čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.; spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e
● muž č-u rozhodný, energický; mať sa k č-u konať; takým(to) č-om tak(to); nejakým č-om nejako; nijakým č-om nijako; so všetkým č-om so všetkým, úplne
čin činu pl. N činy m. ▶ niečo, čo sa vykonalo, čo sa koná al. má vykonať; syn. skutok, konanie: hrdinský, odvážny, humánny č.; historický, prevratný č.; zúfalý, nepremyslený, nerozvážny č.; neľudský č.; odsúdeniahodný, opovrhnutiahodný č.; hanebný, ohavný č.; vandalský, barbarský, teroristický č.; protizákonný, protiústavný, protištátny č.; násilný, krvavý, kriminálny č.; trestný čin krádeže, výtržníctva, podvodu; miesto činu; pristihnúť niekoho pri čine; priznať sa k činu; niesť zodpovednosť za svoje činy; Človek žije iba v čine, bárs by ten čin znamenal iba odstrániť pavučinu. [J. Kot] ◘ fraz. akým činom ako, akým spôsobom; akýmsi činom akosi; nejakým/dákym/dajakým/akýmsi činom nejako, nejakým spôsobom; nijakým/nijakovským/žiadnym činom nijako, nijakým spôsobom; takým/takýmto/tým/týmto činom takto, takým spôsobom, tým; muž činu aktívny; mať sa/nemať sa k činu prejavovať, neprejavovať aktivitu, byť, nebyť usilovný; prejsť od slov k činom prestať diskutovať, sľubovať a pod. a začať konať; so všetkým činom úplne, so všetkým
čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok • akt: akt pomsty • krok: nerozmyslený krok • kniž. počin: významný počin • akcia (zámerná činnosť): bojová akcia • operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia • úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon • dielo: dielo odvahy