Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

antikva 1. hist. ,okrúhle stojaté písmo z obdobia humanizmu (1. pol. 15. stor.)‘ SSSJ, 2. polygr. ,stojaté tlačové písmo (na rozdiel od kurzívy)‘ SSJ, SSSJ
Vo význame č. 1 z humanistického lat. (litterae) antiquae mn., doslova staré písmená (vo vzťahu ku karolínskej minuskule, považovanej za pôvodné staroveké rímske písmo, na rozdiel od „moderného“ gotického písma, lat. (litterae) modernae mn.), od lat. antīquus predný, skorší; starý, starobylý, starodávny. – Vznik významu č. 2 súvisí so vznikom novej formy antikvy, založenej na rukopisnej kurzíve (dobové lat. litterae Italicae, doslova talianske písmená).
Treccani-V s. v. antìqua.