Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

arbiter 1. práv. osoba vybratá na rozhodovanie v majetkovom spore al. na urovnávanie sporu medzi stránkami HSSJ (už Trenčín 1585), rozhodca rozhodcovského súdu SSJ, SSSJ, 2. kto niečo posudzuje, o niečomu rozhoduje SSSJ, 3. publ. športový rozhodca SSSJ, arbitráž 1. práv. riešenie sporných otázok splnomocnenými arbitrami SSJ, SSSJ, 2. práv. príslušný rozhodcovský orgán SSJ, SSSJ, 3. ekon. súčasný nákup i predaj platobných prostriedkov na rôznych trhoch s cieľom využiť cenové rozdiely na dosiahnutie zisku SSSJ
Lat. pôvodu; od lat. arbiter ,divák; osoba určená al. zvolená na riešenie sporu (majúca väčšie rozhodovacie právomoci ako sudca [iūdex])‘, málo jasného pôvodu. – Arbitráž je z fr. arbitrage, od fr. arbitrer rozhodovať v úlohe arbitra (už 1274); vo význame č. 3 podľa rovnoznačného fr. arbitrage (vo vzťahu k operáciám, o ktorých sa rozhoduje za okolností, keď sú najvýhodnejšie).
OLD 159 s. v. arbiter1; de Vaan 50 s. v. arbiter (s ďalšou literatúrou); TLFi s. v. arbitrer.