Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

často prísl. veľa ráz, mnohokrát, op. zriedka: č. chodiť do divadla; č. sa mýliť; expr. č., prečasto


častovať nedok.

1. hostiť, uctiť: č. hostí vínom

2. expr. dávať v hojnej miere, zahŕňať, zasýpať: č. niekoho nadávkami, otázkami; č-li sa fackami


častý príd. často sa opakujúci, vyskytujúci, op. zriedkavý, vzácny: č. hosť, č-á chyba, výhovorka, č. jav, výskyt;

častosť -i ž. frekvencia


počastovať dok. pohostiť: p. priateľov jedlom, vínom;

pren. dať, uštedriť: p-l ho nadávkami, údermi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
častovať ‑uje ‑ujú nedok.
častý; často prísl.; častosť ‑i ž.
počastovať ‑uje ‑ujú dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


počastovať p. pohostiť, dať 1


pohostiť ponúknuť, dať niekomu jedlá a nápoje (ako hosťovi) • uhostiť: priateľov rád pohostí, uhostípočastovaťzastar. učastovať: svadobčanov počastovali vínom a koláčmiexpr. vyčastovať (hojne pohostiť) • hovor. potraktovaťhovor. zastar. utraktovať: potraktovali ma slaninouexpr. zried. pouctiťpozvať na pohostenie: boli k nám láskaví, ešte aj na pohostenie nás pozvali


uctiť (si) 1. prejaviť, preukázať úctu, uznanie niekomu, niečomu • vzdať úctu: uctili (si) pamiatku mŕtveho; vzdali úctu hrdinovicirk. deifikovať (preukázať úctu ako božstvu) • poctiť (prejaviť ocenenie, poctu niečím konkrétnym): poctili ho vysokým vyznamenanímnár. upovážiť (Šoltésová, Rázus)

2. preukázať niekomu prejav úcty pohostením, pozornosťou a pod. • pohostiť: uctili si nás slávnostnou večerou; pohostili ho čerstvým koláčompočastovaťzastar. učastovať: z vďaky nás počastovali pohárom vínaexpr. zried. pouctiť


zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypaťprihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminouzavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypaťobsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmizaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťouobšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťouobklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlímpočastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánuobsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie veršekniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminouzahrabaťzastaráv. zahriebsťzahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zemezavaliťprivaliťprisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminouexpr.: zarúcaťzarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútiloexpr. al. hrub.: zakydaťprikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strechapoet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav)posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľoupozasýpaťpozasypávaťpozahrabávaťpozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúťprihrabaťprihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúťobsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskoupočastovať: počastovali nás nadávkamiobklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťouuštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

častovať, -uje, -ujú nedok. (koho) hostiť jedlom al. nápojmi: Matajka častovala výrastkov pivom. (Urb.) Vynukuje a častuje švagriné, ani čo by ona bola gazdiná. (Kuk.); č. niekoho vínom, zákuskami;

pren. hovor. dávať niečo niekomu v hojnej miere: č. niekoho otázkami dávať niekomu otázky, vypytovať sa ho; č. niekoho výčitkami; č. niekoho nadávkami nadávať mu; č. niekoho titulmi oslovovať titulmi;

dok. počastovať

|| častovať sa veľa jesť al. piť, hostiť sa: Tam sedeli ženičky v peknom rade a častovali sa žinčicou. (Kuk.);

pren. hovor. navzájom si niečo dávať, poskytovať, uštedrovať: častovali sa údermi (Hor.)


nečastý príd. zried. nie častý, zriedkavý: n. hosť (Vaj.); Skracovať zvláštnych ľudí o hlavu nebolo tu nečasté. (Ráz.);

nečasto prísl.


počastovať, -uje, -ujú dok. (koho čím)

1. pohostiť jedlom a nápojom: Vďačne nás počastoval večerou a dobrým vínom. (Gab.); p. niekoho cigaretou; hovor. žart. Keď vyšiel von na boží svet, bol už poriadne počastovaný (Tat.) opitý;

2. uštedriť, dať niekomu niečo: Cíti vlhkosť bozkov, ktorými ju kmotrička počastovala na privítanie. (Švant.) Počastujem vás aj učeným výkladom. (Tat.); p. niekoho dobrým slovom (Jil.); Žena počastovala Doda škaredým pohľadom. (Jaš.); p. niekoho kopnutím (Jes-á)

|| počastovať sa zried. pohostiť sa: Keď sa už hodne počastovali, vstal hore kráľ a prehovoril. (Dobš.)


prečasto prísl. expr. veľmi často: Vystupujú miesta, kde prečasto odohrávala sa krvavá dráma. (Vans.) Krčmy často, prečasto zívajú prázdnotou. (Jil.)


pričastý príd. príliš, veľmi častý, prihojný;

pričasto prísl.: Neklame ma prizrejme a pričasto. (Jégé)


učastovať, -uje, -ujú dok. zastar. (koho) pohostiť, uctiť, počastovať: Mohol hosti slušne učastovať. (J. Mat.) I vínom ma učastoval od radosti. (Pal.)


vyčastovať, -uje, -ujú dok. expr. (koho) hojne pohostiť, počastovať

|| vyčastovať sa hojne sa pohostiť, počastovať sa: Oni sa medzi sebou pomeria, vyčastujú, nám zostane z koláča diera. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nečastovať nedokonavé sloveso
(ja) nečastujem VKesa-; (ty) nečastuješ VKesb-; (on, ona, ono) nečastuje VKesc-; (my) nečastujeme VKepa-; (vy) nečastujete VKepb-; (oni, ony) nečastujú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nečastoval VLesam-; (ona) nečastovala VLesaf-; (ono) nečastovalo VLesan-; (oni, ony) nečastovali VLepah-;
(ty) nečastuj! VMesb-; (my) nečastujme! VMepa-; (vy) nečastujte! VMepb-;
(nejako) nečastujúc VHe-;

nepočastovať dokonavé sloveso
(ja) nepočastujem VKdsa-; (ty) nepočastuješ VKdsb-; (on, ona, ono) nepočastuje VKdsc-; (my) nepočastujeme VKdpa-; (vy) nepočastujete VKdpb-; (oni, ony) nepočastujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepočastoval VLdsam-; (ona) nepočastovala VLdsaf-; (ono) nepočastovalo VLdsan-; (oni, ony) nepočastovali VLdpah-;
(ty) nepočastuj! VMdsb-; (my) nepočastujme! VMdpa-; (vy) nepočastujte! VMdpb-;
(nejako) nepočastujúc VHd-;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

načastowať sa načastowať sa nečasto nečasto Oščastowáňí Oščastowáňí oščast'owať oščast'owať

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČASTOŇ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;

Priezvisko ČASTOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
DIELY (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;
ILAVA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
JANÍKOVCE (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor