Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

atlant p. Atlas

---

Atlas (v gréckej mytológii) obor nesúci na pleciach nebeskú klenbu SSJ, SSSJ, atlas1, atlant archit. kamenná podpera na priečelí budovy v podobe sochy znázorňujúcej svalnatú mužskú postavu, nahradzujúca stĺp al. pilier SSSJ s. v. atlas3, atlas2 1. systematicky zoradený súbor máp SSJ, KSSJ, SSSJ, 2. súbor vyobrazení ap. z niektorého vedného odboru SSJ, KSSJ, SSSJ, atlas3 anat. prvý krčný stavec, nosič SSJ
Z gr. Ἄτλας, gen. Ἄτλαντος (s možným prostredníctvom lat. Atlās, gen. Atlantis). – K atlas1, resp. atlant porov. i nem. Atlas (od 1526), resp. Atlant id. (od 1774; DWB-N III 375 – 376 s. v. 1Atlas), fr. atlante id. (od 1. pol. 16. stor.; TLFi s. v. atlante1) a i. – Atlas2 nadväzuje na názov kartografického diela hol. geografa G. de Kremera (lat. Mercator) z r. 1595, na ktorého prvej strane bol zobrazený mýtický obor Atlas. – Atlas3 vzniklo metonymickým použitím v sfére anatomickej terminológie.
Machek1 19 s. v. atlas 2° (súbor máp); Rudolf 3 (z ranej hnem.); Kluge25 68 s. v. Atlas1.