Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

predaj -a m. výmena tovaru za peniaze, predávanie, op. kúpa: p. potravín, obuvi, domu; p. vo veľkom; mať niečo na p.;

predajový príd.

---

predajca -u mn. -ovia m. inštitúcia, osoba, kt. sa zaoberá predajom, predávaním, díler: vybrať si p-u, ponuka p-u

---

predajňa -e ž. miestnosť, kde sa predáva: p. potravín, obuvi; pojazdná, ambulantná p.

---

predajný príd.

1. týkajúci sa predaja: p-á cena, p-é družstvo

2. kt. je na predaj: (ne)p. exemplár

3. dajúci sa získať (peniazmi): p. človek, p-á žena, p-á tlač;

predajnosť -i ž.

---

predák -a mn. -ci m.

1. vedúci prac. skupiny

2. kto zaujíma význačné, popredné miesto: politickí, odboroví p-ci;

predáčka -y -čok ž.

---

pred Kr. skr. pred Kristom (pri udávaní letopočtu)

---

pred, predo (v spoj. predo mňa/mnou, predo dvere/-mi, predo dňom) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie na prednú stranu niečoho, niekoho, op. za: postaviť sa p. katedru, p. žiakov, vyjsť p. dvere, pozerať p. seba

2. účel, cieľ: postaviť p. súd, predvolať p. komisiu, p. výbor

B. s I vyj.

1. miesto na prednej strane, spredu niečoho, niekoho, op. za: stáť p. bránou, p. domom, p. žiakmi; zaiskrilo sa mu p. očami

2. predchádzanie v čase al. v poradí, op. po, za: p. chvíľou, p. rokom, p. príchodom; byť p. svadbou, p. skúškou; stáť p. niekým (v rade)

3. zreteľ: obstáť p. rodičmi, ostať pekný p. vrchnosťou, mať rešpekt p. vedúcim

4. príčinu, dôvod: unikať p. spravodlivosťou, klaňať sa p. mocou, kapitulovať p. nepriateľom

5. väzbu pri slovesách a menách: tajiť p. kamarátom, ponosovať sa p. synom, chrániť (sa) p. nebezpečenstvom; obrana p. útočníkom

predaj ‑a m.; predajový

---

predajca ‑u mn. ‑ovia m.

---

predajňa ‑e ‑í ž.

---

Predajná ‑ej ž.; Predajňan ‑a mn. ‑ia m.; Predajnianka ‑y ‑nok ž.; predajniansky

---

predák ‑a mn. ‑ci m.; predáčka ‑y ‑čok ž.

---

pred Kr. skr. pred Kristom (pri uvádzaní letopočtu)

---

pred, predo (v spoj. predo mňa/mnou, predo dvere/dvermi, predo dňom) predl. s A i I

predabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bovaný -bovanie dok.

---

predácia -ie ž.

---

predáčka -ky -čok ž.

---

predajca -cu pl. N -covia m.

---

predaj -ja m.

---

predajkyňa -ne -kýň ž.

---

predajňa -ne -ní ž.

---

pred, predo predl. s A i I (v spojení predo mňa/mnou, predo dvere/dvermi)

deraviť -ví -via derav! -vil -viac -viaci -venie nedok. (čo) ▶ (cielene) robiť na niečom dieru, diery; syn. prederavovať: d. plátno, plech; d. rukavice; sústavným používaním d. utierky, uteráky; cudzie teleso v plášti bicykla deraví nové duše ▷ dok. ↗ prederaviť

---

dierkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. (čo) ▶ cielene robiť, prerážať, presekávať dierky; syn. perforovať: d. kožu, plátno, plech; d. keramiku, porcelán; d. opasok, gombíky; d. ušnice; d. cestovné lístky označovať ▷ dok. ↗ predierkovať

---

drať sa derie sa derú sa der sa! dral sa derúc sa derúci sa nedok. 1. ▶ používaním sa znehodnocovať, opotrebúvať; syn. ničiť sa, zodierať sa: poťah sa derie; najviac sa derú rukávy a goliere
2. (kam) ▶ ťažko, s námahou al. násilím sa dostávať cez niečo (obyč. ťažko priechodné); syn. predierať sa, pretláčať sa: d. sa k dverám, k východu; d. sa pomedzi dav; d. sa dopredu, za niečím i pren. usilovať sa dosiahnuť úspech; prach sa derie všade; voda sa drala do všetkých škár; Drali sme sa húštinou k miestu, kde padol hlucháň. [R. Moric]; V tichu bolo počuť steblá trávy, čo sa drali na svetlo. [A. Devečková]; pren. slová sa mu drali na jazyk, na pery; slová sa mu ťažko derú z úst; do očí sa jej drali slzy; ďalší problém sa derie do popredia; Z hrdla sa jej drali vzlyky, premáhala plač. [E. Dzvoník]; Cez hmlu sa úporne, ale márne dralo slnko. [M. Komorová]
▷ dok. k 1 ↗ zodrať sa, k 2 ↗ predrať sa

---

Ipeľské Predmostie -kého -tia L -kom -tí s. obec na strednom Slovensku vo Veľkokrtíšskom okrese juhozápadne od Veľkého Krtíša;

Ipeľskopredmosťan, Predmosťan -na pl. N -nia m.;

Ipeľskopredmosťanka, Predmosťanka -ky -niek ž.;

ipeľskopredmostský, predmostský -ká -ké príd.

---

---

---

---

---

---

---

predácia -ie ž. ‹l› ekol. dravý spôsob života, pri ktorom živočích (predátor) loví korisť pre potravu

---

predalpský príd. ‹sl + VM› nachádzajúci sa (z rím. hľadiska) pred Alpami, t. j. na ich juž. strane, cisalpínsky, dnes severotal. (op. zaalpský, transalpínsky)

---

predátor -a m. ‹l› zool. živočích živiaci sa dravým spôsobom (lovom a zabíjaním koristi), dravec, epizit;

predátorský príd.: ekon. p-é ceny ceny tovaru stanovené veľmi nízko s cieľom oslabiť al. odstrániť konkurenta

---

preddiplomový príd. ‹sl + g› škol. p-á prax na získanie podkladov pre diplomovú prácu (najmä v technických odboroch)

---

predela -y ž. ‹t› cirk., archit. (od 13. stor.) nosný článok medzi oltárnou menzou a retábulom

---

predentín -u m. ‹l› lek. nezvápenatená zubovina

---

predchlórovanie -ia s. ‹sl + g› chem. pridanie chlóru pred technologickým procesom čistenia vody

---

---

---

---

---

---

---

predáčka p. predák

---

predaj, -a m. vymieňanie tovaru za peniaze, predávanie: p. obuvi, nábytku; dobrý p.; p. vo veľkom; maloobchodný p.; p. na úver; p. na dražbe; mať niečo na p.; Vozil drevo na predaj do mesta. (Tim.);

predajový príd.: p. denník

---

predajňa, -ne, -ní ž. miestnosť, kde sa predáva nejaký tovar: družstevná p.; p. kníh, umeleckých predmetov; školná, pojazdná p.; vedúci p-e; viesť, zriadiť p-u

---

predajný príd.

1. týkajúci sa predaja: p-á cena za ktorú sa môže predávať; p-á miestnosť v ktorej sa predáva; p-é družstvo zaoberajúce sa predajom istých výrobkov;

2. poskytujúci za peniaze al. za hmotné výhody to, s čím kupčiť sa prieči zásadám mravnosti: p-á žena ktorá sa predáva; p-á láska za peniaze; p. človek bezcharakterný, dajúci sa podplatiť;

predajnosť, -ti ž. bezcharakternosť

---

predák, -a, mn. č. -ci m.

1. vedúci pracovnej skupiny: Tomčík, čo zastupoval predáka, vstal z lavice. (Hor.)

2. kto zaujíma nejaké význačnejšie postavenie: Deti lepších rodičov, takzvaných predákov, prednášali básničky. (Gab.);

predáčka, -y, -čok ž. k 1

---

pred- i predo- predpona

I. pri slovesách vyjadruje

1. smerovanie deja do popredia, pred niekoho al. pred niečo; predbehnúť, predísť, predstihnúť niekoho; prednožiť, predpažiť; predložiť, predostrieť niečo; predstúpiť pred niekoho;

2. predchádzanie v čase: predhrávať, predspevovať, predčitovať, predhrievať; predsušiť, predtlačiť; predplatiť; predpovedať;

II. pri podst. menách

1. dejového al. činiteľského, zried. i iného významu utvorených od slovies s predponou pred- má obdobné významové odtienky ako v príslušných slovesách: predpoveď, predstih, predklon, predzvesť, predpredaj, predspev, predhrievač, predtanečník, predspevák, predplatiteľ, predchodca;

2. vyjadruje, že pomenovaná vec sa nachádza pred niečím: preddomie, predhorie, predkolenie, predkožka, predlaktie, predmestie, predmostie, predpolie, predizba, predsieň, predvoj, predplúžok, predsádka;

3. vyjadruje, že pomenované časové určenie al. to, čo je nejako časove zaradené, predchádza pred niečím: predpoludnie, predobedie, predvečer, predjarie; predhistória; predjedlo, predkolo, predzápas;

III. pri príd. s významom

1. ktorý sa stal, ktorý bol pred tým, čo vyjadruje základ: predkapitalistický, predmájový, predmanželský, predmarcový, predobedný, predprevratový, predreformačný, predsmrtný, predvčerajší, predveký, predvojnový, predvolebný;

2. nachádzajúci sa pred niečím: preddunajský, predmestský, predhorský;

IV. pri prísl. vyjadrujúcich skorší čas, než vyjadruje základ: predvčerom, predvečerom; predpoludním, predvlani

---

pred, predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.

I. so 7. p. vyjadruje

1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom; stáť pred niekým v pozore; Chlapci postávali pred fabrikou. (Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)

2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;

3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi; povedať niečo pred svedkami; Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali. (Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)

4. príčinu: utekať pred niekým; mať strach pred niečím, pred niekým; Triasla sa pred ním. (Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)

5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)

6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)

II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom; predstúpiť pred niekoho; Blíži sa pred hostinec. (Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.); pren. postaviť niekoho pred súd; Pýtaj sa pred fiškála. (Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)

predadz [pre-, pro-] ž predaj, predávanie: ya Girik Nawasky wiznamenawam tymto napisem, czo se doticze prodacze, kteru sem prodal a ucžinil z urazenym panom Vrbanusom Kegantem; ohlassugicze ku prodaczy zemu Fflerku pod Kopowczow za zlatich deset (RUŽOMBEROK 1571); zakazuge sa gednomu každemu, gak panom zemanom, arendatorom, ljbertynusom, aby rohy, laty na predac nerubaly a nepredawaly (LIPTOV 1716)

---

predajný [pre-, pro-] príd
1. kt. možno predať, kt. je na predaj: acž by kdy ty statky panu Martinowi byli prodayny, aby k nim zadny blizssy nebyll (ŽK 1479); y trhem dalo se gest wolati, ze ten dom gest prodayny (P. ĽUPČA 1561); pakly by se stalo, že by Maceg Wrana anebo geho dytky uczynily predagnu tu gistu rolu (TRSTÍN 1709); merces aesculentae: prodagne gjdla, potrawi; suspensa bona: predagna wec (KS 1763)
F. kdož miluge penize, takowy dussy swu ma prodagnu (SK 1697) zradnú, dá sa kúpiť
2. týkajúci sa predaja: (podmienku) taku do contractu prodagneho dal zapisat (SKALICA 1729); thermopolium: prodágne mjsto; tabernas occludere: zawrjté prodágné sklepj (KS 1763); biskup wyplatice dokonanú cenu, lyst prodagni wytáhnut zanedbal (PeP 1771); subst p. m predavač: suffarraneus: w tábori, w ležjsku ssenkowny, prodagny, markitáň (KS 1763); -e prísl na spôsob predaja, predajom: vendibiliter: predagňe, prodagňe; venaliter: prodagňe, na spúsob kramára (KS 1763)

---

predaj [pre-, pro-; -aj, -ej] m/ž
1. výmena tovaru al. nehnuteľností za peniaze, predávanie: stal se proday a kup mezy Petrem Sspotygarem a panem Balažiem Lwem; Matuss Gombasky tu swu proday dal potwrditi tymto napisem pred reczenimi ludmi (RUŽOMBEROK 1550; 1571); pryčina tey prodage bola, že Tomass Kutny a syroty Matteya Owada nemohly zbywat Geho Milost pana (SLIAČE 1604); na predag bola chalupa brata meho Jana Sopka (ŽILINA 1641); stala se dobrowolna smluwa anebossto predag mezy osobamy timito (TRSTÍN 1710); Adam Šmalcza hnawsse na predag dwe krawy (H. SÚČA 1720); domaninskym obyvatelom byva dovoleno drevo na predaj do Bistrice voziti (L. SVINNÁ 1781 LP)
2. čo je určené na predávanie, tovar: venalitiarius: z lidskym prodagem kupec; distrahere merces: prodáwku aneb prodag prodati (KS 1763)

---

predák m kto stojí na čele skupiny, vodca: wice a wice prosili (sv. Vendelína), wulu božj mu predneslj, že sam Pan Buh zazracnim spusobem gim poručil, abj geho za sweho predaka a otca zwolilj (KT 1753)

---

predanie [pre-, pro-; -í] s predaj: stalo se prodany domu oppatrneho muže Iwanisse Dworskeho (S. ĽUPČA 1540); Vaše Mylost mne psala skrze wyna, žebych mel na prodany (PRIEVIDZA 1588 E); gestlyze pak (žito) ku predany bude, gynssemu ho neprodam, ness Wasseg Mylosty ho dam (NITRA 1621); poddanym k predany swych weczy sloboda zustala (BELÁ 1773); (poddaní) skrze preddanya (!) drewa dobre sy pomahagu (ĽUBEĽA 1783); czerneho midla predany se oznamuge (Kur 1785-96)

---

préda ž lat
1. násilím získané veci, korisť: nasol motznejsi silnoho, odnyál vsitku prédu joho (HPS 1752)
2. lúpež, rabovačka: (svedok) slissal, že Pongracz Gaspar z kuruczmy na wozy nebosčzika pana Balasy Gabora udjerel, parteku zebraly y čzeladinow panskich pobily, kdessto dostatečzne slissal a wy fatens, že Zacharias Feliciades z Turcza pry takoveg predgje bol (JASENICA 1710)

---

pred, predo [-o, -e] predl
A. s I vyj.
1. polohu, umistnenie, na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: to drewo rezane, ktere gest pred vraty (PARÍŽOVCE 1564 E); geden kwentin zeme Bzdochowskey pred Blatnikom (P. ĽUPČA 1596); pred swetniczku pitworecz z desek (H. HRIČOV 1680); pred drewenym mostom (KRUPINA 1698); bračžek Jano, netmol sa predo mnou, lebo ty ubližim (BLATNICA 1734); wiďel sem pred sebú winný koreň (KB 1757); widite onen lampass pred oltarem zaweswny (MS 1758); welči zub gest prede wssemi zubi a napred stogi (RG 18. st)
L. vtedi smrť ňeomílna stála pred očima (BR 1785) bola prítomná
F. p. očami koho, akými verejne: pretože techda examenovany suce pred očyma lydý našých, takowuto fassiu učynily (BÁTOVCE 1667 E); pokritcy pred očyma lydskyma budu trestany (MC 18. st); mať, držať p. očami, mať p. sebou čo mať na pamäti: poručzuge se timže uradom dedinskim, abi ponagprwe pred očzima mele chramy bože; tenže purgkraby pred sebu magicze swe dobre gmeno (TRENČÍN 1713; 1716); ga Joannes Tomka každodenne pred očima magice bidny los čloweka hrišneho (ZVOLEN 1740); každý človek starobu pred očima drzí (BPr 1787); niesť p. sebou čo dávať najavo, netajiť sa niečím: utrhačny clowek pred sebu nosy nenawist, pochlebnik pak w spusobe prytele daleko wiceg sskody a ranny (MC 18. st); mať p. rukami čo
a. mať niečo urobiť: na tento tzas to byty pro gine pracze, ktere przed rukamy mame, nemuže (Č. KAMEŇ 1561)
b. mať naporúdzi, poruke: urednyk rozkaz mel, aby ne s prowentu ale z osohu, ktery z tech penez, ktere pred rukamy mel, prowesty mohel (TRENČÍN 1640)
2. priestorovú blízkosť al. prítomnosť u niekoho, pri niečom; okolnosť, že je niekto, niečo pod pôsobnosťou, vplyvom niekoho al. niečoho: zaluge-li pacholek na sweho pana o swuoy nagem zasluzeny przed prawem (ŽK 1473); to gest pak pred namy yak y ginde w krzestianstwy lidkupem potwrzeno (P. ĽUPČA 1540); ga sem musyl pred yaškryštem našym odpowed dawaty (HANDLOVÁ 1573); a na to wsseczko lydkup pred wseczkym pocztywym mesteczkem Trnowczem pyly (L. TRNOVEC 1575); Lukass, Matuss, Thomass spolu z bratem Lenhartem swjm zsprawiwsse swu wecz pred timyto dobrimy lydmj y take pred panem richtarem (SLIAČE 1610); tej jsme nadeji, že naše unižena prozba misto pred Vaši Velikomožnosti nalezne (HYBE 1678); onechda sa swedek pred prawom declarowal (KRUPINA 1745); stalo sa, kdiž byl kňézstwj wykonáwal Zacharyáss w porádku swég powiňosti pred Bohem (KB 1756); pred celym mestom nasledugjce rozkazi čtene a publikowane gsau (PONIKY 1793)
3. zreteľ, ohlad al. citový vzťah k niekomu, k niečomu: Gežyssi, Sinu božy, gestliže by sy ty prede mnu zatagil tweho swateho milosrdenstwy (BAg 1585); pryssel ten czlowek, poczal pred nim tagity, ale uss nemohol (B. ŠTIAVNICA 17. st); Noe nassel milost pred Pánem Bohem (KB 1757) u; a z jakích bi bila smela príčin zúplna skritú pred sebú vec tagiťi? (BR 1785)
4. prednosť, predstihovanie niekoho, niečoho: prede wssemi weczmy spolecžne mezy sebu lasku vstawicžnu magte (BAg 1585); chcem, aby memu sinowy bil widan prede wssemi wecmi, kdi ho Buch zatrima, welki pas striberni (PREŠOV 1679); nyemaj tzudich bohov predo mnu (MCa 1750)
5. obranu, ochranu proti niekomu, niečomu: mne Buoh pred wssym nebespeczenstwym obraniuge (BAg 1585); gestli nas cželad zbadala, hned pred namy utekla (V. ZÁLUŽIE 1617-19); py gednu aneb dwakrat w tem dny a bezpečen budess pred sslakem (HL 17. st); Križan Kowačz doznawa, že nebossčzjczka pani Biharka, kedi sa pred kuruczmi pokriwala, maličzku truhliczku dala mu pod ochranu (JASENICA 1704); opponere fluctibus moles: hráze uďelati pred wodu (KS 1763)
F. wolya ony to opustyty a radneg se budu od prac yako pes pred muchamy kryti (SLK 1641-57)
6. predchádzanie v časovom poradí: pryed skoncyenym sywota meho (V-V 14. st); Lawrincz pak Lazebnik slibil swoge dieti pred smrtiu opatriti; pred nyekolko roky (P. ĽUPČA 1551; 1577); actum w ten cžtwrtok pred swatym Gregorem (L. TRNOVEC 1600); pred Welikou noczou w Zeleni cztwrtok (BÁTOVCE 1616); pred dwacyatmy rokmy widel fatens; za mladiho weku pred Rakociho wognu (ŠTIAVNIČKA 1676); widyel Andreas Graizla nyielen pred dyewiatou, ale y po zwonenyi pityi; w yesen pred oberačku sem gjch dostal; pred switanym (KRUPINA 1734; 1734; 1741)
L. p. časom predčasne, skôr: abortio: pred časem rodjm (KS 1763); y neylepssý raddy častokráte zle wypadagu, že pred časem wygewené byli (MPS 1777); kteri strom pred časom kwitne a listi se, obleg gegj koren drošďama olegowima (PR 18. st); p. niektorým časom dávnejšie: oznamugj, že pred nekterim čzasem bez wedomosty meho manžela wčylegssiho, z nabitku meho z prwssim manželom, dala sem nekteru čzastku od penezj dobrim lidem (ŽILINA 1651)
B. s A vyj.
1. smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho, niečoho: mlinarom pry oprawowany kolesa paleczneho na studnu pred pansky dom, dalo de gim kolacz, masla za d 7 (ŽILINA 1609); popel a smetj pred dwere sypatj gest zakazano (BETLIAR 1610); pret dvere vesiacze súkno (s. l. 1682)
L. p. seba, se vziať, brať čo podniknúť, podnikať niečo, uskutočniť, uskutočňovať niečo: protž my slussnu wecz pred sebe sme wzeli (MARTIN 1561); geslyby ste nechtely, budto otecz, budto y geho bratt tu czestu pred se wzyty (B. ŠTIAVNICA 1584); (majster) zapowedel bednarom swym, aby zadny pomymo panskeg robotty gynssieg pred sebe nebral (ILAVA 1638); nech Buch wssemohuci sscesliwe raci Gegi Milost sprovodit w teg pred sebu wzateg ceste (s. l. 1759) predsavzatej; instituo: ustanowugem, začjnám, pred seba berem (KS 1763)
F. p. oči klásť, postavovať, predstrkovať koho, čo, (komu) ukazovať niekoho, niečo niekomu; poukazovať na niekoho, na niečo: (Jakub Cambilhont) kážde lhárstwy swe wiklada a lydum pred očy zhrňa a predstrkuge (PP 1734); slowutny magistrat slišicze takowu neporadnu a straslywu zalobu, pred očy postawuge zakon božy a statuta meske (S. ĽUPČA 1737); Yonasse proroka pred oči wam kladgem (MS 1758); pred oči gegjch predložil djtě to preswaté (WP 1768); p. oči vydať čo (o knihe, spise ap.) uverejniť niečo: y za tu pryčzynu tato lekarstwy gsu pred očzy lydem wydana (KLe 1740); p. oči predstavovať čo upozorňovať na niečo: (pápeženci) mezy ginjmi wecmy y to pred očy predstawugj, aby žadnjch duchownjch knjch nečjtaly (WO 1670); položiť svetlo p. oči komu objasniť niekomu niečo: tento artýkul geden gest z tich, w kterem se prawda sectaruw pri wikladaňi pisem probuge, kterim aby se swetlo pred oči predložilo, dwe gegich principia fidei predkladam (TP 1691); stavať sa p. oči komu ukazovať sa, prejavovať sa: wssudi se znaki dobreg nadege pred oči staweli; bohaté a pohodlňe položené z obau stran reki Njlus mesta a wsy nam se pred oči staweli (PT 1796);
x. bibl any newyhazúgte perli swé pred swiňe, žeby gych ásnad neposslapáwali nohami swyma (KB 1756)
2. predstúpenie, pristúpenie do blízkosti nej. osoby obyč. vyššie postavenej; postavenie pod pôsobnosť, vplyv niekoho, niečoho (súdu, úradu ap.): tehdy to musy potom przigiti przed prawo (ŽK 1473); pristupila gest Kupczowa pred stareho brata menem Brneczku a kazala gest zapisati; prystupyly pred nassy vplnu raddu oppatrny Ondreg, Ference syn a Balass Kraban (P. ĽUPČA 1505; 1584); mlady Balass nečekal, než predtym z dobrimy lidmy dal se pred panow nagti (S. ĽUPČA 1605); Yózeffa predstawili pred krála (KB 1757)
L. rokovať p. právo koho úradne dať predvolať niekoho pred súd: ktery bude przed prawo rokowan a neprzigde (ŽK 1473); Ferencz Boynitzky rokowal bol Ssendliar Balaža pred prawo (JELŠAVA 1597)
P. tpn Predmir ( 1193 CDSl); Predmier ( 1312 Predmier RDSl)

predo p. pred

---

pred [pridz] m vsl predná časť, predok:
L. na sami pricz ku Panu Bohu a ku slawneg poctiweg stolicy se utiekame (JAROVNICE 17. st) najsamprv

Pred predagňe pred_1 pred_2 pred_3

predáčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	predáčka
G	(bez)	predáčky
D	(k)	predáčke
A	(vidím)	predáčku
L	(o)	predáčke
I	(s)	predáčkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	predáčky
G	(bez)	predáčok
D	(k)	predáčkam
A	(vidím)	predáčky
L	(o)	predáčkach
I	(s)	predáčkami

---

predáčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	predáčka
G	(bez)	predáčky
D	(k)	predáčke
A	(vidím)	predáčku
L	(o)	predáčke
I	(s)	predáčkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	predáčky
G	(bez)	predáčok
D	(k)	predáčkam
A	(vidím)	predáčky
L	(o)	predáčkach
I	(s)	predáčkami

---

predáčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	predáčka
G	(bez)	predáčky
D	(k)	predáčke
A	(vidím)	predáčku
L	(o)	predáčke
I	(s)	predáčkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	predáčky
G	(bez)	predáčok
D	(k)	predáčkam
A	(vidím)	predáčky
L	(o)	predáčkach
I	(s)	predáčkami

---

predáčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	predáčka
G	(bez)	predáčky
D	(k)	predáčke
A	(vidím)	predáčku
L	(o)	predáčke
I	(s)	predáčkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	predáčky
G	(bez)	predáčok
D	(k)	predáčkam
A	(vidím)	predáčky
L	(o)	predáčkach
I	(s)	predáčkami

---

predáčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	predáčka
G	(bez)	predáčky
D	(k)	predáčke
A	(vidím)	predáčku
L	(o)	predáčke
I	(s)	predáčkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	predáčky
G	(bez)	predáčok
D	(k)	predáčkam
A	(vidím)	predáčky
L	(o)	predáčkach
I	(s)	predáčkami

---

predáčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	predáčka
G	(bez)	predáčky
D	(k)	predáčke
A	(vidím)	predáčku
L	(o)	predáčke
I	(s)	predáčkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	predáčky
G	(bez)	predáčok
D	(k)	predáčkam
A	(vidím)	predáčky
L	(o)	predáčkach
I	(s)	predáčkami

---

predáčka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	predáčka
G	(bez)	predáčky
D	(k)	predáčke
A	(vidím)	predáčku
L	(o)	predáčke
I	(s)	predáčkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	predáčky
G	(bez)	predáčok
D	(k)	predáčkam
A	(vidím)	predáčky
L	(o)	predáčkach
I	(s)	predáčkami

---

predák
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	predák
G	(bez)	predáka
D	(k)	predákovi
A	(vidím)	predáka
L	(o)	predákovi
I	(s)	predákom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(traja)	predáci
G	(bez)	predákov
D	(k)	predákom
A	(vidím)	predákov
L	(o)	predákoch
I	(s)	predákmi

821 Ipeľské Predmostie VK/BC hont.
1773 Hidvég, Hidvégh, 1786 Hidwég, 1808, 1863–1907, 1920–1938, 1945–1948 Hidvég, 1913, 1938–1945 Ipolyhidvég, 1948– Ipeľské Predmostie

---

1203 Lehnice DS/TA bratisl. 1940 zlúč. o. Malý Lég, Veľký Lég a Sása do o. Lég; 1951 vyčl. o. Blahová; 1960 pričl. o. Masníkovo.
1940–1948 Lég, 1948– Lehnice
Malý Lég: 1773, 1808 Kis-Légh, 1786 Kisch-Légh, 1863–1873 Kislégh, 1877–1920, 1938–1940 Kislég, 1927–1938 Malý Lég, Kis-Lég
Veľký Lég: 1773, 1786, 1808 Nagy-Légh, 1863–1873 Nagylégh, 1877–1920, 1938–1940 Nagylég, 1927–1938 Veľký Lég, Nagy-Lég
Sása: 1773, 1808, 1863–1920, 1938–1940 Szász, 1786 Alschó-Sász, Felschő-Sász, 1927–1938 Sása, Szász
Masníkovo: 1773 Elo-Patony, 1786, 1808 Elő-Patony, 1863–1920, 1938–1945 Előpatony, 1927–1938, 1945–1948 Predná Potôň, Elő-Patony, 1948–1960 Masníkovo

---

1891 Predajná BR/BC zvolen.
1773, 1808, 1863–1882 Predajna, 1786 Predojna, 1888–1902 Péteri, 1907–1913 Garampéteri, 1920– Predajná

---

1892 Predmier BY/ZI trenč.
1773 Predmir, 1786, 1863–1902 Predmér, 1907–1913 Peredmér, 1920– Predmier

---

Predmostie p. Ipeľské Predmostie

Priezvisko PREDÁČOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 20×, celkový počet lokalít: 11, v lokalitách:
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
HORNÁ ŠTUBŇA, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 2×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
SLOVANY, okr. MARTIN – 2×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
NITRIANSKE PRAVNO, okr. PRIEVIDZA – 1×;
RYBÁRPOLE (obec RUŽOMBEROK), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PREDÁČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 17×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
SLOVANY, okr. MARTIN – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 2×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 2×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PREDAJŇANOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VEĽKÝ BLH, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;

---

Priezvisko PREDAJNA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PREDAJŇA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 58×, celkový počet lokalít: 21, najčastejšie výskyty v lokalitách:
POLOMKA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 15×;
BRAVÄCOVO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 7×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 4×;
ZÁVADKA NAD HRONOM, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 3×;
ŠTIAVNIČKA (obec PODBREZOVÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
HEĽPA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
...

---

Priezvisko PREDAJNIANSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 18×, celkový počet lokalít: 11, v lokalitách:
HORNÁ SEČ, okr. LEVICE – 3×;
POPRAD, okr. POPRAD – 3×;
ŠTIAVNIČKA (obec PODBREZOVÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
BEŠA, okr. LEVICE – 2×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
PODBREZOVÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
POVRAZNÍK, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
VAJNORY (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PREDAJNIANSKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 37×, celkový počet lokalít: 18, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
POVRAZNÍK, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
PODBREZOVÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 3×;
RADVAŇ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 2×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
BEŠA, okr. LEVICE – 1×;
BREHY (obec NOVÁ BAŇA), okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 1×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
RATKOVÁ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
STRELNÍKY, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
VAJNORY (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

V obci PREDAJNÁ (okr. BANSKÁ BYSTRICA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: MICHALČÍKOVÁ 14×; MICHALČÍK 13×; KOŠÍK 11×; FEKIAČOVÁ 11×; KURACINOVÁ 11×; PAVLOVSKÁ 10×; GAJDOŠ 10×; HRAŠKO 10×; KOVÁČ 9×; VETRÁKOVÁ 9×; PAVLOVSKÝ 9×; GAJDOŠOVÁ 9×; HRAŠKOVÁ 9×; RYBÁROVÁ 9×; KRŠTENÍK 8×; KURACINA 8×; PILIAROVÁ 8×; ŠUHAJDOVÁ 8×; KOŠÍKOVÁ 8×; VETRÁK 8×; PILIAR 7×; BERAXA 7×; KAZÁROVÁ 7×; FEKIAČ 7×; MAKOVIČ 7×; ČONKA 7×; KOVÁČOVÁ 7×; KŇAZOVICKÝ 7×; TOKÁR 7×; KORDULIČ 7×; RYBÁR 7×; MOLNÁR 7×; BERAXOVÁ 6×; ŠUHAJDA 6×; MESIARIK 6×; BÚDA 6×; KŇAZOVICKÁ 6×; MISTRÍKOVÁ 6×; BÍREŠOVÁ 6×; GRLÁKOVÁ 6×; ČUMA 6×; ŠVANTNEROVÁ 5×; RAMAJ 5×; DEMETEROVÁ 5×; HRONČEK 5×; VAŠ 5×; BABKOVÁ 5×; BABKA 5×; CIBULOVÁ 5×; MOLNÁROVÁ 5×; ŠANTA 5×; LONGAUEROVÁ 5×; CIBUĽA 5×; VANÍKOVÁ 5×; FORTIAKOVÁ 5×; MAMOJKOVÁ 5×; HÔRČIK 5×; MISTRÍK 5×; KLESKEŇ 5×; KOHÚTIK 5×; DEMETER 5×; GORALOVÁ 5×; MAKOVIČOVÁ 5×; PEŤKO 5×; DUNAJSKÁ 5×; KAZÁR 5×; KLESKEŇOVÁ 5×; ŠEBOVÁ 5×; VANÍK 5×; PÍTA 5×; HÔRČIKOVÁ 5×; FILIPKOVÁ 4×; ROHÁČ 4×; ŠTULRAJTER 4×; HRONČEKOVÁ 4×; VÁGNEROVÁ 4×; CIBUĽOVÁ 4×; RAPČAN 4×; MÚKOVÁ 4×; HOLKOVÁ 4×; MORAVČÍKOVÁ 4×; LONGAUER 4×; SIMANOVÁ 4×; LÁNYOVÁ 4×; ČIPKA 4×; TOKÁROVÁ 4×; KORISTOVÁ 4×; ČUNDERLÍKOVÁ 4×; KUZMA 4×; LUPTOVČIAK 4×; MARKUS 4×; NEZBEDOVÁ 4×; CHROMEKOVÁ 4×; ČUNDERLÍK 4×; ŽIVICKÝ 4×; BÍREŠ 4×; TRNOVSKÁ 4×; BAKOŠOVÁ 4×; KRŠTENÍKOVÁ 4×; FELBABOVÁ 4×; BÚDOVÁ 4×; DUNAJSKÝ 4×; RAPČANOVÁ 4×; HAVRANOVÁ 4×; MACÁKOVÁ 4×; HOLKA 4×; VÁGNER 4×; MÚKA 4×; ROHÁČOVÁ 4×; URBANOVÁ 4×; UHLÍKOVÁ 3×; SOJAK 3×; ČIŽMÁROVÁ 3×; KUZMOVÁ 3×; KUNOVÁ 3×; DAXNER 3×; FORTIAK 3×; MICHALISKOVÁ 3×; KRAJČI 3×; KORTÁN 3×; ŠÚR 3×; HLÁSNIK 3×; HAVRAN 3×; FILIPKO 3×; POCKLAN 3×; FÓGEL 3×; LEHOCZKÝ 3×; MUTIŠ 3×, ...

K názvu územnej jednotky PREDAJNÁ v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 12):
BEČOV; BORGONDIA; FARSKÁ; KALVÁRSKA; KRAMLIŠTE; NÁMESTIE; PODHRÁDOK; SNP; ŠKOLSKÁ; ZABEČOV; ZÁBREŽNÁ; ZALUČOV

---

K názvu územnej jednotky PREDJASTRABIE (ŠTIAVNIK) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 2):
BOČINCOVCE; KLADIVOVCE

---

Urbanonymum PRED DOLINOU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BREZNO

---

Urbanonymum PREDKOPÁČNO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
POHRONSKÁ POLHORA

---

Urbanonymum PREDMESTIE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 4):
LEVOČA; LEVOČSKÁ DOLINA (LEVOČA); SKALICA; ZVOLEN

---

Urbanonymum PRED POĽOM v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KUBRÁ (TRENČÍN); TRENČÍN

predajca: ^{→speex →vorbis}

---

predajňa: ^{→speex →vorbis}

---

predajný: ^{→speex →vorbis}

---

predaj: ^{→speex →vorbis}

---

predaný: ^{→speex →vorbis}

---

predavačka: ^{→speex →vorbis}

---

predavač: ^{→speex →vorbis}

---

pred: ^{→speex →vorbis}

agent kráčal pred nimi ≈ agent marchait devant eux
ani pred jej matkou ≈ ni devant sa mère
ani pred ňou, ani ≈ ni devant elle, ni
ktorý kráčal pred nimi ≈ qui marchait devant eux
mesiacov pred jeho príchodom ≈ mois avant son arrivée
sa otvárali pred ním ≈ s'ouvraient devant lui
sa pred nimi otvorila ≈ s'ouvrit devant eux
sa pred ňou otvorili ≈ s'ouvrit devant elle
...

Dlh pred vyrovnaním ¦ Dlh ≈ Dlh pred vyrovnaním ¦ Dlh
Na stole pred ním ≈ Na stole přeď ním
Ochráňme potravinový reťazec pred ≈ Ochraňme potravinový řetězec před
pred ním ležal ich ≈ přeď ním ležel ten
pred njegovo izvedbo priglasili ≈ pred njegovo izvedbo priglasili
pred rozšírením Európskej únie ≈ pred rozšírením Európskej únie
utekajúc pred svišťaním kaťuší ≈ utíkajíce před svistem kaťuší
Veriteľ ¦ Dlh pred vyrovnaním ≈ Veriteľ ¦ Dlh pred vyrovnaním
...

a pred a počas ≈ and before and during
a tuku a pred ≈ and fat and before
mesiacov a týždňov pred ≈ months and weeks preceding
mesiacov pred alebo po ≈ months before or after
minút pred alebo po ≈ minutes before or after
Rose pred alebo po ≈ Rose before or after
v Santa Fe pred ≈ in Santa Fe before
vzorky pred a po ≈ sample before and after
...