často, 2. st. častejšie prísl. veľa ráz, mnoho ráz, mnohokrát; v mnohých prípadoch, neraz; nie zriedka: Často chodievam do Bratislavy. — Krista často videla Horoviča. (Urb.); č. sa vyskytovať; Často nevie, kde mu hlava stojí. (Jes.) Často si spolu čosi šuškali. (Taj.); často, prečasto veľmi často