Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

apoštol 1. bibl. jeden z vyvolených 12 Kristových učeníkov HSSJ (už Bytča 1484 SČL), Bern, SSJ, KSSJ, SSSJ, SSN, 2. šíriteľ kresťanskej viery (prvý, hlavný, u nejakého národa ap.) HSSJ (už 18. stor.), SSJ, KSSJ, SSSJ, 3. kniž. ,(zapálený, horlivý) hlásateľ nejakého učenia, idey‘ SSJ, KSSJ, SSSJ, 4. mlyn. jeden zo stĺpov na lodnom mlyne, ktoré nesú podlahu pod mlynskými kameňmi SSN, apoštolský, k apoštol 1., 2., 3. i cirk. pápežský HSSJ (už TC 1631), SSJ, KSSJ, SSSJ, farm. a-á masť míniová HSSJ (TT 1745)
Z cirk. lat. apostolus, čo je prevzatie z gr. ἀπόστολος ,vyslanec, posol; kresť. Boží posol, apoštol (o 12 apoštoloch i širšie)‘, od gr. ἀπο-στέλλω odosielam, posielam. – Význam č. 3 vznikol metonymickým posunom; vznik významu č. 4 nie je jasný. – Apoštolský pápežský (a. úrad, a-é požehnanie ap.) je podľa cirk. lat. apostolicus id. (v nadväznosti na Kristovho apoštola Petra ako prvého pápeža rímskej cirkvi); a-á masť je podľa lat. unguentum apostolicum (resp. u. apostolorum) – údajne podľa toho, že pozostáva z 12 zložiek.
Machek1 18 s. v. apoštol; Sleumer 118 s. vv. ăpostŏlŭs, ăpostŏlĭcŭs; Marek 100 s. v. apostolus; Panczová 214 s. v. ἀπόστολος (v Novom zákone a u cirkevných otcov „ἀπόστολος je aj Kristus, anjeli, SZ [starozákonní] proroci, Ján Krstiteľ, ženy pri Ježišovom hrobe, Samaritánka, Pavol, vodcovia prvotnej cirkvi, putujúci misionári, Tekla a Konštantín“); Adelung s. v. Apostelsalbe.