Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

afekcia p. afekt

---

afekt 1. silné citové vzrušenie, vzplanutie (hnevu, strachu ap.) HSSJ (už SP 1696), SSJ, KSSJ, SSSJ i psych., 2. cit; priazeň, náklonnosť HSSJ (už NHi 1791), 3. ochorenie, choroba HSSJ (už RT 17. stor.), afektovať 1. správať sa al. hovoriť neprirodzene, strojene SSJ, KSSJ, SSSJ, SSN miest. cslk., 2. niečo strojene prejavovať SSJ, afektácia, k afektovať 1. HSSJ (StN 1785), SSJ, SSSJ, afekcia 1. priazeň, náklonnosť HSSJ (už B. Bystrica 1695 CM), 2. ochorenie, choroba HSSJ (HT 1760)
Lat. pôvodu; od lat. af-ficere, affectum pôsobiť na niekoho; spôsobovať niekomu niečo (aj o duševných stavoch), zaobchádzať s niekým a i., od lat. facere robiť, konať. – Afekt je prevzatie z lat. affectus stav mysle al. citov (najmä dočasný); silný cit; city voči niekomu; telesný stav (najmä chorobný) a i., afektovať, afektácia z lat. affectāre pokúsiť sa ovládnuť, získať kontrolu; vznášať nárok na niečo; predstierať niečo (odtiaľ i význam neprirodzeného správania ap.), affectātiō úsilie niečo dosiahnuť (aj rečnícky účinok), afekcia z lat. affectiō stav mysle al. tela; citová priazeň.
OLD 76 – 77 s. v. affectātiō, affectiō, affectō, affectus1, 78 – 79 s. v. afficere.