Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

akuzatív lingv. (v skloňovaní) 4. pád SSJ, KSSJ, SSSJ
Z lat. (cāsus) accūsātīvus, doslova (pád) vyjadrujúci obvinenie; od lat. causa príčina, podnet; vec, právna záležitosť, spor, accūsāre obviňovať, žalovať (p. akuzovať). Pomenovanie vzniklo kalkom gr. αἰτιατικὴ πτῶσις, doslova pád spôsobeného, od gr. αἰτία príčina, dôvod (i vina), αἰτιατός majúci príčinu, spôsobený; v Ríme sa pociťovalo ako odvodenina od gr. αἰτία vina, αἰτιάομαι obviňujem, obžalúvam.
Liddell – Scott 44 s. v. αἰτιᾱτικός (význam č. 2); OLD 24 s. v. accūsātīuus; Kluge25 25 s. v. Akkusativ (s ďalšou literatúrou).