Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ambulácia mat. pravidlo o vypočítavaní pohybu HSSJ (LU 1775), ambulantný 1. ,chodiaci, pohyblivý, prevozný, sťahovavý‘ SSJ, KSSJ, SSSJ, 2. súvisiaci s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti v ambulancii SSJ lek., KSSJ, SSSJ, ambulancia 1. zdravotnícke pracovisko pre pacientov schopných pohybu SSJ, KSSJ, SSSJ, 2. ,prevozné zdravotné oddelenie, napr. röntgenologické‘ SSJ, 3. ,vozidlo na dopravu chorých‘ SSJ, KSSJ, SSSJ zastar., 4. voj. poľná nemocnica SSJ zastar., 5. vlaková pošta SSJ, ambulatórium ambulancia 1. SSJ, KSSJ
Lat. pôvodu; od lat. ambulāre chodiť (dookola), prechádzať sa.
Ambulácia z lat. ambulātiō chodenie a i. (odtiaľ v slk. pohyb > pravidlo o jeho vypočítavaní); ambulantný z lat. ambulāns chodiaci ako príč. prít. od ambulāre. Ambulancia je podľa fr. ambulance (ako prevozná vojenská poľná nemocnica od 1792; porov. i fr. wagon-ambulance vlakový vozeň upravený na ošetrovňu; podľa toho i nem. Ambulanz poľný lazaret; ošetrovňa [vo vozni]), od fr. ambulant pohyblivý ako prevzatia z lat. ambulāns; ambulatórium podľa nem. Ambulatorium id. (od 1894), od lat. ambulātōrius schopný pohybu.
OLD 117 s. vv. ambulātiō, ambulō, ambulātōrius; TLFi s. vv. ambulance, wagon-; DWB-N II 636 – 637 s. vv. Ambulanz, Ambulatorium.