voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme
voľajako zám. neurčité príslovkové
nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom
porov. aj hocijako
voľajako, voľajak p. nejako
voľajako i voľajak (nár. i voľáko i voľákosi) zám. prísl. nejakým, neurčitým spôsobom, nejako, dajako, akosi: Voľajako to spravíme. (Hor.) Voľajako si tu už s nimi dáme rady. (Mňač.) Voľajako už len bude. (Al.) Voľajak si zmizernel. (Ráz.) Zrazu mu je čudne voľáko. (Bend.) Čo je raz spoločné, toho býva voľákosi viac. (Krno)
voľáko p. voľajako
voľákosi p. voľajako
voľajaký, voľajakový, voľáky zám neurč nejaký, dajaký: Mihal gesste w nedely odeslal ke mne wolagakowe stribro (MALŽENICE 1619); p. Matyass po konczy toho priehonu wolaku czastku zaugalj (TURČ. JASENO 1672); Andreas nemohol w ten čas zaopatrit wolake penize Nemcom (KRUPINA 1690); strogila se wečera, kwasnjcz pre wolagaku potrebu panjeg, den 1 (ŽILINA 1693); (Adamova žena) ay wolaku zelynu na meskj dom sebu nosila (KRUPINA 1695); dano hussarom wolagakim brindze, piwa, chleba, d 2 (ŽILINA 1704); (p. Erdeg) zanechal wolake penize (BENICE 1756); ked sa w statku volagaka deterioratia winachazala (OČKOV 1798)