Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky

poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebký • mäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovo • vláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožka • ohybný • formovateľný • tvárny • tvárlivý • plastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povaha • povoľný: povoľné materinské srdce • slabý • ovplyvniteľný • ústupčivý • ústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný

povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných • poddajný • mäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkká • zhovievavý • kniž. benevolentný • zried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičia • ústupčivý • ústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahu • pejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina

ústupčivý ktorý vie ustúpiť al. ktorý má sklon ustúpiť, vyhovieť požiadavkám iných; svedčiaci o ústupčivosti (op. neústupný) • ústupný • poddajný: ústupčivá, ústupná, poddajná povaha • povoľný • mäkký (op. tvrdý) • mierny: povoľný, mäkký, mierny otec • ovplyvniteľný (v zmysle ústupkov): zapôsobil na jej ovplyvniteľnú dušu • kompromisný • kompromisnícky (ktorý robí ústupky za určité výhody; op. nekompromisný): kompromisný krok, kompromisnícky človek, kompromisnícky postoj • nár. úložný

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

ústup návrat do predchádzajúceho stavu, na pôvodnú al. nižšiu úroveň: ústup mora z pevniny • kniž.: regres • recesia: vývinový regres, hospodárska recesia • ústupok (zmena stanoviska): politika ústupkov

ústupný p. ústupčivý