čižmár -ra pl. N -ri m.
čižmár -ra pl. N -ri m. ▶ kto šije, vyrába obuv s vysokou sárou, čižmy: vyslúžilý č.; majster č.; vyučiť sa za čižmára; v minulosti mesto najviac preslávili čižmári; cechový znak čižmárov; Vedľa býval čižmár Filo. Chodieval na raky: vyrobil si čižmy až po rozkrok. [D. Dušek]; Čižmári na dlhé drúky vešali vyleštené čižmy. [A. Habovštiak] ▷ čižmárik -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob.
čižmár, -a m. kto šije čižmy;
čižmárka, -y, -rok ž. hovor. čižmárova žena;
čižmársky príd. i prísl.: č-e remeslo;
čižmárstvo, -a str. čižmárske remeslo
čižmár m. (ťižmár, tižmár) csl kto šije čižmy: To uš čižmár tak položiv takej remenčok (na čižme), žebe vŕzgav (Čelovce MK); Čižmári najpru narobiľi čižmi, potom ih išľi predaď na trch (Lipt. Hrádok LM); Tu povišä jest šižmár (V. Poloma ROŽ); Čižmar ňemal robotu, ked nastal Baťa (Brezovica SAB); čižmár (Zavar TRN); ťižmár (Mur. Dl. Lúka REV); tižmár (Trenč. Závada TRČ); čižmársky príd.: čižmárski bál (Mošovce MAR); čižmárská robota (Nandraž REV); čižmárskí pop (Myjava)
čižmár m kto šije čižmy: čzižmare od udelany čzižiem každeho paru d 1 (CA 1671); diabatharius: strewičár, pantofflár, sswec aneb čzižmár (KS 1763) P. atpn Mathusse Cžižmara (MARTIN 1597); Andreas Czizmar (ZVOLEN 1606); -sky príd: cechu czizmarzskeho (CA 1649); roboty czissmarskey (ORLOVÉ 1741); -stvo s čižmárske remeslo: učiwsse se čižmarstwu (VELIČNÁ 1732); Mathias učy se čissmarstwo (PREŠOV 1784); -ik dem: wiplatyl som malemu cžyžmarikowy za robotu cžyžmarsku (N. MESTO n. v. 1772)