akútny 1. lek. náhly, prudký SSJ, KSSJ, SSSJ, 2. naliehavý, pálčivý dtto
Z lat. acūtus ostrý; prudký, od lat. acuere, acūtum ostriť, brúsiť; význam naliehavý vznikol v nadväznosti na ochorenia s rýchlym priebehom (na rozdiel od chronických), vyžadujúce rýchly ap. zásah.
OLD 32 s. v. acūtus (lek. – význam č. 7). – Porov. i nem. akut (lek. akutisch už 1520; DWB-N II 184 s. v. akut) a i.