Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

arián 1. ,stúpenec ranokresťanského učenia popierajúceho Kristovu božskú prirodzenosť a hlásajúceho, že Kristus bol Bohom stvorený z ničoho a adoptovaný za Syna‘ HSSJ (TP 1691), Bern, SSJ, SSSJ, 2. stúpenec novovekých, najmä reformačných odporcov dogmy o Božej trojjedinosti (tzv. antitrinitári), pôsobiacich od polovice 16. stor. najmä v Poľsku a Sedmohradsku HSSJ (už TC 1631), 3. nadávka nespratnému človeku SSN stržit., čiast. strnitr., Hariani mn. „obři báječné postavy“ Kál (z Dobšinského)
HSSJ bez rozlíšenia významov č. 1, 2.
Z cirk. lat. Ariānus súvisiaci s Ariom; jeho stúpenec, podľa alexandrijského kňaza Aria (gr. Ἄρειος, lat. Arius; † okolo 336), ktorého učenie o Sv. Trojici bolo odsúdené na 1. nicejskom koncile r. 325. – Význam č. 2 odráža aktualizačné použitie výrazu v období reformácie; význam č. 3 súvisí s pejorativizáciou výrazov patriacich do sémantických okruhov príslušník iného etnika, stúpenec iného náboženského vyznania ap. Hariani ako označenie obrov súvisí s mytologizáciou iného (príslušníci iného etnika [p. obor] aj inoverci).
Sleumer 125 – 126 s. vv. 1., 2. Arĭānŭs; Králik SEB II 301 – 306 (s ďalšou literatúrou); SD I 301 – 302 s. v. Великан, II 414 – 418 s. v. Инородец.