejšie/67 početnejšie/65 rozsiahlejšie/64 vzácnejšie/63 rýchlejšie/63 jasnejšie/63 priaznivejšie/61 nebezpečnejšie/54 (870/4574)

-né/1848429±215 1.84: adjektíva m. neživ. N+A pl. 1. st. 295162±25 ostat/6748 finanč/6671 posled/5876 vlast/5767 základ/5755 podob/5067 potreb/3447 osob/3135 pl/2798 hlav/2652 rozlič/2596 pracov/2234 vhod/2099 zdravot/2094 spoloč/2048 sil/1995 drob/1948 cen/1944 slneč/1886 rodin/1817 vnútor/1742 mož/1685 význam/1622 odliš/1608 národ/1599 pek/1548 bež/1509 obchod/1473 medzinárod/1463 červe/1392 život/1370 vzájom/1363 pres/1337 skutoč/1331 zahranič/1314 súčas/1287 vianoč/1273 študij/1241 prírod/1220 tradič/1211 dreve/1184 jas/1181 moder/1165 staveb/1136 odbor/1115 hudob/1100 kvalit/1098 investič/1095 dostup/1075 zele/1063 nevyhnut/1054 pôvod/1050 verej/1047 výrob/1043 schop/1032 pev/1006 trest/1004 nádher/995 peňaž/994 výraz/987 prísluš/977 teles/971 samostat/967 súkrom/957 voľ/948 informač/942 kamen/901 jem/874 počet/873 fareb/845 vod/843 úspeš/838 výbor/834 doprav/810 noč/797 bezpečnost/791 prirodze/774 všeobec/759 let/752 nároč/750 nebezpeč/729 závaž/723 nasledov/720 prítom/717 striebor/695 dneš/693 cirkev/692 faloš/691 samot/690 duchov/689 več/688 viditeľ/686 nepríjem/673 (2994/150284)

-tné/199207±40 1.30: adjektíva ž. A pl. 1. st. 24576 vlastné/4982 ostatné/2667 životné/1532 zdravotné/648 kvalitné/617 bezpečnostné/610 letné/590 nevyhnutné/487 početné/480 podstatné/454 parlamentné/413 samostatné/411 osobitné/381 (384/10304)

-tné/199207±40 1.36: adjektíva m. neživ. N+A pl. 1. st. 43289 ostatné/6748 vlastné/5767 zdravotné/2094 životné/1370 kvalitné/1098 nevyhnutné/1054 trestné/1004 samostatné/967 početné/873 bezpečnostné/791 letné/752 samotné/690 platné/643 (416/19438)

-tné/199207±40 1.26: adjektíva s. N+A pl. 1. st. 15538 vlastné/4463 ostatné/2028 bezpečnostné/893 samotné/314 početné/294 podstatné/285 kvalitné/251 trestné/249 osobitné/249 smutné/230 nevyhnutné/213 samostatné/197 zdravotné/193 (339/5679)

-tné/199207±40 1.58: adjektíva ž. N pl. 1. st. 25271 ostatné/4191 zdravotné/1069 životné/1037 parlamentné/858 vlastné/786 samotné/729 bezpečnostné/652 početné/645 nevyhnutné/643 letné/589 kvalitné/492 ochotné/490 samostatné/481 podstatné/432 smutné/285 (389/11892)

-t/1435200±5655 1.76: substantíva m. neživ. N+A sg. 827210→825293
+1370
−1412
život/104632 svet/48078 pocit/41536 počet/38048 štát/25025 list/22323 fakt/19624 projekt/18968 text/16736 rast/15642 trest/11451 šport/10820 byt/9610 (1139/442800)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatýčastý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípadveľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvopočetnýkniž. neprebernýexpr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásobyvýdatný (hojný a akostný) • štedrýsporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážďúrodnýkniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zemexpr.: premnohýprehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)


hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cestosúdržnýodb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztokkniž. hutný: hutný dymnevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkaninaprihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustáexpr. prehustý (veľmi hustý)

2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujnýbohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná trávahojnýpočetnýveľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieťnepriechodnýnepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales


masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


počet 1. p. množstvo 1 2. p. účet 1


účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účetfaktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúruzastar. počet

2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účetkonto: pripísať na konto

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

počet, -čtu m.

1. množstvo, obyč. vyjadrené číslom: veľký, malý p., maximálny, minimálny p., úhrnný p.; zvýšiť, znížiť p. (napr. výrobkov); dostatočný, úctyhodný, slušný p.; presný, ľubovoľný p.; okrúhly p. približný; celkový p.; pekný, hojný p. veľa; bez počtu (napr. ľudí) veľmi veľa; v plnom p-e (napr. zísť sa, zhromaždiť sa) všetci; p. obrátok; p. účastníkov, členov, obyvateľov; chýbať do p-u; Ani na počet nás nie je málo (Hor.) čo do počtu. Majetok sa mu množí, že počtu nevie (Ráz.) nevie ho spočítať. Zásluhám mu počtu nie je (Hviezd.)veľa zásluh. Počtom malí, ale duchom veľkí. (Jes.)

2. zastar. účtovanie, vyúčtovanie: Neprišiel dávať počet, čoho bolo koľko. (Kuk.) Nemáte práva počty z krokov mojich požadovať. (Kal.) Bral nás na počet o našich voličoch (Taj.) na zodpovednosť. Kráľ robil počet s manželkou svojou (Kal.) účtoval.

bibl. skladať p., vydať p. z niečoho zodpovedať sa zo svojho konania, účtovať, vyúčtovať;

3. mat. v názvoch rôznych matematických postupov: úrokový p., p. pravdepodobnosti, infinitezimálny, diferenciálny p.; vektorový p.


početný1 príd.

1. hojný čo do počtu, čo do množstva: p-á rodina; p-é poslucháčstvo;

2. čo do počtu, týkajúci sa počtu, čo do množstva: p-á väčšina; p-á prevaha; p-á presila (Jil.);

početne prísl. čo do počtu: p. ich je málo; p. slabá skupina;

početnosť, -ti ž. veľký počet, množstvo: sila nespočíva iba v p-i


početný2 príd. zastar. počtový, počtársky, počítací: p. výkon, úkon počtový; p. súhrn počtový; p-á pomôcka počítacia

počet m. číselne vyjadriteľné množstvo: Do poľa ke_dzme otchádzaľi, bralo sa chľie_podľa počtu, koľko náz bolo (Ležiachov MAR); Pre počed mojích súrodencóf sen sa mosel dozd mladon veku ženit (Myslenice MOD)
F. ani počtu tomu neni! (Lukáčovce HLO) - je toho veľmi veľa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

početí p. počatie


počet m/ž, počta ž
1. množstvo, obyč. vyj. číslom: oznamujem vam, zie vedeme poceth drabuow okolo 8 a neyaky poczet vozou (BOLERÁZ 1543 SLL); odsylam gych (trámy) w pocztie ssest (BYTČA 1601); blaznow nekonečny počet gest (MS 1758); zabigalo se sto yalowyc, yunce w rowném počtu (PT 1778)
L. bez, neni, nemá p-u o veľkom množstve, mnohokrát: ne geden raz, ale bez počtu odpornim byl (DuH 1723); ssedesát gest králownych a osemdesát naložnic a ďeweček nenj počtu (KB 1757); innumerabiliter: nespočitedlňe, bez počtu (KS 1763); mudrost Boha nemá počtu (BlR 18. st); p. koho, čoho o určitom množstve, spoločenstve: w pocžet a w zhromaždeny messteninow gest vweden (P. ĽUPČA 16. st); gedneho z počtu prysažnych (SLIAČE 1602); abychom ho do počtu messtanow prygaly (S. ĽUPČA 1619); excludugem ta a wymazuwam z počtu mych dytek yako takoweho lotra (PREŠOV 1666); prečytagme, kolik w meste, kolik w osadach lidu máss a wezmúce do počtu, ten spyssme (PT 1778)
2. gram gramatické číslo: de numero: o počtě (DM 1780)
L. gednásobný počet singulár; wjcnásobný počet plurál; dwognásobný počet duál (DM 1780)
3. mat číselne vyjadrené množstvo, číslo: umenj počtuw počty rata (KoB 1666); každa počet ze ssest aneb wýc cyfer rozdeluge sa od praweg ku leweg strane na cžástky (PrP 1780); aby summa s slowmi radegi nežli počtem, aneb čoss neglepsse gest, obogim sspussobem, to gest y počtem y slowmi poznamenana byla (WZ 1797)
L. počet tá, která skrz rozmnoženj wychádza, menuge sa produkt neb wywedená počet (PrP 1780) násobok; cžas zlamanyma počtami wyznačiti (SO 1785) zlomkami; umenie p-ov matematika: umenj počtuw počty rata (KoB 1666)
4. mat číselný znak, číslica: z položených zde cifrúw, figúr, numerúw aneb počtúw wssecko počtowánj powstáwá a gedenkaždý počet tolko platj, kolikeré mjsto drží; po dwúch čárkách dole včinených zase nad sedmým počtem v wrchu postaw 2 a bude znamenati bilioni (LU 1775)
5. poradie: swedek w počtu druhi rozprawal swedkowj (D. JASENO 1754)
6. i pl počty mat matematika, aritmetika: geden oktylion podle w počtech dokonalých mjstrú dúmnenj tak mnoho znamená, že počet pjsku morského přewýssuge (LU 1775); dagte ditki wasse mudrim ludgom gich winaučit w umeni, čitani, w pisme a počtoch (SJ 1797); arithmetica: počet (PD 18. st)
7. počítanie, počtovanie; účtovanie: rattio: počet, počtowánj (KS 1763); penjz tenže Mikulas ani do počti, ani pod počtow, ani po počte newiznal (PONIKY 1793)
8. výsledok počítania, výpočet: (Slnko) dle počtu hwezdaruw sto sesdesat ssest rázu tolke ge gako Zem (PP 1734)
L. astron zlatý počet zaležj w 19 letech, nebo po 19 let nowj a plnj měsycowe zase na ten den padagj, na kterymž pred 19 roky boli podani (NK 1717)
9. súpis, zoznam: povinni su dati padesatu dojnu ovcu i z mladym jahniatkem vedle počtu a popisu takoveho horniho dobytka (LIKAVA 1625 U2); swati Pawel w dnessneg swateg episstole pripogil obssirni počet mnohich skutkow a cznosti (TC 1631)
10. vyúčtovanie (obyč. v spojení so slovesami): s toho mi nedali penieze ani pocztu (ŽK 1453); ode mne pana meho racionistowe poczeth bralj (PRÍBOVCE 1565 KL); pri skladanj počtúw (RUŽOMBEROK 1598); nepowinnen bude ani on, ani potomcy počet widawati, czož mu gest pri oddawany pocžtuw acceptowano; poriadnu pocžet oddal (P. ĽUPČA 1614; 1622; 1719); kdy se počet robyl z werytelem meskym (PUKANEC 1728); do obvzlaštneho registru, z ktereho bude ratung neb počet klasti, ma jse poradne poznamenati (MB 1759); učinila se počta z richtarstwi Michaele Szmik (TISOVEC 1790 CM); pren náb o poslednom súde: ostru welmi počet Búh bude nekdy žadati (SK 1697); twrdu panu Bohu počet odwesti (LKa 1736); (Boh) čloweka ku počtu poslednimu potahuge (CS 18. st)
11. písomný doklad o vyúčtovaní, hospodársky denník, register: zadneho poctu na ty zeme neny (SKLABIŇA 1601); čo prw dawali, najde sa w počtoch Gich Oswicenosti panow obidwuch (JASENICA 1710); z duochodkow a intrad kolko k rukam prijal anebo vynaložil, spravedlivy počet a rachunek učinil a od sebe vydal (MB 1759); protocolla pak obecné gako tež ag počty gakékolwek bedliwe a oprawdowe wgest budem (PONIKY 1793); -ný, -ový príd k 1: decuria senatoria: z deset osob počtowá radda (KS 1763); wogstwý obkličowalo pannu z domagšími a timi, kterí bili neb nagpočetňegší, neb nagpotrebňegší (BR 1785); k 2: numery od 1 až do 90 we swem pocetnem rade (Kur 1796) v číselnom rade, v poradí
L. početní slowa (MZP 1696 gram) číslovky; menowatel početnj (DM 1780 gram) základná číslovka; k 7: rationalia: početny aneb počtowá kniha (KS 1763)
L. p. groš, peniaz guľka na počítadle: calaculi (:abaculi:) pečetne groše (KoB 1666); abaculi: početné penize (KS 1763); p. stôl, stolček, p-á tabuľa stôl na počítanie, účtovnícky stôl: (počítať) skrze početne groše na početnem stole (KoB 1666); abacus: početnj tabule (FO 1737); abacium: početny stolček (KS 1763); k 10: zebj hnedky we swatky poctowe penize sem ke mne wyprawyly (SÚĽOV 1667)
L. p-á kniha, knižka hospodársky, účtový denník: pat rimskjch ma se zrazit z teg resstantie, kteru ge mu obec dlužna a zapysana gest w knize poctoweg (ŽILINA 1701); purgkrabiho powinnost bude, aby on pocžtowe knižky držel (TRENČÍN 1716); codex: kniha početnj, počtowé knihy, knihy prigmu a wydánj (WU 1750); p. služobník, úradník hospodársky správca: gedenkaždi officir a pansky služebnik počtowj z prigmu a widany duchoduw panskich počty dati powinnen gest (TRENČÍN 1716); ga som gesste za padesat zlatich bes wssetkeho accidensu žadnemu panu počtowim uradnjkom nebol (ROVŇANY 1755)


početnícky príd mat číselný, počtový:
L. p-a cifra číslica: daly lebku wymalowatj z nekolikami cyfframi početnjckými (MP 1718); tabulku s několikami cyffrámi početnickými (SRo 1766)


početník m kto počíta, ráta, účtovník: a rationibus: početnik, rachownik (KS 1763); calculator: početnik (DSL 18. st)


početný p. počet


počta1 p. počet


počty p. počet

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

desíťiťisíc počet desíťiťisíc počet Početňica Početňica Početňice Početňice Početňictwí Početňictwí Počet_1 Počet Počet_2 Počet

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

počet
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počet predkolení zatvorila. Najvyšší počet expozícií bol 74. „Nájdite si
G (bez) počtu krajiny umožní prežívanie väčšieho počtu živočíšnych druhov, čím sa rozšíri
D (k) počtu osobou prináša prístup k väčšiemu počtu respondentov. Zaručenie
A (vidím) počet po dvoch kolách na konte plný počet bodov Arsenal Londýn a Šachtar
L (o) počte tu aj dnes, ale už to nie je v počte zmlúv, ale vo výške cieľových
I (s) počtom tímov a ocenia firmu s najväčším počtom súťažiacich. Na lokálnej úrovni
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) počty dvaja maséri. Podvečer sa tieto počty zmenili, do Pekingu prileteli
G (bez) počtov vzhľadom i na ďalšie narastanie počtov týchto, vznikajú určité problémy.
D (k) počtom na to, že sme vďaka vysokým počtom členov schopní realizovať veľké
A (vidím) počty nemôže s čistým svedomím zvyšovať počty žiakov v triedach, plytvať na
L (o) počtoch tomto období zdržujú vo väčších počtoch práve v týchto miestach. V úsekoch
I (s) počtami už na rošte, alebo z diviny. S počtami hostí nemám problémy. Večer si

početnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) početnosť
G (bez) početnosti
D (k) početnosti
A (vidím) početnosť
L (o) početnosti
I (s) početnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) početnosti
G (bez) početností
D (k) početnostiam
A (vidím) početnosti
L (o) početnostiach
I (s) početnosťami

početnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) početnosť
G (bez) početnosti
D (k) početnosti
A (vidím) početnosť
L (o) početnosti
I (s) početnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) početnosti
G (bez) početností
D (k) početnostiam
A (vidím) početnosti
L (o) početnostiach
I (s) početnosťami

početnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) početnosť
G (bez) početnosti
D (k) početnosti
A (vidím) početnosť
L (o) početnosti
I (s) početnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) početnosti
G (bez) početností
D (k) početnostiam
A (vidím) početnosti
L (o) početnostiach
I (s) početnosťami

početnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) početnosť
G (bez) početnosti
D (k) početnosti
A (vidím) početnosť
L (o) početnosti
I (s) početnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) početnosti
G (bez) početností
D (k) početnostiam
A (vidím) početnosti
L (o) početnostiach
I (s) početnosťami

početnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) početnosť
G (bez) početnosti
D (k) početnosti
A (vidím) početnosť
L (o) početnosti
I (s) početnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) početnosti
G (bez) početností
D (k) početnostiam
A (vidím) početnosti
L (o) početnostiach
I (s) početnosťami

početnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) početnosť
G (bez) početnosti
D (k) početnosti
A (vidím) početnosť
L (o) početnosti
I (s) početnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) početnosti
G (bez) početností
D (k) početnostiam
A (vidím) početnosti
L (o) početnostiach
I (s) početnosťami

početnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) početnosť
G (bez) početnosti
D (k) početnosti
A (vidím) početnosť
L (o) početnosti
I (s) početnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) početnosti
G (bez) početností
D (k) početnostiam
A (vidím) početnosti
L (o) početnostiach
I (s) početnosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a určité, počet, proporcia et déterminé, nombre, proportion
môže prijať veľký počet peut recevoir un grand nombre
nie, lebo pre počet non, car pour un nombre
počet člnov, aby sa nombre d'embarcations pour
počet dôstojníkov a námorníkov nombre d'officiers et de matelots
počet lodí, dokonca aj nombre de bâtiments, même
počet na dvesto mužov nombre à deux cent hommes
počet, proporcia, harmónia, vzdoruje nombre, proportion, harmonie, résiste
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu