Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

artikul 1. článok, odsek, bod textu (výpovede, zákona, zmluvy, vierouky ap.) HSSJ (už Kremnica 1449 SČL), Bern, SSJ zastar., SSSJ hist., 2. gram. člen (ukazovacie zámeno) ako určenie gramatického rodu HSSJ (MZP 1696), artikula artikul 1. SSJ zried., SSSJ, artikuly mn. 1. stanovy samosprávnych inštitúcií (mestské, župné, cechové ap.) HSSJ i artikule adm. (už CA 1585), SSJ zastar., SSSJ hist., 2. vyučovanie evanjelického náboženstva SSJ zastar., SSN s. v. artikule zastar. (o príprave konfirmandov), artikulovať 1. vyslovovať hlásky článkovane SSJ fon., KSSJ, SSSJ, 2. jasne, zrozumiteľne vyjadriť, sformulovať názor ap. KSSJ kniž., SSSJ publ.
Lat. pôvodu; z lat. articulus ,kĺb; článok (na prste); časť (reči); slovo (vyslovené samostatne, aj ako časť vety); gram. člen‘, strlat. i článok, odsek, časť právneho dokumentu, cirk. článok viery (zdrobnenina od lat. artus kĺb), articulāre rozdeľovať na zreteľné časti, jasne vyslovovať. – Artikula ž. môže byť z variantného strlat. articula (porov. Du Cange s. v. 2. Articula „junctura, compages ossium“), ale aj spätná odvodenina od artikulársky (porov. a-e miesta kde sa mohli vykonávať protestantské bohoslužby HSSJ: Kur 1786), novšie artikulárny SSJ, SSSJ < lat. articulāris, articulārius.
OLD 176 s. vv. articulō, articulus; LLMAeH I 247 – 248 s. v. articulus.