úplný príd.
1. plný (význ. 2), celý, kompletný, op. čiastočný: ú-á zostava, ú. zoznam, počet; ú-á sirota bez obidvoch rodičov; ú-é zatmenie slnka
2. vyskytujúci sa v neobmedzenej miere, absolútny, dokonalý: ú-é ticho, ú-á tma, chce mať ú-u istotu
3. hovor. skutočný (význ. 1), hotový: ú-é fiasko;
úplne prísl. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho, celkom: ú. zdravý; ú. ho to vykoľajilo;
úplnosť -i ž.: (ne)robiť si nárok na ú.; kvôli ú-i uvádzame ...