úseč, -e ž. i úsek2, -u m.: geom. kruhová úseč (kruhový úsek) plocha omedzená oblúkom a tetivou
úsek1 -u m.
1. časť nejakého celku: ú. cesty, časový ú.; frontový ú.; Blížil sa k vrchu posledným úsekom hory. (Ondr.) [Kalinčiak] mal ambície i vedecky spracovávať úseky z našich literárnych a kultúrnych dejín (Mráz) jednotlivé obdobia; stavebný ú., lesnícky ú. jednotka v organizačnej štruktúre stavby, polesia;
2. odbor, oblasť; sektor: hospodársky ú.; na ú-u poľnohospodárstva; pracovný ú. a) oblasť činnosti, b) organizačná jednotka ROH;
úsekový príd.: ú-á ekonomika týkajúca sa určitého hospodárskeho úseku; ú. dôverník funkcionár ROH na pracovnom úseku
úsek2 p. úseč