aspirovať 1. lek. vdychovať SSJ, SSSJ, 2. lek. nasávať SSJ, SSSJ, 3. fon. vyslovovať s prídychom SSSJ, ašpirovať robiť si nároky, uchádzať sa (o funkciu ap.) SSJ, KSSJ kniž., SSSJ
Z lat. aspīrāre (ad-spīrāre) dýchať (na niečo); vyslovovať s prídychom; napĺňať nejakým pocitom, vštepovať vlastnosť; dychtiť, túžiť po niečom a i., od lat. ad k, do a spīrāre dýchať.
OLD 185 s. v. aspīrō.
ašpirovať p. aspirovať