údel -u m.
1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.
2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka
3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež
údel -lu L -le pl. N -ly m.
osud 1. okolnosti pôsobiace na život človeka • údel: osud si človek vytvára sám; byť pánom svojho osudu, údelu • kniž. sudba • kniž. zastar.: lós • fátum • pren. moira (podľa bohyne osudu v gréckej mytológii)
2. p. život 1
údel 1. p. osud 1 2. p. úloha 1
úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohu • povinnosť: plniť si svoje povinnosti • funkcia: plniť významnú funkciu v politickom živote • poslanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školy • misia: plniť tajnú misiu • povolanie: jeho povolaním bolo zabávať • určenie: slúžiť svojmu určeniu • kniž. údel: vznešený údel učiť mládež • kniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti
2. stvárnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme • rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filme • div. slang. part: dobre poznať svoj part
3. p. práca 1
údel1, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. životné pomery, okolnosti, v ktorých človek žije, osud: šťastný ú. (Smrek); trpký ú. (Žáry); najťažší životný ú. (Letz); údel tvrdý je a ťažký (Bedn.); znášať, niesť svoj ú. znášať strasti každodenného života, trpieť;
2. nevyhnutná skutočnosť, nutnosť, osud: smrť, údel všetkých ľudských bytostí (Zúb.); je to už údel človeka, že život sa skončí a zase začína. (Fig.)
3. čo bolo niekomu určené, úloha, povinnosť: Je údelom vojaka chodiť alebo stáť. (Jes.); vznešený údel: vzkriesiť národ (Kuk.); Ťažká povinnosť je vládnuť, synku, no nes svoj údel statočne. (Hor.)
údel2, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. hist. časť krajiny, ktorú dostávalo spravovať knieža, člen panovníckeho rodu