údol m, údolie s, údoľ, údoľa ž úzky, podlhovastý pás zeme medzi vyvýšeninami obyč. s vodným tokom: nekudy zem rowna yako rowina, ginde hory, doliny (:audole:), okrauhle mezi wrchy udole se spatrugi (KoA 17. st) ness giducse daleg po tegto doline, obratily sme se na prawu ruku gednou udolou welmi strmo (B. BYSTRICA 17. st); pridz szkoro mój Spaszitelu! Vivedz z bidnoho údolu k nyebetzkomu zasztupu (HPS 1752); Ilumen gest udol recena wynowa od hoynosti wyna (KrP 1760); (zem) od Welkeg Carganky po Maithény Ganossowe hory na prostrednom udole ma felcsgar a kuchar za Powažany (NOVÁKY 1777)
L. ú. Jozafat, jozafatsky bibl miesto, na ktorom podľa proroka Joela bude Boh súdiť svet: když nás wssech nekdy do vdoly Jozaffatowého zhromáždi angelská truba (SRo 1766); w čas nastawagjcýho gakéhokolwek pokusseňá, pomysli sy, že ťa nekdy w udoli gozafatskég Spasytel twog Gěziss prisne súďiť buďe (DC 1797); plačlivé ú., toto ú., zemské ú., plaché ú., biedne ú., tohoto sveta ú. žiwot na zemi, zem (op. nebo, večný život): oni za nas hrissnich orodugu a lasku w tegto placliweg udoli nam preukazugu (SJ 18. st); pakliby se stalo, že by mne Pan Bůch s tohoto udoly sweta powolaty račil (BRATISLAVA 1706); stalo se, že tria bratri Gedrawiniech s toho placheho udoli skrze časnu smrt powolani bili (ŽIAR n. H. 1635); bez zdrawi nič chutneho w tom zemskem udoli (GV 1755); telo pak me, kdy mne Pan Buch wssemohuczy s tehoto bidneho udoly powolaty račy (PRÍLES 1713)
F. starodawne prislowý a obecne gest, kde kopek, tam otek, kde med, tam ged, kde hory, tam udoly (SK 1697); údolný príd: kwetňe vdolný rowina (CC 1655); údolok m, údolka ž, údolček m dem: w orechowskom hornj lán od udolcseka po Merssu magu poddany (NOVÁKY 1777); magu swoge tale až po zraz njže prjehibyny aneb udolky (BYTČA 1777); valletula: udolka völgyecske (LD 18. st)