Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj subst

červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca


červenať sanedok.

1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti; cítila, že sa č-á

2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
červenať sa ‑á ‑ajú nedok.
červenkastý, červenastý, červenkavý, červenavý
dočervena, do červena prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

červenkasto, červenasto prísl. ▶ so slabým červeným odtieňom; trochu dočervena; syn. červenkavo, červenavo: č. sfarbené nebo; Siluety stromov sú výrazné a ostro kontrastujú s červenkasto sa lesknúcou matnou hladinou. [M. Zelinka]; Neón červenkasto žmurká. [KŽ 1967]do červenkasta, do červenastadočervenkasta; na červenkasto, na červenastonačervenkasto


červenkastohnedý, červenastohnedý -dá -dé príd. ▶ majúci hnedú farbu so slabým červeným odtieňom: červenkastohnedá hlina; červenkastohnedé perie; červenkastohnedá borka smrekovca


červenkastomodrý, červenastomodrý -rá -ré príd.modrý so slabým červeným odtieňom: červenkastomodré plody sliviek; Chvostík sa mu [vtáčikovi] rozprestrel do vejára a zablyslo sa na ňom červenkastomodré páperie. [J. Skalka]


červenkastookrový, červenastookrový -vá -vé príd. ▶ majúci okrovú farbu so slabým červeným odtieňom, okrový dočervenkasta: klobúk huby je červenohnedastý až č.


červeno prísl. ▶ červenou farbou, načerveno: č. maľovaná keramika; žena s č. namaľovanými ústami; č. vyznačené miesto; tyč natretá striedavo č. a bielo; č. značkovaný turistický chodník; č. kvitnúť; Iba pery jej v žltej tvári svietili červeno. [J. Blažková]do červenadočervena; na červenonačerveno


dočervena, pís. i do červena prísl. ▶ sfarbením pripomínajúc červenú farbu krvi: opáliť sa d.; d. namaľované pery; Na jednom oku akoby mal beľmo. Mal ho zakalené dočervena. [K. Horák]; Iste poznáte pôžitok, ktorý človek cíti, keď vezme do ruky také dočervena vypečené husacie stehno. [Ľ. Zúbek]; Suseda s očami vyplakanými do červena prisvedčila. [M. Urban]


dočervenkasta, dočervenasta, pís. i do červenkasta, do červenasta prísl.slabo, jemne do červena: upiecť koláč d.; d. zafarbená látka

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

červenasto p. červeno


červenastý p. červený


červenavo p. červeno


červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

porov. aj červený


červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

p. aj sčervenený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

červenastý i červenkastý príd. zafarbený trochu do červena, slabo červený, s odtieňom do červena: č. list, č-é jabĺčka; č-á farba, č-é vlasy, č-é strechy;

červenasto i červenkasto prísl.: červenasto sfarbená brána (Podj.)


červenať sa, -á, -ajú nedok.

1. (o človeku) mať rumeň na tvári, byť červený, pýriť sa od hanby, od hnevu a pod.: č. sa ako ruža, ako pivónia; č. sa od hnevu; č. sa do krvi (Kuk.); č. sa radosťou (Tim.); č. sa zahanbením (Fr. Kráľ); Červeňala sa šťastným rumencom. (Vaj.)

2. odrážať sa červenou farbou, vynikať, skvieť sa červeným zafarbením, červenieť sa: Na stromoch červenali sa zrelé čerešne. (Zúb.) V záhradách sa červenajú pionierske šatky. (Len.) Na svahu červenajú sa strechy kopaničky. (Zgur.);

dok. k 1 začervenať sa


červenavý i červenkavý príd. zafarbený trochu do červena, slabo červený, s odtieňom do červena: belosť červenavá v tvári (Sládk.); červenavý oheň (Ondr.); červenavé líca (Hlb.); červenkavé kvety (Kuk.); červenkavé zrno (Čaj.); červenkavé pery (Fig.); červenkavé vlasy (Ráz.); červenkavá hriva (Šteinh.); červenkavé svetlo (Gab.); V červenkavom slnku skvel sa háj dubový. (Vans.);

na červenavo i na červenkavo


červený, 2. st. červenší príd.

1. majúci farbu ako krv, oheň, vlčí mak, pivónia a pod.; červenohnedý, ryšavý (obyč. o vlasoch, o srsti a pod.): č. ako ruža, ako rak, ako krv, ako kalina, ako malina, ako oheň, ako cvikla, ako moriak; č-é farbivo, č-á farba, č-á zástava, č-á šatka, č-á ruža; č-á tvár, č-é líca, č-é pery, č-é uši, č-é oči; č-á brada ryšavá; č-é vlasy ryšavé; č-á sedma, osma v kartách; č-á ceruzka píšúca červeno; č-é víno (op. biele); č-é svetlo a) červenej farby; b) signál na križovatke, pri ktorom neslobodno prechádzať

č. kohút na streche o požiari; myšlienka sa tiahne dielom ako č-á niť súvisle, nepretržite;

2. hovor. socialistický, komunistický: č-é vojsko; č-é noviny, č-é odbory, Č-á armáda teraz Sovietska armáda;

spodst. socialista, komunista;

3. Č. kríž medzinárodná organizácia prvej pomoci, najmä vo vojne;

4. v odborných termínoch a v zemepisných názvoch bližšie určuje druh: č-á ďatelina, č-á kapusta; č-á repa cvikla; hovor. č. smrek smrekovec; č. mramor; chem. č. fosfor; č-á soľ; geol. č-á zem; zool. č. mravec; č-á ploštica, č-á myš, č-á líška; lek. č-é krvinky (op. biele); Č-é more;

na červeno (napr. kvitnúť), do červena (napr. rozpálený);

červeno i červene prísl.: červeno skvitnúť (Janč.); červene hráškovaná šatka (Fr. Kráľ);

červenosť, -ti ž. červené sfarbenie, červeň

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

červenačka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) červenačka
G (bez) červenačky
D (k) červenačke
A (vidím) červenačku
L (o) červenačke
I (s) červenačkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) červenačky
G (bez) červenačiek
D (k) červenačkám
A (vidím) červenačky
L (o) červenačkách
I (s) červenačkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu