ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe; ide sa mu dobre; už ide a) prichádza b) odchádza; í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec; í. z cesty i pren. ustúpiť; í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho; í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne; í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho
2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy; í. tancovať, spať; í. po lekára, po vodu; í. na dovolenku; í. na huby; í. za niekým s prosbou;
pren. í. na niekoho s fígľom, s podfukom, zhurta
3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli
4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste); vlak mu ide o dvoch odchádza; í. sedemdesiatkou; z nosa mu ide krv tečie; z kuchyne ide vôňa vychádza; dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;
pren.: zvesť, chýr ide šíri sa; mráz ide po tele (od strachu); ceny idú hore stúpajú; hovor. plat mu ide ďalej vyplácajú mu ho
5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)
6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou
7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;
pren.: í. do dôsledkov, do podrobností, na koreň veci; í. do hĺbky podrobne rozoberať
8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú
9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka; í. k vojsku, í. do civilu, do penzie; í. na vysokú školu; í. študovať;
pren. í. za niekoho vydať sa
10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo
11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde; to nejde nedá sa to
12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc; ide naňho spánok; neos. išlo mu na piaty rok; ide mu do plaču
13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)
14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...; ide o samozrejmosť; ide mu o úspech; o mňa nejde
15. hovor. hodiť sa2, pristať: farby idú spolu; tento účes ti nejde
16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?
● ide to ako po masle, po drôte ľahko; ide to ako v lete na saniach pomaly; í. príkladom; í. k veci neodbočovať; í. na koreň veci skúmať podstatu; í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa; expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný; í. svojou, vlastnou → cestou; nejde mu to do hlavy nechápe to; ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje; ide do tuhého situácia je vážna; í. na odbyt, na dračku míňať sa; í. si → oči vyočiť; ide, kde ho oči vedú bez cieľa; robota (mu) ide od ruky šikovne; expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť; í. → hlavou proti múru; í. s → bubnom na zajace; expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!