úzky, 2. st. užší príd.
1. majúci malú šírku. v pomere k dĺžke (op. široký): ú-a ulica, ú. chodník, ú-a chodba, ú-a lavička; ú. pásik, ú. remienok, ú-a stužka; ú. otvor, ú-a štrbina, ú-a medzera; fľaša s ú-ym hrdlom; ú-e plecia, ú-a tvár; hovor. ú-a sukňa rovná, bez záhybov; ú-e rukávy priliehajúce, priliehavé; fíim. ú. film majúci šírku 8, 9-5 a 16 mm; lingv. ú-e samohlásky pri artikulácii ktorých sa vytvára malý čeľustný uhol;
2. (obyč. o častiach odevu) tesný, sťahujúci, zvierajúci: šaty, topánky sú mi úzke; Tvoj žaket je už trošku úzky. (Barč); pren. expr. Nevedel sa pomestiť do úzkej. ľudskej kože (Urb.) bol nespokojný, neposedný, nespratný.
● hovor. dostať, vohnať niekoho do ú-ych (do ú-eho) do nepríjemnej situácie; byť, ocitnúť sa v ú-ych v nepríjemnej situácii;
3. málo priestranný, málo rozsiahly; priestorove al. inak obmedzený; malý: Žili stisnutí do úzkych štyroch stien chalúpky. (Taj.) Žil vo veľmi úzkom kole: škola, kostol, rodina. (Tat.) Poznala, že okrem svojho úzkeho sveta nič nevidela (Tat.) najbližšieho okolia, domáceho prostredia; ú. profil, pren. nedostatok niečoho (najmä vo výrobe);
4. obmedzený na určitú časť, na určitý počet niečoho al. niekoho; vymedzený, špeciálny; majúci malý pojmový rozsah (o abstraktných pojmoch): ú-a spoločnosť, ú. (rodinný) kruh; užší výbor, užšia komisia; ú-a špecializácia; ú-e hľadisko, ú. pojem, ú-a otázka; v užšom zmysle (slova) menej všeobecne, užšie;
5. založený na spoločných vlastnostiach, vnútorne blízky, tesný: ú. vzťah, ú-a súvislosť, ú-a spojitosť, ú-e styky, ú. kontakt; ú-a spolupráca, ú-e priateľstvo