Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

alba 1. cirk. biele kňazské liturgické rúcho HSSJ (už NP 17. stor.), Bern, SSJ, SSSJ, 2. biely prázdny papier HSSJ (Bobrovec 1783), 3. lit. stredoveká ľúbostná báseň s námetom ranného lúčenia milencov SSSJ
Lat. pôvodu; od lat. albus biely; jasný, svetlý. – Vo význame č. 1 prevzaté z cirk. lat. (vestis, resp. tunica) alba; vo význame č. 2 zo spojenia typu lat. charta alba biely list. Význam č. 3 nadväzuje na strlat. alba brieždenie, úsvit, z ľud. lat. (lūx, resp. diēs) alba.
OLD 93 – 94 s. v. albus; Sleumer 92 s. v. albă (význam č. 1: „... Linnengewand...“); Du Cange s. vv. 2. – 4. Alba (o rôznych rúchach), 5. Alba („Aurora“); LLMAeH I 122 – 123 s. v. alba („camisia candida“); Bartal 22 s. vv. 1. Alba („Chartabianca“), 2. Alba („vestis sacerdotalis...“); LMTMSz 5 s. v. Alba charta; TLFi s. v. aube. – Porov. aj albibenka.