úder, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. náraz niečoho na niečo; zvuk spôsobený nárazom, buchnutie, udretie: tupé údery kopýt (Jil.); Zvonku padajú ťažké údery na dvere. (Letz) [z vyhní] ozývajú sa zvonivé údery kladív o nákovy. (Zúb.); ú-y hodín, zvona, srdca;
2. prudký náraz do tela, spôsobujúci bolesť, poranenie al. smrť; udretie, rana, v mn. č. bitie: Dostala úder po tvári. (Tim.) Zabíjali v boji jedným úderom jazdca i s koňom. (Hor.) Počuť údery po nahom tele. (Jége);
pren. nešťastie, choroba ap.: osudné, životné ú-y; ú-y osudu; pren. Musela prižmúriť oči pred úderom svetla, privyknutá na vonkajšie šero (Kuk.) pred silným. ostrým svetlom.
● expr. zabiť jedným úderom dve muchy naraz vykonať dve veci; zasadiť, zadať niekomu smrteľný, ťažký, drvivý ú- úplne ho zničiť, znemožniť;
3. voj. útok sústredených síl a prostriedkov na porazenie nepriateľa: hlavný ú-;
úderový príd.: šport. ú-á technika