úžitok, -tku m.
1. hmotný al. iný osoh, prospech, zisk: mať z niečoho ú.; doniesť, donášať, dať, dávať (hojný) ú.; z toho plynie (neplynie) ú.; robiť niečo bez ú-u nadarmo, zbytočne; hovor. nech ti (vám) padne (slúži) na ú. prianie pri poskytovaní niečoho (obyč. jedla), pri obdarúvaní niekoho niečím; hovor. expr. niet z toho ú-u ani za náprstok je to nepotrebné, zbytočné; Bude mi na úžitok prejsť sa trochu (Tim.) bude osožiť môjmu zdraviu. Ročne má i do päťdesiattisíc korún úžitku za ovocie a med. (Jégé)
2. trochu zastar. užívanie: Dostaneš zem do úžitku. (Jégé) Ani nám to do úžitku neponúkol. (Zgur.);
úžitkový príd. ktorý sa dá zužitkovať; ktorý prináša praktický úžitok: ú. nerast, ú-á hornina; ú-é drevo; ú-á zver, ú. dobytok; ú-á keramika, ú-é predmety; vodohosp. ú-á voda priemyselná (nie pitná); ekon. ú-á hodnota súhrn vlastností, ktorými vec slúži na uspokojovanie ľudských potrieb;
úžitkovosť, -ti ž. schopnosť poskytovať úžitok: ú. nerastu; vysoká (nízka) ú. dobytka