Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

advent 1. cirk. liturgické obdobie so štyrmi nedeľami ako príprava na Vianoce HSSJ (už Krupina 1643), Bern, SSJ, SSSJ, SSN, 2. svetielkujúce výpary nad močaristými miestami SSN gem.
Z lat. adventus príchod, cirk. lat. obdobie prípravy na oslavu sviatku narodenia Ježiša Krista (t. j. jeho prvého príchodu); od lat. ad-venīre, adventum prichádzať, prísť. – Advent 2. vzniklo zrejme univerbizáciou spojenia adventné svetlo id. (porov. SSN s. v. adventný). Pomenovanie môže nadväzovať (ironické prenesené použitie?) na tradíciu, podľa ktorej si účastníci rímskokatolíckych rorátnych sv. omší (slávených v adventnom období skoro ráno, ešte za tmy) prinášali horiace lampáše či zapálené sviece.
Machek1 15 s. v. advent; OLD 55 – 56 s. v. aduentus; Sleumer 82 s. v. adventŭs.