Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

abakus l. archit. ,štvorcová krycia doska ukončujúca antickú stĺpovú hlavicu‘ SSJ, SSSJ, 2. (v staroveku) počítacia tabuľka SSJ, SSSJ, mechanický stroj na počítacie úkony SSJ, 3. ,antický štvorcový bohato vykladaný stôl‘ SSJ, SSSJ, stolík na hru v kocky SSJ, cirk. ,stolík v blízkosti oltára, na ktorý sa kladú veci potrebné na liturgické obrady‘ SSSJ
Z lat. abacus tabuľa, doska (hracia, počítacia; ozdobná, na stene i na vrchole stĺpa); stôl s doskou, čo je prevzatie z gr. ἄβαξ, gen. ἄβακος tabuľa, doska (slúžiaca na rôzne účely), neznámeho pôvodu.
OLD 3 s. v. abacus; Sleumer 63 s. v. ăbăcŭs (o. i. „Kredenztisch zum Aufstellen der Meßkännchen“); Liddell – Scott 1 s. v. ἄβαξ; Beekes I 3 s. v. ἄβαξ.