Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

amen 1. bibl., náb. výraz potvrdzujúci výrok, tak je; záverečné slovo kresťanských modlitieb, liturgických formúl ap., staň sa HSSJ (už ŽK 1473), Bern, SSJ, SSSJ, SSN, 2. koniec, záver Bern („Až po Amen... usque ad extremum finem“), SSJ hovor., KSSJ hovor. expr., SSSJ hovor. expr., SSN expr., 3. krátky časový úsek KSSJ („za a. za chvíľku“), SSSJ zried.
Z cirk. lat. amen, čo je prevzatie (prostredníctvom gr. bibl. ἀμήν) z hebr. ’āmēn nech je tak, skutočne, od hebr. ’āman podopierať; byť spoľahlivý, verný. – Význam č. 2 súvisí s použitím slova v závere modlitieb ap.; význam č. 3 vznikol azda v kontextoch typu *kým vyslovíš „amen“ (t. j. krátke slovo).
Sleumer 103 s. v.