Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

presadiť¹ dok.

1. zasadiť na iné miesto: p. stromček, kvet

2. posadiť na iné miesto: p. žiaka do inej lavice;

nedok. presádzať¹ -a, presadzovať¹

---

presadiť² dok.

1. napriek prekážkam dosiahnuť prevahu: p. svoje stanovisko, svoj názor

2. napriek prekážkam dosiahnuť pre niekoho uplatnenie: p-l, aby sa syn dostal na vysokú školu; p. priateľa za vedúceho;

nedok. presadzovať²

// presadiť sa získať uplatnenie, úspech ap. napriek prekážkam: mladý výtvarník sa konečne p-l; naši útočníci sa nevedeli p.;

nedok. presadzovať sa

---

presadnúť -e -ú -dol dok.

1. sadnúť si na iné miesto: p. (si) k obloku

2. prestúpiť (význ. 3): p. na električku; musel dva razy p.;

nedok. presadať

---

presádzať² -dže -džu dok. typ. znova vysádzať: p. stĺpec

---

preš -a/-u m. hovor. lis: p. na hrozno

presadať ‑á ‑ajú nedok.

---

presadiť ‑í ‑ia dok.; presadiť sa

---

presadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

---

presádzať ‑a ‑ajú, presadzovať ‑uje ‑ujú nedok. (na iné miesto)

---

presádzať ‑dže ‑džu ‑dzal dok. (znova vysádzať)

---

preš ‑a/‑u m.

presadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie, presadávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

---

presadiť -dí -dia presaď! -dil -diac -dený -denie dok.

---

presadiť sa -dí sa -dia sa presaď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok.

---

presadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

---

prešacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -covaný -covanie dok.

---

preš -ša/-šu pl. N -še m.

napreskačku, obyč. pís. na preskačku prísl. hovor. ▶ nie v chronologickom al. logickom poradí, preskakujúc al. vynechávajúc niečo: jednotlivé kapitoly možno čítať za sebou i n.; scény sa nenakrúcajú súvisle, v nadväznosti, ale na preskačku

---

---

---

---

---

---

---

presbyakúzia -ie ž. ‹g› lek. starecká nedoslýchavosť

---

presbyofrénia -ie ž. ‹g› lek. oslabenie pamäti a vnímavosti v starobe, starecká demencia

---

presbyopia -ie ž. ‹g› lek. porucha videnia spôsobená úbytkom akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť;

presbyopický príd.

---

presbytár → presbytérium

---

presbytérium -ia s., zried. presbytár -a m. ‹l < g› cirk., archit. (v kresťanskom chráme) priestranstvo pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov, mierne vyvýšené, prípadne oddelené zábradlím, chór, kňazište;

presbyteriálny príd.: p. chórus

---

prešaltovať nedok. i dok. ‹sl + n› hovor.

1. tech., motor. (na čo) zaradiť iný rýchlostný stupeň

2. prejsť na iné, zmeniť, pozmeniť: p. v reči zmeniť tému (rozhovoru)

---

preš -a/-u m. ‹n < l›

1. lis: tlačiarenský p.; p. na hrozno

2. hovor. tlak, tlačenica:

● expr. vziať niekoho do p-u vohnať do úzkych (aj pri vyšetrovaní); dostať sa do p-u; byť v p-i

---

---

---

---

---

---

---

presadať, presadávať p. presadnúť

---

presadiť¹, -í, -ia dok.

1. (čo) znovu zasadiť do inej zeme al. kvetníka: p. priesadu, štep, stromček; Presadená rastlina sa ujala. — Presadili kvietok z jari do jesene. (J. Kráľ)

2. (koho, čo) premiestniť, presťahovať: Človeka vytrhnú z rodnej pôdy a nevedia presadiť do druhej. (Kuk.) (Irena) je k nám presadená z čias iných. (Vaj.) Zdalo sa mi, že som presadený nazad do Prahy. (Kuk.) Udalosť, ktorá sa začala vo sne a teraz tu pokračuje, presadená do skutočnosti. (Chrob.) Na predmestí stojí domček, sťa by ho tam boli z rozmaru presadili. (Gab.) (Do Rohova) presadili niekoľko úradov. (Vaj.)

3. (koho) posadiť na iné miesto: Presadil ho do pohodlnej pohovky. (Urb.); p. žiaka do inej lavice (za trest);

nedok. presádzať¹, -a, -ajú i presadzovať¹, -uje, -ujú

---

presadiť², -í, -ia dok. (čo) dosiahnuť, aby sa niečo uskutočnilo, uplatnilo napriek prekážkam: Demokrati väčšinou hlasov presadili, že má byť hostinec ponechaný Gondovi. (Fr. Kráľ); p. svoju vôľu, svoj náhľad, svoju mienku, svoje stanovisko; Nevieme presadiť samozrejmé požiadavky. (Lajč.); p. návrh, rezolúciu, plán;

nedok. presadzovať², -uje, -ujú

|| presadiť sa šport. získať prevahu pri hre: Naše hráčky sa presadili i proti dobrej obrane súpera.

---

presadiť³, -í, -ia dok. nár. (čo) preskočiť: Troma skokmi presadil plot. (Kuk.) Ďurko presadil hybko priekopu. (Hor.) (Kobyla) presadila plot. (Ondr.)

---

presadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. sadnúť si na iné miesto: Evička presadne na druhý fotel. (Tim.) Imro presadol si na koniec lavičky. (Krno) (Lejla) presadla k matke na prázdnu stoličku. (Vaj.)

2. prestúpiť na iný vlak al. iný dopravný prostriedok: p. do autobusu (Gab.); (Grófka) presadla na bieleho koňa. (Jégé) Presadli sme na druhý voz. (Bod.);

nedok. presadať (nár. i presedať), -á, -ajú i presadávať (nár. i presedávať), -a, -ajú

---

preš, -a/-u m. hovor. lis: Z kadí prenášajú (hroznovú) kašu pod preš. (Kuk.) Poumýval preš. (Heč.); pren. Vycivení sedliaci zvíjali sa v preši (Jes.) pod tlakom vykorisťovania; Zo starého si ani prešom nedostal grajciara (Jégé) bol veľmi lakomý;

priešok, -šku m. zdrob. expr. (Heč.)

presadenie [-de-, -dze-; -í] s
1. (o rastlinách) zasadenie do inej zeme, na iné miesto: presadzenj druhe (moruše) na tento spusob sa ma wikonawati (SN 1772)
2. (o ľuďoch) presťahovanie: cžo se slobodneho presadeni a odscehowana poddanych dotjče (NJ 1785-88)

---

presadený príd zasadený do inej zeme, na iné miesto: arbor transposita: ginade presadené drevo (KS 1763); presadene stromky poliwag hnilu a hnognu wodu (PR 18. st)

---

presadiť dk
1. čo kam (o rastlinách) zasadiť do inej zeme, na iné miesto: (fialka) zatym nech se presadi, w zyme do pywnice da (OR 1672); transducere arbores: z gedného mjsta na druhé presaditi plánki (KS 1763); že sem stromczeky, ktere tam riastly, wikopal a ginde presadil (PUKANEC 18. st)
2. koho, čo (cez čo) premiestniť, preložiť niekoho, niečo: nech wizna swedek, zdaliss widel ocžite, žeby bol Svarc cziele skrze deputatiu osadene wihaczal anebo presadil (PUKANEC 1764); prévozňík celý deň postáwal čekagíc, že nekdo príďe, keho prez potok presaďí (BU 1795) prevezie; prosad ty holuby skrze sopuch a neuleti (HK 18. st); presádzať, presadzovať [-(d)z-, -ď-] ndk k 1: stromowy presazowati w prweg ctwrti mesyce gest dobre (MT 17. st); interstingvo: presaďám stromkj; transero: presaďujem, ginade sadjm (KS 1763); zasekané hrubssy panohy ginam presazeti (máš) (PH 1770); chmelnize obkopawag a presadzug; presadzag, gak musíš, stepy w tretom roku w gesen (PR 18. st); k 2: kdi sme ribi przesazali do druheho ribniku (TRENČÍN 1580); včytel ginjch pak tresce tak, kdiž ge z mista, na kterem sedeli, na giná presadzuge (BZ 1749); transpono: ginde kladem, presaďugem (KS 1763); transponere: presazowati (PD 18. st); presadzúvať [-z-] frekv k 2: transplantare solere: presazúwati (PD 18. st); presadiť sa dk presťahovať sa: wrchnost poddanemu žadnemu dowoliti nechce, aby do gjneho mjsta se presadit mohel (NJ 1785-88)

---

presadnúť [-sa-, -se-] dk z čoho na čo prestúpiť na nej. iný dopravný prostriedok:
F. honore dejici: o dustogenstwj prigjti, z kone na osla presednuti (WU 1750) o strate dôstojnosti; presadel sem z voza na káry (ASL 18. st) o strate lepšieho postavenia; -ať ndk: muto locum: presedám se (!), prestupigem (KS 1763)

---

presádzanie [-(d)z-, -ď-; -í] s
1. (o rastlinách) sadenie do inej zeme, na iné miesto: (ľudia) hledali mnoho tysyc winičnych na presazanj gsaucych prutou a korenou (PONIKY 1784)
2. premiestňovanie, prekladanie: translatio: ginde neseni, presáďani (KS 1763)

---

preš [-eš, -aš], pres [-es, -as] m zariadenie na stláčanie al. prešovanie niečoho, lis: Matey kupil od Gakuba sstwrt wynohrada bez pressu a pressowny (TRNAVA 1569); prassy cžtiry k tlaczenj twarohow (ZVOLEN 1620); press twarozny stary (TRENČÍN 1661); wlažnost hroznowa sladka z zrnatjch hrozen we čbere tlačenjch s prasem se wjtlačuge (KoB 1666); pres sem tlačil sam, aniž kdo s lydi bil se mnu (SP 1696); pras, co planky na ocet prassugu, no 1 (M. KAMEŇ 1704); hrozno prw než nam wino dawa, musý pod pres gjti (PoP 1723-24); trapes: olegny press (KS 1763); zwlásste pak wjnné presy neyprwe teplau, potom teprw studenau wodau wymyté byli (HRK 1773);
x. pren (hriešnici) na spusob harinkuw w soli namočeni, ano gako hrozno w pressi tuze utlačeni (GŠ 1758) budú trpieť muky; -ový príd týkajúci sa prešu: za dve najvetšý okovane kolesa z hospodarivim železom a z obručkami prešhovymi (!) 1 dn (B. BYSTRICA 1704); -ík, -ek dem: retinaculum: knjhowý préssek (KS 1763) knihársky lis; presiky, sudy zadnewať (M. KAMEŇ 1774); pressjky, co robyl kowač, 1 fl 12 d (PONIKY 1795)

---

priešok p. preš

Pres pres_1 pres_2 Preš_1 Preš_2 přes

presadenie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	presadenie
G	(bez)	presadenia
D	(k)	presadeniu
A	(vidím)	presadenie
L	(o)	presadení
I	(s)	presadením

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	presadenia
G	(bez)	presadení
D	(k)	presadeniam
A	(vidím)	presadenia
L	(o)	presadeniach
I	(s)	presadeniami

---

presadenie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	presadenie
G	(bez)	presadenia
D	(k)	presadeniu
A	(vidím)	presadenie
L	(o)	presadení
I	(s)	presadením

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	presadenia
G	(bez)	presadení
D	(k)	presadeniam
A	(vidím)	presadenia
L	(o)	presadeniach
I	(s)	presadeniami

---

presadenie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	presadenie
G	(bez)	presadenia
D	(k)	presadeniu
A	(vidím)	presadenie
L	(o)	presadení
I	(s)	presadením

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	presadenia
G	(bez)	presadení
D	(k)	presadeniam
A	(vidím)	presadenia
L	(o)	presadeniach
I	(s)	presadeniami

---

preso
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	preso
G	(bez)	presa
D	(k)	presu
A	(vidím)	preso
L	(o)	presu
I	(s)	presom

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	presá
G	(bez)	pres
D	(k)	presám
A	(vidím)	presá
L	(o)	presách
I	(s)	presami

---

preso
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	preso
G	(bez)	presa
D	(k)	presu
A	(vidím)	preso
L	(o)	presu
I	(s)	presom

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	presá
G	(bez)	pres
D	(k)	presám
A	(vidím)	presá
L	(o)	presách
I	(s)	presami

---

preso
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	preso
G	(bez)	presa
D	(k)	presu
A	(vidím)	preso
L	(o)	presu
I	(s)	presom

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	presá
G	(bez)	pres
D	(k)	presám
A	(vidím)	presá
L	(o)	presách
I	(s)	presami

---

preš
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	preš
G	(bez)	prešu
G	(bez)	preša
D	(k)	prešu
A	(vidím)	preš
L	(o)	preši
I	(s)	prešom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	preše
G	(bez)	prešov
D	(k)	prešom
A	(vidím)	preše
L	(o)	prešoch
I	(s)	prešmi

---

preš
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	preš
G	(bez)	prešu
G	(bez)	preša
D	(k)	prešu
A	(vidím)	preš
L	(o)	preši
I	(s)	prešom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	preše
G	(bez)	prešov
D	(k)	prešom
A	(vidím)	preše
L	(o)	prešoch
I	(s)	prešmi

169 Bratislava B1-5/BL bratisl. hlavné mesto Slovenskej republiky ( 1946 pričl. o. Devín (1863–1938, 1944–1946 pričl. o. Karlova Ves), Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača, Vajnory; 1971 pričl. o. Čunovo [mošon.], Devínska Nová Ves, Jarovce [mošon.], Podunajské Biskupice (1944 pričl. o. Komárov), Rusovce [mošon.], Vrakuňa, Záhorská Bystrica.
1773 Posonium, Posony, Presburg, Pressporek, 1786 Preßburg, Posony, Pressporek, Posonium, Pisonium, 1808 Posonium, Posony, Pozsony, Preßburg, Pressporek, 1863, 1877–1913 Pozsony, 1873 Poson, 1920– Bratislava
Devín: 1773 Divinum, Dévén, Theeben, Teeben, 1786 Diwin, Theben, 1808 Dévén, Theben, Diwín, Děwín, 1863–1913 Dévény, 1920–1938, 1945–1946 Devín, 1938–1945 Theben
Dúbravka: 1773 Hidegkút, Hidegkut, Kaltenburg, Dubrawka, 1786 Hidegkút, Kaltenbrunn, Dubrawka, 1808 Hidegkút, Kaltbrunn, Kaltenbrunn, Dubrawka, 1863–1907 Hidegkút, 1913 Pozsonyhidegkút, 1920–1946 Dúbravka
Karlova Ves: 1786 Karlsdorf, 1808 Károlyfalva, Karlsdorf, Karlowa, 1863 Károlyfalva, 1920 Karlova Ves, 1938–1944 Karlova Ves, Vydrica
Lamač: 1773 Lamacs, Blamenau, Lamacž, 1786 Lamacsch, Plamenau, 1808 Lamacs, Blumenau, Plamenau, Lamač, 1863 Lamács, 1873–1913 Lamacs, 1920–1946 Lamač
Petržalka: 1773, 1786, 1808, 1938–1945 Engerau, 1863 Ligetfalva, 1873–1907 Ligetfalu, 1913 Pozsonyligetfalu, 1920–1938, 1945–1946 Petržalka
Prievoz: 1773 Feö-Rév, Ober-Uffer, 1786 Réw, Fö-Rév, Oberufer, 1808 Förév, Ober-Ufer, 1863–1913 Főrév, 1920 Feriby, Oberufer, 1927–1946 Prievoz, Oberufer
Rača: 1773 Récse, Ratzischdorf, Raczissdorff, 1786 Ratschdorf, Račissdorf, Récsche, 1808 Récse, Ratzersdorf, Raitzisdorf, Ratschdorf, Račissdorf, Rajča, 1863–1913 Récse, 1920 Račistorf, Rastislavice, 1927–1946 Račištorf
Vajnory: 1773 Pracsa, Weinar, Wajnor, 1786 Weinern, Szőlős, Pracsa, Wajnor, 1808 Prácsa, Weinern, Wajnory, Wynory, 1863 Prácsa, 1873–1882 Vajnor, 1888–1907 Szőllős, 1913 Pozsonyszőllős, 1920–1946 Vajnory
Čunovo: 1773 Csunn, Sandorff, 1786 Cschun, Sandorf, 1808 Csuny, Sandorf, 1863–1882 Csuny, 1888 Csúny, 1892–1895 Csun, 1898–1907 Csún, 1913–1947 Dunacsún, 1947–1971 Čunovo
Devínska Nová Ves: 1773 Divin-Uj-Falu, Dévén-Uj-Falu, Theeben-Neudorf, Nowa Wass [!], 1786 Diwén-Ujfalu, 1808 Devény-Újfalu, Theben-Neudorf, Nowá Wes, 1863–1913 Dévényújfalu, 1920–1971 Devínska Nová Ves
Jarovce: 1773 Horváth-Jándorf, Krabatisch-Jandorf, 1786 Horwath-Jándorf, Grabatisch-Jándorf, 1808 Horvát-Jándorf, Kroatisch-Jarendorf, 1863–1947 Horvátjárfalu, 1947–1971 Jarovce
Podunajské Biskupice: 1773 Püspöki, Pischdorff, 1786 Püschpöki, Bischdorf, 1808 Püspöki, Bischdorf, Biskupice, 1863–1907 Püspöki, 1913 Pozsonypüspöki, 1920 Biskupice, 1927–1944 Biskupice pri Dunaji, Püspöki, 1944–1971 Podunajské Biskupice
Komárov: 1773 Szunyogdi, Mukendorff, 1786 Mückendorf, Sunyogdi, 1808 Szunyogdi, Muckendorf, 1863–1913 Szunyogdi, 1920 Muckendorf, 1927–1944 Komárov, Szunyogdi
Rusovce: 1773 Oroszvár, Kadlburg [!], 1786 Karlburg, Oroszwár, 1808 Oroszvár, Carloburgum, Karlburg, 1863–1947 Oroszvár, 1947–1971 Rusovce
Vrakuňa: 1773 Vereknye, Fragendorf, 1786 Wereknye, Frattendorf, 1808 Vereknye, Frattendorf, Wrackendorf, 1863–1913 Vereknye, 1920 Fragendorf, 1927–1948 Verekne, 1948–1971 Vrakuňa
Záhorská Bystrica: 1773 Besztercze, Bisternitz, Bistricze, 1786 Besztercze, Bisztricza, Biszternitz, 1808 Besztercze, Bisternitz, Bystřice, 1863–1907 Beszterce, 1913 Pozsonybeszterce, 1920 Bystrica, 1927–1971 Záhorská Bystrica

---

1894 Preseľany TO/NI nitr.
1773 Pereszlény, Prezyerany, 1786 Pereszlény, Prežierani, 1808 Pereszlény, Přeserany, 1863 Pereszlény, 1873–1913 Nyitrapereszlény, 1920 Preserany, Preseľany, 1927– Preseľany

---

1896 Prešov PO/PV šariš. 1970 pričl. o. Nižná Šebastová, Solivar (1960 pričl. o. Soľná Baňa, Šváby), Šalgovík; 1970–1990 pričl. o. Haniska, Ľubotice, Šarišské Lúky.
1773 Eperiessinum, Eperjes, Pressow, 1786 Eperies, Eperiesinum, Fragopolis, Pressow, 1808 Eperiesinum, Eperjes, Eperies, Pressow, 1863–1913 Eperjes, 1920– Prešov
Nižná Šebastová: 1773 Alsó-Sebes, Nizny Sebes, 1786 Alschó-Schebesch, 1808 Alsó-Sebes, Dolní Ssebeš, 1863–1913 Alsósebes, 1920–1948 Nižný Šebeš, 1948–1970 Nižná Šebastová
Solivar: 1773 Soóvár, Soowar, 1786 Schówár, 1808 Sóvár, Soóvár, Salzburg, Slaná, 1863 Soovar, 1873–1913 Tótsóvár, 1920 Slaná, 1927–1970 Solivar
Soľná Baňa: 1873–1913 Sóbánya, 1920 Baňa, 1927–1960 Soľná Baňa
Šváby: 1863 Németsoóvár, 1873–1913 Németsóvár, 1920 Šváby, Šovár, 1927–1960 Šváby
Šalgovík: 1773 Salgocska, Salgovik, 1786 Schalgócschka, Ssalgowik, 1808 Salgócska, Ssalgowá, Ssalgowík, 1863 Salgo, 1873–1902 Salgó, 1907–1913 Sebessalgó, 1920–1970 Šalgovík

---

2300 Šahy LV/NI hont. 1980(1998 pričl. o. Hrkovce; 1980 pričl. o. Preseľany nad Ipľom; 1986 pričl. o. Tešmák.
1773 Ságh, 1786 Schág, 1808 Ipoly-Ság, Sság, Ssahy, 1863–1913, 1938–1945 Ipolyság, 1920 Ipolské Šiahy, 1927–1938, 1945–1948 Šahy, Ság, 1948– Šahy
Hrkovce: 1773 Gyerk, Hrkowce, 1786 Gyerk, Hrkowze, 1808 Gyerk, Hrkowec, Hrkowce, 1863–1913, 1938–1945 Gyerk, 1920–1938, 1945–1948 Hrkovce, Gyerk, 1948–1979, 1998( Hrkovce
Preseľany nad Ipľom: 1773 Pereszlény, Prustany [!], 1786 Pereszlény, Pereszlani, 1808 Pereszlény, Peřeslany, 1863–1913, 1938–1945 Pereszlény, 1920 Pereslany, 1927–1938, 1945–1948 Preseľany, Pereszlény, 1948–1979 Preseľany nad Ipľom
Tešmák: 1773 Tesmag, Teschmag, Tessmack, 1786 Teschmag, 1808 Tesmág, Tessmák, 1863 Tesmág, 1873–1913, 1938–1945 Tesmag, 1920 Tešmák, 1927–1938, 1945–1948 Tešmák, Tesmág, 1948–1985 Tešmák

Priezvisko PRÉSADA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
HUCÍN, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;

---

Priezvisko PRESADA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
NIŽNÁ SLANÁ, okr. ROŽŇAVA – 2×;
HUCÍN, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;

---

Priezvisko PRESADOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
HUCÍN, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
NIŽNÁ SLANÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;

---

Priezvisko PRESALOVIČOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
STROPKOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 5×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 1×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko PRESALOVIČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 17×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
STROPKOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 10×;
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 3×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
ŠEMŠA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PRESBRUCHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
NIŽNÝ ŽIPOV, okr. TREBIŠOV – 2×;
SAČUROV, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko PRESBRUCH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
NIŽNÝ ŽIPOV, okr. TREBIŠOV – 1×;

---

Priezvisko PRES sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

K názvu územnej jednotky CEMJATA (PREŠOV) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 1):
CEMJATA

---

K názvu územnej jednotky NIŽNÁ ŠEBASTOVÁ (PREŠOV) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 31):

AGÁTOVÁ; BELANSKÁ; DRUŽSTEVNÁ; FINTICKÁ; GAŠTANOVÁ; HABURSKÁ; HERLIANSKA; JARNÁ; JUŽNÁ; LIMBOVÁ;

ĽUBOTICKÁ; LÚČNA; NOVÁ; PAŽICA; POĽNÁ; POTOČNÁ; RYBÁRSKA; SLÁNSKA; SOLIVARSKÁ; STRÁŽNICKÁ; STROJNÍCKA; ŠEBASTOVSKÁ; ŠKOLSKÁ; TARASA ŠEVČENKA; TOPOĽOVÁ; TRNKOVÁ; VČELÁRSKA; VODNÁ; VRANOVSKÁ; ZA POTOKOM; ŽELEZNIČNÁ

---

K názvu územnej jednotky PREŠOV v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 248):

ALEXANDRA MATUŠKU; ANTONA PRÍDAVKA; ARM. GEN. SVOBODU; ÁTRIOVÁ; BAJKALSKÁ; BAŠTOVÁ; BAYEROVA; BERNOLÁKOVA; BEZRUČOVA; BIKOŠ;

BISKUPA GOJDIČA; BJŐRNSONOVA; BORKUT; BORKÚT; BOTANICKÁ; BRATISLAVSKÁ; BUDOVATEĽSKÁ; BURIANOVA; CEMJATA; ČAPAJEVOVA; ČEREŠŇOVÁ; ČERGOVSKÁ; ČERVENEJ ARMÁDY; ČESKOSLOVENSKEJ ARMÁDY; DARGOVSKÁ; DILONGOVA; DOBRIANSKEHO; DOSTOJEVSKÉHO; DUBOVÁ; DÚBRAVSKÁ; DUCHNOVIČOVA; DUKLIANSKA; ĎUMBIERSKA; ENGELSOVA; EXNÁROVA; FEBRUÁROVÉHO VÍŤAZSTVA; FEDERÁTOV; FINTICKÁ; FLORIÁNOVA; FRAŇA KRÁĽA; FRANCISCIHO; FRANTIŠKÁNSKE NÁMESTIE; FUČÍKOVA; FURČA; GORAZDOVA; GORKÉHO; GOTTWALDOVA; GREŠOVA; HLAVNÁ; HODŽOVA; HOLLÄNDEROVA; HOLLÉHO; HORÁRSKA; HURBANISTOV; HVIEZDNA; HVIEZDOSLAVOVA; JABLOŇOVÁ; JAHODOVÁ; JÁNA BÉREŠA; JÁNA BOTTU; JÁNA HOLLÉHO; JÁNA NOVÁKA; JANKA BORODÁČA; JÁNOŠÍKOVA; ...

---

K názvu územnej jednotky SOLIVAR (PREŠOV) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 56):

BANÍCKA; BENCÚROVA; BOHÚŇOVA; BOŽENY NĚMCOVEJ; ČAJKOVSKÉHO; ČIPKÁRSKA; GÁPĽOVÁ; CHALUPKOVA; JANÁČKOVA; JANÁČKOVÁ;

JELŠOVÁ; JESENNÁ; JIRÁSKOVA; KAMENCOVÁ; KOŠICKÁ; KRASKOVA; KUKUČÍNOVA; KUTUZOVOVA; KYSUCKÁ; LESNÍCKA; LIDICKÁ; LOMNICKÁ; Ľ. PODJAVORINSKEJ; NA BREHU; NÁM. OSLOBODITEĽOV; OKRAJOVÁ; ONDAVSKÁ; OPAVSKÁ; PADLÝCH HRDINOV; PALACKÉHO; PALÁRIKOVA; PEKNÁ; PETROVANSKÁ; PIONIERSKA; POD HRÁDKOM; POD TURŇOU; PRI HATI; ROYOVA; SADOVÁ; SMETANOVA; SOĽANKOVÁ; SOLIVARSKÁ; SOĽNÁ; SOĽNOBANSKÁ; SUVOROVOVA; ŠÍPKOVÁ; ŠVÁBSKA; TAJOVSKÉHO; TOKAJÍCKA; URXOVA; ÚZKA; VAĽKOVSKÁ; VAŽECKÁ; ZA KALVÁRIOU; ZBOROVSKÁ; ZLATOBANSKÁ

---

K názvu územnej jednotky ŠALGOVÍK (PREŠOV) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 6):
BAŽANTIA; HRUNY; KAMENNÁ; K POTOKU; SEKČOVSKÁ; TERIAKOVSKÁ

---

K názvu územnej jednotky VYDUMANEC (PREŠOV) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 1):
VYDUMANEC

---

Urbanonymum PREŠERNOVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STARÉ MESTO (BRATISLAVA)

---

Urbanonymum PREŠOVSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 18):

ČEMERNÉ (VRANOV NAD TOPĽOU); DIELY (NITRA); GIRALTOVCE; HANUŠOVCE NAD TOPĽOU; KLOKOČINA (NITRA); LEVOČA; ĽUBOTICE; MALÁ VIESKA (DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE); MARGECANY; RUŽINOV (BRATISLAVA);

SABINOV; SPIŠSKÁ SOBOTA (POPRAD); SPIŠSKÉ PODHRADIE; STARÁ ĽUBOVŇA; SVINIA; ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY; VEĽKÝ ŠARIŠ; ŽILINA

presadenie: ^{→speex →vorbis}

---

presadiť: ^{→speex →vorbis}

---

presadzovanie: ^{→speex →vorbis}

---

presadzovať: ^{→speex →vorbis}

---

presahovať: ^{→speex →vorbis}

---

presiahnuť: ^{→speex →vorbis}

---

presilovka: ^{→speex →vorbis}

---

preskočiť: ^{→speex →vorbis}

čakali takmer dve minúty ≈ attendirent près de deux minutes
čas, takmer na minútu ≈ temps, à une minute près
prešiel takmer osemdesiat kilometrov ≈ parcouru près de quatre-vingts kilomètres
takmer desaťtisíc francúzskych míľ ≈ près de dix mille lieues
takmer šesť hodín večer ≈ près de six heures
to znamená takmer jedenásť ≈ c'est-à-dire près de onze
už neskoro, takmer päť ≈ déjà tard, près de cinq
vedľa nej a pokračoval ≈ près d'elle et continua
...

cez WAP alebo GPRS ≈ přes WAP nebo GPRS
do preša, ale Mordya ≈ do lisu, ale Mordya
od dánskych výrobcov Pres ≈ od dánských výrobců Pres
plemena Rouge des prés ≈ plemene Rouge des prés
preša, ale Mordya ho ≈ lisu, ale Mordya jej
preša, kadečiek a sudov ≈ lisu, kadeček a sudů
sa pod dreveným prešom ≈ se pod dřevěným lisem
z preša a cícerkom ≈ z lisu a crnkotem
...

konanie zamerané na presadenie ≈ proceedings aimed at enforcing
kroky potrebné na presadenie ≈ steps necessary to enforce
postupovať smerom k presadeniu ≈ proceed towards reinforcing the
postupovať smerom k presadeniu ≈ proceed towards reinforcing the
presadenia v členských štátoch ≈ enforcement in Member States
presadenia v členských štátoch ≈ enforcement in Member States
presadenie demokracie a ľudských ≈ promote democracy and human
zdroje potrebné na presadenie ≈ resources required to enforce
...