úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.
strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny • hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza • tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň • des • zdesenie • údes • zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie • úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť • obava: strach, obava o zdravie • starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť • kniž. bázeň: cítiť bázeň • tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému • úžas: zmocňuje sa ho úžas • zried. postrach (Lenko) • lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
úžas 1. p. údiv 2. p. strach
úžas, -u m.
1. stav po nejakom náhlom mocnom citovom zážitku, najmä nepríjemnom, veľký údiv, veľké prekvapenie; zdesenie, ohromenie, ustrnutie, užasnutie: dívať sa, pozerať na niečo, pozorovať niečo s ú-om, v ú-e; vzbudzovať, budiť ú.; zmocňuje sa ho (ich) ú.; onemel, zmeravel, stŕpol od ú-u veľmi sa zadivil, prekvapil, ostal ohromený; nevychádza z ú-u neprestáva sa diviť, je ohromený; Temer popadali z nôh od úžasu. (Vaj.) Celá spoločnosť zamĺkla, ohromená úžasom nad hroznou udalosťou. (Jégé) V nemom úžase stoja okolo postele chorého. (Zúb.)
2. zried. vec vzbudzujúca veľký údiv, veľké prekvapenie, ohromenie: Nemôžeš nečinne hľadieť na úžasy svojho rodného kraja (Vaj.) krásy.
3. vo funkcii vetnej príslovky al. citoslovca vyjadruje veľký údiv, veľké prekvapenie, ohromenie: Úžas, čo ich je! (Jes.)
(jeden) úžas; (bez) úžasu; (k) úžasu; (vidím) úžas; (hej) úžas!; (o) úžase; (s) úžasom;
(dva) úžasy; (bez) úžasov; (k) úžasom; (vidím) úžasy; (hej) úžasy!; (o) úžasoch; (s) úžasmi;