Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

adjutant 1. pomocník, pobočník vyššieho dôstojníka HSSJ (už Štítnik 1700), SSJ voj. zastar., SSSJ hist., SSN voj. zastar., 2. voj. ,štábny administratívny (personálny) dôstojník‘ SSSJ
Z nem. Adjutant (staršie aj Adjudant), pôvodne dôstojník pridelený k veliteľovi na jeho podporu (už 1617) – ide o prevzatie zo špan. ayudante, doslova pomáhajúci, od špan. ayudar pomáhať (z lat. adiūtāre id.); forma nem. výrazu je pravdepodobne výsledkom relatinizácie (podľa lat. adiūtāns, gen. adiūtantis pomáhajúci ako príč. prít. od adiūtāre).
Newerkla2 506 (s úvahou o možnosti priameho prevzatia z lat.); DWB-N I 1497 – 1498 s. v. Adjutant; Kluge25 16 – 17 s. v. Adjutant. – Porov. i TTMSz 12 s. v. Adjutans militaris.