česť cti ž.
1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.; urážka na cti; utŕhať na cti; prisahať na svoju č.; to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre
2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.; pokladať si niečo za č.; je to vec mojej cti; č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému
● nemá v tele ani kúska cti je nečestný; všetka č. výraz kladného hodnotenia; s kým mám č. koho mám pred sebou; komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži