Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadísť -íde -ídu -išiel dok.

1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc; n-l čas, aby ...

2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

nedok. nadchádzať -a, nadchodiť

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu; o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž; keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených; o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

pren. o. pohľadom prítomných

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

nedok. obchádzať -a, obchodiť¹

1. k 1 – 5

2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane; nemôžem vás toľkých o.

// obísť sa

1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li

2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom; musíme sa o.;

nedok. obchádzať sa k 1

odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy; o. z domu autom; vlak o-l načas

2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby

3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku

4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li

● zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť; o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;

nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť

podísť -íde -ídu -íď! -išiel dok. prísť bližšie, postúpiť: p. k oknu, p. niekoľko krokov (dopredu)

predísť -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať pred niekoho, pred niečo, predbehnúť, predstihnúť: na prechádzke nás p-l sused; auto ich p-lo veľkou rýchlosťou

2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predbehnúť, predstihnúť: chcel to vykonať sám, ale ho p-li

3. včasným zákrokom, prevenciou zabrániť: p. infekcii, nebezpečenstvu;

nedok. predchádzať -a

1. k 1 – 3: p-a sa vľavo; rozhodnutiu p-l súhlas správcu; otužovaním p. prechladnutiu

2. uskutočňovať sa, byť časovo al. miestne pred niečím: búrka p-la lejak, lejaku; znelej hláske p-a neznelá

● pýcha p-a pád

prísť príde prídu príď! prišiel dok.

1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov; p. niekde pešo, autom, vlakom; p. do práce včas; p. na návštevu k priateľovi; p-l k nám po čerešne; p. na pohreb

2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne; autobus ešte nep-l

3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci

4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky

5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol

6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li; p-l mi list; tovar p-e zajtra

7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde; po zime p-e jar; naraz p-la choroba

8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia; p. do pomykova; p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania; p. do druhého stavu oťarchavieť; p. do módy stať sa módnym

9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice; za to p-te do väzenia

10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom; ľahko p-l k zlatu

11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie; p. o peniaze; vo vojne p-la o syna; p. o oči

12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok; p-la na ňu slabosť; neos. p-lo mi zle, clivo; dobre mu p-lo, že videl matku

13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína

14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo; žije, ako p-e

15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu; p. na chybu v účtoch

16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?

17. hovor. stáť² (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma

18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo

19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde

20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii; očakávame, že p-e k zlepšeniu

● p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič; p. na amen na koniec; kto → prv p-e, prv melie; expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž; p-lo mi na rozum, na um spomenul som si; nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz; p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať; p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť; p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť; p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným; p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa; p. navnivoč znehodnotiť sa; p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho; nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom; p. do hotového, k hotovému; p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia; p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih; p. niekomu do cesty začať mu prekážať; p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti; p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti; p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia); p-lo na moje slová mal som pravdu; p. niekomu na oči ukázať sa; p. na svet narodiť sa; p. o život zahynúť; expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí; p. k moci, k veslu dostať sa k moci; p. k sebe nadobudnúť vedomie; p. k rozumu spamätať sa; nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť; p. o rozum zblaznieť; p. si na svoje dobre pochodiť; keď na to p-e ak bude treba;

nedok. prichádzať -a, prichodiť -í

1. k 1 – 12, 15, 16, 19, 20

2. pripadať, zdať sa, vidieť sa: všetko mi p-lo ako sen

rozísť sa -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

1. odísť z 1 miesta na rozlič. strany, porozchádzať sa (o väčšom množstve ľudí): žiaci sa po hodine r-li; manifestanti sa r-li

2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: pri bráne sa priatelia r-li

3. naširoko sa rozptýliť, porozchádzať sa, porozbehúvať sa: chlapci sa r-li po lese; kravy sa pastierovi r-li

4. prerušiť styky, prestať sa stýkať: r. sa s manželkou, rodinou; r. sa v dobrom, v zlom

5. odlíšiť sa, nezhodnúť sa: politicky, názorovo sa r-li; sólista sa r-l s orchestrom

6. rozšíriť sa (význ. 3): chýr sa r-l v celom okolí;

nedok. rozchádzať sa -a, rozchodiť sa²

1. k rozísť sa

2. smerovať na dve al. viac strán, rozdeľovať sa: chodníky, cesty sa r-ajú, r-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadísť ‑íde ‑ídu ‑išiel dok.

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.; obísť sa

odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

podísť ‑íde ‑ídu ‑íď! ‑išiel dok.

predísť ‑íde ‑ídu ‑íď! ‑išiel ‑ídený dok.

prísť príde prídu príď! prišiel dok.

rozísť sa ‑íde ‑ídu ‑íď! ‑išiel ‑ídený dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadísť 1. p. nastať 2. p. ovládnuť 1

nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheň • vzplanúť • splanúť • rozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokoje • strhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitka • zbĺknuť • vzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odpor • expr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jar • zavládnuť • nadísť • povstať • nastať • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavy • nespis. prepuknúť

2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasot • expr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silou • expr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisť • kniž.: vzbĺknuť • vzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jed • nespis. prepuknúť

začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)

2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť

zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnila • zasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúc • expr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpením • prejsť • premôcť • preniknúť • opanovať • ovládnuť • zried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnev • nadísť: nadišiel ma strach • pojať • prejať: náhle ho prejal chlad • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ma smiech • pochytiť • vychytiť • schytiť: pochytil, vychytil ma kašeľ • postihnúť • napadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol vírus • zastar. prichvátiť: tma ho prichvátila

zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

lísťa, -aťa str. hromad. nár. lístie: Lísťa nech tár;

listárka, -y, -rok ž.;

listársky príd.

nadchádzať, -a, -ajú nedok.

1. nastávať, blížiť sa, prichádzať (v čase): nadchádza noc, večer, zima; Nadchádzali obecné voľby. (Gráf)

2. (koho) opanúvať, zachvacovať: nadchádza ho žiaľ, ľútosť, starosť, radosť, sen;

3. (koho, komu) vnucovať sa do priazne, natískať sa, nadbiehať: Nadchádza ťa ten notárisko. (Ráz.);

dok. k 1, 2 nadísť

|| nadchádzať si

1. (koho) vnucovať sa do priazne, natískať sa, nadbiehať niekomu: Ona by sa bola rada vydala za Adama a nadchádzala si ho. (Jégé)

2. ísť dlhšou cestou, okľukou

nadchodiť, -í, -ia nedok.

1. nastávať, blížiť sa, nadchádzať: Noc už nadchodila. (Hor.) Nadchodil večer. (Šteinh.)

2. prichádzať, chodiť: Začali nadchodiť hostia. (Kuk.) Keko nadchodí každý deň do Krahuľov. (Tim.)

3. (koho, na koho) opanúvať, zachvacovať: Maru nadchodili driemoty. (Šolt.) Nadchodil naň strach. (Kuk.);

dok. nadísť

nadísť, -íde, -ídu, -išiel, rozk. -íď dok.

1. nastať: nadišlo leto, nadišli dažde, nadišiel čas; nadišla oberačka (Kuk.);

2. (koho) opanovať, zachvátiť: nadišiel ho strach, žiaľ; Nadišla ho šťastná myšlienka. (Kuk.)

3. prísť niekam: Keby tak nadišiel Kupec a vyzradil ujovi, že tu bol. (Kuk.)

● n. niekomu (niečomu) do cesty stretnúť sa s niekým (niečím), natrafiť na niekoho (na niečo);

4. (na koho, na čo) naraziť, natrafiť: Nadišiel na mŕtve telo Šedivého Urdu. (Ondr.);

nedok. k 1-3 nadchodiť, k 1, 2 i nadchádzať

obchádzať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niekoho, niečoho: Po obede v hostinci pravidelne obchádzať námestie. (Tat.)

● hovor. o. ako mačka okolo horúcej (vrelej, vriacej) kaše nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; okolkovať;

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niekoho, niečoho: Obchádzame renesančnú budovu manéže a blížime sa k Alexandrovskému parku. (Pláv.)

3. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: Od toho dňa začal obchádzať dom častejšie. (Ondr.) Dvierka i všetko stavanie zamkýna sám; nech neobchádza (Hľonzo) toľko okolo ich domu deň po deň. (Tim.) Kým starý pustovník popíjal s otcom Noem, čert ich obchádzal a chcel im ukradnúť vínny džbán. (Štítn.)

4. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch): obchádzajú ho mrákoty, obchádza ho strach, spánok, zlá predtucha, smútok; pren. Nieto medzi nimi (vlasmi) ešte sivých, hoci ho už obchádza štyridsiaty siedmy rok (Štítn.) už skoro bude mať štyridsaťsedem rokov.

5. (čo) ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa niečomu; ísť okľukou: o. blato, kaluže, kamene, jamy; pren. Chodník obchádza príkro vypučený bok Kriváňa (Chrob.) vedie okolo neho.

6. (koho) vyhýbať sa niekomu, bočiť od niekoho, strániť sa niekoho: (Nevychovaní ľudia) sú nepríjemní, nepohodlní a obchádzaní. (Al.)

● hovor. o. niekoho (niečo) na hony (na sto honov, na sto krokov ap.); o. niekoho (niečo) akoby bol morom postihnutý (ako morom postihnuté) úzkostlivo, veľmi sa strániť, vyhýbať sa;

7. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať; zámerne, nedobromyseľne si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy, vynechávať z náležitého poriadku: o. zákony, nariadenia, rozkazy; o. prácu nepracovať al. pracovať nerád; o. školu často vynechávať, nerád chodiť do školy; o. dôležitú otázku (mlčaním) nezmieňovať sa o nej, neriešiť ju; Proste sa tento úsek ľudového života obchádzal. (Mráz)

8. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku: I šiel a obchádzal susedné osady. (Fr. Kráľ) Sám sedliak obchádzal hynúce tvory druhých gazdov a núkal im pomocnú ruku. (Jil.)

9. zried. obchádzať (si) (koho) snažiť sa získať si niekoho: (Brat) vzal na tvár výraz veselosti a obchádzal ju peknými slovami. (Kal.);

opak. obchádzavať, -a, -ajú;

dok. obísť

|| obchádzať sa vyhýbať sa vzájomnému stretnutiu; nestretať sa (schválne);

dok. obísť sa

obchodiť¹, -í, -ia nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho; obchádzať;

pren. okolkovať, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť, vyjadriť sa: dlho o. okolo jadra veci;

2. ísť, pohybovať sa popri niečom, niekom, prechádzať: Vidno prichodiť ľudí z roboty. Chlapi, ženy, pomaly obchodia unavení. (Ráz.-Mart.)

3. zried. ísť, chodiť, pohybovať sa, prechádzať sa: Obchodí sem i ta. (Tim.)

4. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) chodiť, pohybovať sa zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho; obchádzať: Stázka obchodila okolo manetky a zaolejované ruky si utierala do vreckovky. (Bedn.) Od toho dňa veľmi počínal Imro obchodiť Arvenzisov domček. (Fig.); pren. Už dlho obchodí okolo Lenharta, chce sa dostať do družstva (Min.) zalieča sa mu, chce si ho získať. Vojna-mať obchodila a mnohí šli (Hor.) blížila sa.

5. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch); obchádzať: Obchodí ho úzkosť. (Kuk.) Obchodí ju plač. (Ráz.) DSriemoty obchodia človeka. (Hor.)

6. (čo, koho) ísť oblúkom okolo niečoho, niekoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa; ísť okľukou; obchádzať: Obchodiac vržďavý sneh, akoby kradnúť šla, bežala ulicou. (Taj.) Nemusela (keď išla na faru) obchodiť ulicou. (Vans.)

7. (koho, čo) vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho; obchádzať: Tak ako ľudia začínajú ma obchodiť už aj psi mojich priateľov. (Fig.) Všetci mládenci akosi ju obchodia. (Kuk.) Starý Pavúk sa so svetom nestýkal. Dedinu obchodil. (Taj.)

8. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy; vynechávať z náležitého poriadku; obchádzať: o. dôležité problémy, otázky, pripomienky;

9. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku; obchádzať: Ja som zatiaľ hanblivo obchodil stoly, či by ma niekto známy niečím neponúkol. (Taj.)

10. expr. (koho, čo, okolo koho, okolo čoho) starať sa o niekoho, o niečo, opatrovať, obsluhovať niekoho, niečo: Mladé ženy zostanú v kuchyni variť, chystať, chlapov obchodiť. (Taj.) Gazda i gazdiná ho obchodia, vysluhujú, len aby neušiel. (Kuk.) Eh, vieš ty, ako treba okolo koní obchodiť? (Vans.)

11. expr. (koho, čo) trpieť, znášať; musieť opatrovať: Boh by teba, lušts, smrdutá, meštianka! Budem ťa tu obchodiť ako mršinu? (Záb.) Ale kde budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a budú ťa tam obchodiť? (Kuk.)

12. zastar. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať: Mali by ste zdvorilejšie obchodiť so mnou! (Vaj.) Naučil sa (kočiš), ako treba s koňmi obchodiť. (Kuk.)

13. zastar. (s kým) stýkať sa, prichádzať s niekým do styku: V ostatný čas mnoho s ním obchodil a obľúbil si ho. (Kuk.);

dok. k 1, 2, 5-9 obísť

obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)

3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.

4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)

5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;

6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.

7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;

pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)

8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.

9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;

10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?

11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);

nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť

|| obísť sa¹ vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);

nedok. obchádzať sa

obísť sa², obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok. (bezpredm., bez čoho, bez koho, s čím, s kým) môcť byť bez niečoho, bez niekoho, môcť postrádať niečo; zaobísť sa; vystačiť s niečím: o. sa bez peňazí, bez pomoci; Obišli sme sa bez dedičstva, využijeme bez neho i ďalej. (Jégé) Ani jedna dôležitá udalosť sa bez nich neobišla. (Švant.) Kto sa môže obísť, nejde dnes na ambulanciu. (Kuk.); o. sa s malými prostriedkami; o. sa o jednej palici (Záb.); Obišiel sa i pri nezakúrenej izbe. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadísť dokonavé sloveso
(ja) nadídem VKdsa+; (ty) nadídeš VKdsb+; (on, ona, ono) nadíde VKdsc+; (my) nadídeme VKdpa+; (vy) nadídete VKdpb+; (oni, ony) nadídu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nadišiel VLdsam+; (ona) nadišla VLdsaf+; (ono) nadišlo VLdsan+; (oni, ony) nadišli VLdpah+;
(ty) nadíď! VMdsb+; (my) nadíďme! VMdpa+; (vy) nadíďte! VMdpb+;
(nejako) nadíduc VHd+;

nenadísť dokonavé sloveso
(ja) nenadídem VKdsa-; (ty) nenadídeš VKdsb-; (on, ona, ono) nenadíde VKdsc-; (my) nenadídeme VKdpa-; (vy) nenadídete VKdpb-; (oni, ony) nenadídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenadišiel VLdsam-; (ona) nenadišla VLdsaf-; (ono) nenadišlo VLdsan-; (oni, ony) nenadišli VLdpah-;
(ty) nenadíď! VMdsb-; (my) nenadíďme! VMdpa-; (vy) nenadíďte! VMdpb-;
(nejako) nenadíduc VHd-;

neobísť dokonavé sloveso
(ja) neobídem VKdsa-; (ty) neobídeš VKdsb-; (on, ona, ono) neobíde VKdsc-; (my) neobídeme VKdpa-; (vy) neobídete VKdpb-; (oni, ony) neobídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neobišiel VLdsam-; (ona) neobišla VLdsaf-; (ono) neobišlo VLdsan-; (oni, ony) neobišli VLdpah-;
(ty) neobíď! VMdsb-; (my) neobíďme! VMdpa-; (vy) neobíďte! VMdpb-;
(nejako) neobíduc VHd-;

neodísť dokonavé sloveso
(ja) neodídem VKdsa-; (ty) neodídeš VKdsb-; (on, ona, ono) neodíde VKdsc-; (my) neodídeme VKdpa-; (vy) neodídete VKdpb-; (oni, ony) neodídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodišiel VLdsam-; (ona) neodišla VLdsaf-; (ono) neodišlo VLdsan-; (oni, ony) neodišli VLdpah-;
(ty) neodíď! VMdsb-; (my) neodíďme! VMdpa-; (vy) neodíďte! VMdpb-;
(nejako) neodíduc VHd-;

nepodísť dokonavé sloveso
(ja) nepodídem VKdsa-; (ty) nepodídeš VKdsb-; (on, ona, ono) nepodíde VKdsc-; (my) nepodídeme VKdpa-; (vy) nepodídete VKdpb-; (oni, ony) nepodídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepodišiel VLdsam-; (ona) nepodišla VLdsaf-; (ono) nepodišlo VLdsan-; (oni, ony) nepodišli VLdpah-;
(ty) nepodíď! VMdsb-; (my) nepodíďme! VMdpa-; (vy) nepodíďte! VMdpb-;
(nejako) nepodíduc VHd-;

nepredísť dokonavé sloveso
(ja) nepredídem VKdsa-; (ty) nepredídeš VKdsb-; (on, ona, ono) nepredíde VKdsc-; (my) nepredídeme VKdpa-; (vy) nepredídete VKdpb-; (oni, ony) nepredídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepredišiel VLdsam-; (ona) nepredišla VLdsaf-; (ono) nepredišlo VLdsan-; (oni, ony) nepredišli VLdpah-;
(ty) nepredíď! VMdsb-; (my) nepredíďme! VMdpa-; (vy) nepredíďte! VMdpb-;
(nejako) nepredíduc VHd-;

neprísť dokonavé sloveso
(ja) neprídem VKdsa-; (ty) neprídeš VKdsb-; (on, ona, ono) nepríde VKdsc-; (my) neprídeme VKdpa-; (vy) neprídete VKdpb-; (oni, ony) neprídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprišiel VLdsam-; (ona) neprišla VLdsaf-; (ono) neprišlo VLdsan-; (oni, ony) neprišli VLdpah-;
(ty) nepríď! VMdsb-; (my) nepríďme! VMdpa-; (vy) nepríďte! VMdpb-;
(nejako) nepríduc VHd-;

nerozísť dokonavé sloveso
(ja) nerozídem VKdsa-; (ty) nerozídeš VKdsb-; (on, ona, ono) nerozíde VKdsc-; (my) nerozídeme VKdpa-; (vy) nerozídete VKdpb-; (oni, ony) nerozídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nerozišiel VLdsam-; (ona) nerozišla VLdsaf-; (ono) nerozišlo VLdsan-; (oni, ony) nerozišli VLdpah-;
(ty) nerozíď! VMdsb-; (my) nerozíďme! VMdpa-; (vy) nerozíďte! VMdpb-;
(nejako) nerozíduc VHd-;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

rozísť sa [-ejí-, -jí-, -í-] dk
1. (o väčšom množstve ľudí) odísť z jedného miesta na rozličné strany, porozchádzať sa: po malem času tento tabor se rozsessel a Bassta se wssym cysarskym lydem tahl proti hayduchom ružomberok 1605; jezli se slavna stolica nesmiluje nad nami, musime se po svete rozjiti a osadu na pustuo zanechati čajkov 1690 lp; mnoho dobrich lidy po swete se rozisslo trstená 1759; (mnísi) k polednjm a pulnočnjm kraginám se rozessli vp 1764; jestli slavne milostive stavy nam ubohym svu milostivu pomoc neračia udelit, dnes-zajtra musime sa svetem rozeit a svu živnost jinde vyhledavat ľutov 1798 lp
2. odísť od seba (jeden od druhého) rozličným (obyč. opačným smerom): da-ly nam Pan Buoch zdrawy napodalssye, acz se odtudto sczessne rozgydieme, techdy Wasych Mylost nawstywim ostrihom 1594; až se panj z ratuzu domow rozessli, potom nam powedel isspan, že z toho dnes gjž nicz nebude lamač 1665 e; prw než se rozegdeme, žádal bých, co spoweď swata s sebu prinássá ia 1708; tak ge, chodil som, ale som ga gich (kolesá) ňenosil, lebo ket wzal (svedok), ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli dražkovce 1714; na druhy den magu swadobnici swadebnemu weseli konec učinity a domuw se rozegti kláštor p. z. 1724
3. rozplynúť sa, zmiznúť, stratiť sa: komu hrdlo gest zapuchle, nech priwiaže teple na hrdlo, a rozegde se rta 17. st odpuchne; aby hlyza wsselyka rozessla se, pry počatku zwlasste morne hlyzy ffyky s kačyčim sadlem a korenym wlaskeho slezu zawrha koren stlucy, tot w sladke smotane posmažity a tim obkladaty hl 17. st; wezmi ruti zemskeg geden dil a druhi diel osladicze, zwar to spolu w gednom hrnczi w dobrem winie a daweg se teho napiti lidem, kteri čzerwenu nemocz magu, a tak od teho se ta čzerwenost rozegdess (!) lr5 18. st
4. rozšíriť sa: kdo leži z malomocznu zenu, nebo se gegi smrad po wssem tiele rozegde a tez take nakazi se zena od muže lr5 18. st
5. odísť od seba, nechať, zanechať sa (jeden druhého), vzdialiť sa jeden od druhého: dva mladí páni tak se rozešli, odpuštení vzali asl 1560/1603–04; Guro Smetana yssel do Chtelnice po sweg pracy, prigduce tam, wrazil se do krčmy, nassel tam Michala Bayzu z Nižneg Wsy a Gura Cybalu y napili se pekne y rozessli nižná 1633; o tom wyem, že kdi sem issel z Konssczany z Raycza, krasne se rozessli Konssczanya z Porubczy rajec 1642; arendator zwedewsse to, pribehnul take tatam, nedopustil p. Dawid Janossowj swe woly odtud wihnat, takže potom w teg zwade rozesslj sa záturčie 1680; (Patriarcha s Patriciom) mnoho sa hádaly před sekretárem, takže oba z hňewem sa rozessly, aniž sa nezměrily ža 1732
6. s kým prerušiť styky, prestať sa stýkať s niekým: zarmúcený, neveselý den, v který sa ja s tebú rozejdem, beda srdci mému, jakže bude se mnú, když preč puojdem asl 1759
7. rozšíriť sa, rozletieť sa: a rozessla se powest ta po wssy zemy le 1730; gegi (panny Margéty Uherskej) swatého žiwota chjr po celeg kragině Uherskeg rozessel se wp 1768
8. minúť, spotrebovať sa: soly rozešlo se gak do gidel, tak do chleba y tolikez co bečky zaparzowaly skalica 1633 e