ďumbier -u L -i m.
1. tropická aromatická bylina, bot. Zingiber
2. jej sušený podzemok použ. ako korenie, zázvor: pridať do polievky ď.;
ďumbierový príd.
Ďumbier -ra L -ri m. ▶ najvyšší vrch Nízkych Tatier v Ďumbierskych Tatrách: severné, južné svahy Ďumbiera
ďumbier -ru L -ri pl. N -re m. ⟨maď. ‹ lat. ‹ gr. ‹ ind.⟩ 1. ▶ trváca tropická rastlina s dužnatými aromatickými podzemkami, ktoré sa po spracovaní používajú ako korenina a z ktorých sa získava éterický olej na farmaceutické a kozmetické účely; bot. ď. lekársky Zingiber officinale 2. ▶ čerstvý al. sušený podzemok tejto rastliny používaný ako korenie; syn. zázvor: celý, mletý, strúhaný ď.; koláč, mäso vonia ďumbierom; V starom Grécku čierne korenie, škorica a ďumbier boli dôkazom bohatstva a prepychu. [NO 1990]
ďumbier -u m. ‹maď < l < g < ind›
2. sušený podzemok tejto rastliny používaný ako korenie, zázvor: pridať do mäsa ď.;
ďumbierový príd.: ď. likér
ďumbier sušený podzemok tropickej aromatickej byliny používaný ako korenie • zázvor
ďumbier, -u, 6. p. -i m. druh voňavého korenia, zázvor; bot. ďumbier (zázvor) pravý (Zingiber officinale);
ďumbierový príd.: kuch. ď-é pečivo
(jeden) ďumbier; (bez) ďumbieru; (k) ďumbieru; (vidím) ďumbier; (hej) ďumbier!; (o) ďumbieri; (s) ďumbierom;
(tri) ďumbiery; (bez) ďumbierov; (k) ďumbierom; (vidím) ďumbiery; (hej) ďumbiery!; (o) ďumbieroch; (s) ďumbiermi;